Niles

Rectify je taký nenápadný seriál, na ktorý ma nalákala najmä veta "Od producentov Breaking Bad". S tým toho však nemá veľa spoločného, takže nečakajte žiadnu veľkú akciu a neustále napätie. Je to v pomalom tempe podaný príbeh Daniela, ktorý sa vracia domov po 19-tich rokoch strávených vo väzení a pre ktorého je odrazu všetko nové a tak si musí hľadať cestu do každodenného života. Realisticky zobrazuje nielen vplyv takejto udalosti na neho samého, ale aj na jeho rodinu a celú spoločnosť v malom meste, kde sa všetci poznajú a nie každý mu dôveruje. Je to seriál postavený na dialógoch, vzťahoch a vnútorných pocitoch postáv. Každý jeden z hercov podáva mimoriadne výkony a sú tak presvedčiví, že sa s nimi môžeme zžiť a sledovať ich vývoj. Posledné dve epizódy sú parádne vygradované a úplne posledný diel už i emocionálne veľmi silný. Prvá séria končí v najlepšom a necháva ešte veľa otázok otvorených, pričom je naozaj nepredvídateľné ako to celé dopadne. Budeme si musieť počkať na tú druhú, na ktorú sa už teraz veľmi teším.

Ten pocit, keď vám po skončení filmu ide vyskočiť srdce z hrude a vy len s otvorenými ústami zízate na záverečné titulky, a nie ste schopní sa ani pohnúť, pretože stále vstrebávate čo ste práve videli. Tak to som zažil po dlhom čase. Ďakujem. Oceňujem takúto jednoduchú formu. Naozaj stačí jedna rakva, mobil, jeden šikovný scenárista a dobrý herec, a divák je na 90 minút pripútaný k obrazovke. Až sa cíti akoby bol v tej rakve zavretý s ním.

Čo všetko môže spôsobiť jedna malá hlúpa lož od dieťaťa, ktoré chce byť možno len zaujímavé, lebo sa mu nedostáva dosť pozornosti. Mads Mikkelsen je bez debaty na Oscara. Všetko je také realistické, až si viem predstaviť, že keby sa niekde naozaj stalo niečo podobné, takto nejak by to vyzeralo. Atmosféra je tak jedinečne tiesnivá a zimomriavková, celé sa to stupňuje a scéna v kostole je už emocionálna bomba a vrchol hereckého umenia. Ten Madsov pohľad som cítil až niekde hlboko v kostiach. Práve preto mám rád severské filmy, v Hollywoode by niečo také nikdy nenatočili.

Samozrejme že už to nie je ako jednotka, ale mám pocit, že je Odplata trochu podhodnotená, zas tak strašné to nebolo. Je to jednoduchá akčná zábavka, ktorá má podobne ako prvý film slušné tempo a po krátkom úvode sa už bez ďalších zbytočných rečí a prestojov posúvame z jednej akcie do druhej. Nepáčil sa mi strih, naopak potešila hudba, charizmatický Neeson a to mi, spolu s faktom že som sa nenudil, stačí k slabšej štvorke.

Práve mám rozpozeraný seriál Scrubs a tak som si chvíľku musel zvykať na to, aby som Zacha nevnímal ako popleteného doktora Doriana. Že bez problémov dokáže zahrať aj vážnejšiu rolu ukázal už v The Last Kiss a teraz ešte viac pritvrdil. Film sleduje nezvyčajné stretnutie dvoch ľudí – on poháňaný pocitom viny a ona túžbou nájsť oporu v ťažkej životnej situácii. Postavy sú vykreslené citlivo, človek s nimi aj súcití a zaujíma ho ich vývoj. Je to taký malý, úprimný príbeh o živote s jeho dobrými aj zlými stránkami.

Tieto doplnkové epizódky sú dosť o ničom. Keď ich budete pozerať podľa poradia, v prvej polovici vás čaká niekoľko krátkych skečov zo života hlavných postáv, čo je niekedy úsmevné, ale nijak zvlášť zaujímavé. Druhá polovica patrí v prvom rade Saulovi a jeho mimoriadnym právnickým schopnostiam a to už pobaví viac. Vidíme napríklad rozhovory s jeho spokojnými klientmi, reklamy pri rôznych príležitostiach alebo moje obľúbené video o tom, koho všetkého môžete žalovať, keď už ste v koncoch (dokonca aj seba!). Chcem mať takého právnika. :)

