Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 901)

plakát

Sean Connery - pocta za celoživotní dílo (2006) (pořad) 

Samozrejme že je to trochu povinný formát, ale vzhľadom k tomu, aké mená dostávajú túto cenu, nemyslím si, že by šlo o nejaké neúprimné pózy. A medzi všetkými týmito všeobecne milovanými a nesmierne talentovanými osobnosťami sa Sean Connery určite nestratil.

plakát

Sean Connery Close Up (1997) 

Sean Connery bol veľký herec, ešte väčší človek a najväčší Škót. Vždy som ho mal rád - a evidentne som nebol jediný. Z tohoto prehľadného nahliadnutia do jeho sveta je hádam zrejmé, prečo...

plakát

Masaryk (2016) 

Ako film je MASARYK perfektný. Škoda len, že je to z väčšej časti vyfabulovaná fikcia.

plakát

Toman (2018) 

Kontroverzná osobnosť = rozporuplný film. Zaujímavá postava, ale tradičná filmárčina. Zdeněk Toman (alias Zoltán Thoman alias Zoltán Goldberger alias Asher Zelig Goldberger) ako dokonalý protagonista dobových protikladov a dejinných kotrmelcov - a súčasne stereotypu žida. Vytrieska maximum zo všetkého, má na to nos. Zachránil desaťtisíce Židov pre vlastný prospech, predovšetkým materiálny, ale zruinoval vlastnú rodinu. Najbližším zariadil utrpenie a smrť. Organizovaním nepovolených dodávok zbraní významne napomohol vzniku Izraela. Financoval Komunistickú stranu, ktorá ho zničila - V tom pravda nebol jediný. Nevieme o ňom nič z predchádzajúceho života - do deja na sklonku vojny už rovno vstupuje ako významný človek - šedá, či skôr šedo-červená, eminencia v strede diania. Ale kým tento muž mnohých tvárí a meravej mimiky naozaj bol, ako sa dostal k takému vplyvu a moci ? Zrazu iba vplávame do panoptika väčšiny významných figúr tzv. Tretej republiky, ktorej krátkeho života pôsobí TOMAN ako kronika... - kronika pre v histórií vzdelaného človeka príliš zbežná, pre laika zase prekomplikovaná. A nedozvieme sa nič ani o ďalších 40 rokoch jeho života v Južnej Amerike, kedy zbohatol ešte viac, stal sa židovským hrdinom a naďalej vyfabulovával jednu verziu svojho života za druhou. Nič to ale nemení na fascinujúcom príbehu, aký vymyslia iba dejiny, a unikátnemu vhľadu do pomerov, aké u nás vládli v tom krátkom období medzi nacistami a komunistami.

plakát

Rašín (2018) (TV film) 