Je Breaking Bad a potom všetky ostatné seriály. Na jednej strane nerozumiem ako mi mohol taký fantastický seriál tak dlho unikať, dozvedel som sa o ňom prednedávnom a len náhodou. Na strane druhej som rád, že som ho začal pozerať až teraz, keď je už vonku bez ôsmich dielov celý seriál. Totižto čakať celý týždeň diel za dielom, nieto ešte rok medzi sériami, by som asi nezvládol. Takto som mohol pozrieť päť a pol sérií asi za dva týždne, niektoré diely majú také mega cliffhangery, že proste treba okamžite vidieť ďalší. Silne návykový seriál. Rozbeh je trochu pomalší, sú samozrejme aj slabšie časti, kedy sa takmer vôbec nič nedeje, avšak keď už sa niečo deje tak to stojí za to. Má to prepracovaný dej a postavy, napínavé časti, kvalitné herecké výkony (Bryan Cranston a Aaron Paul sú skvelá dvojica), neskutočne veľa originálnych nápadov a stále je nemožné predpovedať vývoj v deji. Hlavne taký koniec tretej a štvrtej série prekračujú hranice seriálu a hravo strčia do vrecka nejeden akčný celovečerný film. Humor je tu tiež, v prvej polovici najviac zabáva konfrontácia učiteľa chémie s dílerom-amatérom, ktorí sa spolu púšťajú do varenia metamfetamínu, v druhej je to napríklad postava Saula Goodmana, právnika, ktorý je snom každého kriminálnika – všetkých pozná a všetko vybaví ak dostane poriadne zaplatené. Hlavná postava sa zmení na nepoznanie a ťažko povedať komu ešte budeme v závere fandiť. Cítim, že nás čaká veľkolepý koniec, už len vydržať do leta... Úprava: Po finálovej časti som smutný, že je koniec, ale zároveň šťastný, lebo som videl niečo nevídané a neprekonateľné. Myslel som si, že to už nemôže byť lepšie ako predchádzajúce série, ale celá piata séria je jedna obrovská bomba. Skutočne tu platí, že každá séria je lepšia ako tá predošlá. Zrejme je aj dobre, že to skončilo, keď si to príbeh vyžadoval a neťahalo sa to umelo, takto to zostane seriál bezchybný. Vince Gilligan je génius a jeho ďalšie projekty budem pozorne sledovať. Nepoznám lepší seriál a neverím, že ho niekedy uvidím. Mojou malou nádejou je aspoň spin-off so Saulom. PS: Zaráža ma aký je tento skvost u nás stále málo známy. Jednoznačne ho všetkým odporúčam. Remember my name...

30 minút po polnoci má najlepších 30 minút pred koncom, kedy sa už konečne pozrieme na veľmi profesionálne prevedenú akciu amerických vojakov pri návšteve Usámu. To čo sa deje predtým je nezáživné a hlavne zbytočne dlhé. Vypočúvanie teroristov, dohadovanie sa v kanceláriách, kopec informácií a i tam, kde by film chcel vzbudiť nejaké emócie sa mu to nedarí. Kathryn Bigelow by si mohla zobrať príklad z Arga, ktorý ukazuje, že podobná téma sa dá nakrútiť, pre divákov, oveľa prijateľnejšou formou. Alebo proste natočiť dokument rozdelený na 2 – 3 časti.

Tento film má všetky súčiastky majstrovsky opracované, krásne do seba zapadajú a vo výsledku tvoria jeden bezchybne fungujúci stroj, ktorý má navyše srdce. Hugo rozpráva o začiatkoch kinematografie a hlavne jednej veľkej osobnosti, Georgesovi Mélièsovi, ktorého veľmi obdivujem za to, čo v tom období dokázal. Skutočne som si užíval všetky zábery z jeho filmov a Cestu na mesiac som si musel pozrieť ešte raz. Prostredie parížskej stanice je až rozprávkovo krásne a hudba takisto. Už dlho som nevidel tak vizuálne príťažlivý film.

Po druhom pozretí je to ešte silnejší zážitok. A muzikál pritom nepatrí medzi moje obľúbené žánre. Obdivujem všetkých, ktorí sa na tomto výnimočnom experimente podieľali, no najviac hercov. Iní by tie náročné piesne nedokázali takto zaspievať ani spolovice a oni to zvládli priamo na pľaci a ešte pri tom vládzu predvádzať špičkové výkony. Bravo! A koniec, to boli zimomriavky. To že sú tu asi dve hovorené vety a zvyšok sa spieva je niečo neobvyklé, ale po chvíli som si na to zvykol ako iba na ďalší pekný spôsob vyjadrenia myšlienok, a už som si len vychutnával tú krásnu výpravu, piesne, emócie a smial sa na dvoch najvynaliezavejších krčmároch filmovej histórie. Po skončení som mal veľmi príjemný pocit, aký som už dlhšie pri filme nezažil.