Zaujímavý počin už len preto, že Rašína dnes skutočne pozná už iba málokto, a ak, tak iba ako meno a funkciu, prípadne atentát, jediný dokonaný / úspešný atentát na politickú osobnosť v moderných českých dejinách (v dobe kedy to na takom Balkáne bolo na dennom poriadku). Alois Rašín je tu vyobrazený ako pracovitý vzdelanec, neústupný vlastenec nezlomného ducha aj kondície, a dokonalý manžel a otec. Proste hrdina... - proste nacionalista. Zobrazenie je to zrejme celkom verné a zahraný O. Vetchým je vyslovene excelentne. Herecké majstrovstvo však predvádzajú aj ostatní, v prvom rade s M. Donutilom (ale utkvie aj vynikajúci Topfer). Zamrzí, že jeho Karel Kramář je oproti supermanovi Rašínovi zobrazený ako naivka. Za neodpustiteľné, ale možno o to pochopiteľnejšie, považujem ukončenie deja vznikom republiky. Vzhľadom k tomu, že film bol aj tak dvojdielny a útok na Rašína ho otváral aj ukončoval, prečo sa takýmto oblúkom vyhol jeho 4-ročnému pôsobeniu v československých vládach a uspokojil sa s rýchlokomentárom o jeho význame ? Neboli už peniaze na tretiu časť ? Skôr si myslím, že by sa ukázalo skutočne zapeklitým problémom vyobrazenie počínajúcej prvej republiky. Jej chaos, kvas, intrigy a boj o moc aj charakter mladého štátu, by vyžadovali vyslovene prvotriednych scenáristov, mimoriadnu erudíciu a k tomu odvážne srdce a otvorenú myseľ aby dokázali zobraziť problematické, konfliktné až nenávistné vzťahy Masaryka a Beneša na jednej strane s Kramářom (ktorého už po roku vyšachovali nadosmrti z vysokých vládnych postov) či Rašínom, (ktorý stihol byť za tie 4 roky ministrom financií v 1. aj 7. vláde ČSR!, s Benešom sa vyslovene neznášali, hradné kruhy zápalisto kritizoval a zrejme iba jeho smrť zabránila totálnemu vyhroteniu ich vzťahov). A to už by poriadne zakalilo ten hrdý oslavný a pekne natočený obrázok, ktorý pri príležitosti storočnice vzniku Československa vznikol...

plakát

Le Traité de Versailles : La guerre gagnée, la paix perdue (2018) (TV film) 

Až príliš zbrklý prehľad konferencie, o ktorej je správne zdôrazňované, že dodnes spôsobuje vojny a globálne problémy. Tvorcovia sa v necelej hodine snažia zrekapitulovať prvú svetovú vojnu, motivácie víťazných mocností a ich lídrov, ako aj výsledky a dôsledky versailleských jednaní - pričom sa ale pre efekt veľkého oblúku vrátia do Sarajeva po 80 rokoch od atentátu do občianskej vojny po rozpade Juhoslávie. Zrovna v tomto prípade ale nie sú rozhodnutia Versailleskej konferencie až tak príčinne podstatné. Omnoho priamejšie následky v iných oblastiach sveta sú však iba spomenuté alebo zostanú mimo záberu. Podobne sa film v snahe držať nejakého príbehu obmedzuje na podrobnejší rozbor okolností zmluvy s Nemeckom, pričom ostatné štyri iba vymenuje. Chyba - toto mal byť minimálne celovečerák, ak nie rovno seriál.

plakát

Odsun – Vertreibung (2020) (TV film) 

Už len niektoré komentáre na týchto stránkach sú najlepším dôkazom potrebnosti - a obávam sa, aj márnosti - takýchto dokumentov. ODSUN nie je vyčerpávajúci ani najdôslednejší, ale dobre ilustruje nepríjemnú - i keď pochopiteľnú - pravdu o tom, ako temnú vojnu vystriedal temný, nie o mnoho spravodlivejší, mier.

plakát

Večírek (1968) 

Peter Sellers ako nemotorný a roztržitý indický skoroherec, dobrák a smoliar, ktorý sa omylom dostane na hollywoodsku party...a ako tento slušňácký abstinent s malým mechúrom a mimoriadnym talentom pre trápnu konverzáciu... v spolupráci s náhodným parťákom - čašníkom, elegantne spitým pod obraz spôsobia nepretržitý prúd všetkých druhov humoru... Pretože to nie je zďaleka všetko - k slovu prídu aj neposlušný záchod, ruskí tanečníci v bazéne alebo banda hipíkov a pomaľovaný slon... Absolútny gejzír humoru vďaka ktorému som sa chvíľami cítil ako malý a váľal sa v záchvatoch po koberci!

plakát

Vesničko má středisková (1985) 

Veľkolepá óda na prostotu, krásne ľudský film a súčasne brilantná propaganda normalizačného režimu ukazujúca ako veľmi je vlastne všetko v štáte v pohode...napriek všetkým zobrazeným spoločenským negatívam.