Recenze (1 901)
Sean Connery - pocta za celoživotní dílo (2006) (pořad)
Samozrejme že je to trochu povinný formát, ale vzhľadom k tomu, aké mená dostávajú túto cenu, nemyslím si, že by šlo o nejaké neúprimné pózy. A medzi všetkými týmito všeobecne milovanými a nesmierne talentovanými osobnosťami sa Sean Connery určite nestratil.
Sean Connery, an Intimate Portrait (2002)
Keď ho miluješ, nie je čo riešiť.
Sean Connery Close Up (1997)
Sean Connery bol veľký herec, ešte väčší človek a najväčší Škót. Vždy som ho mal rád - a evidentne som nebol jediný. Z tohoto prehľadného nahliadnutia do jeho sveta je hádam zrejmé, prečo...
Masaryk (2016)
Ako film je MASARYK perfektný. Škoda len, že je to z väčšej časti vyfabulovaná fikcia.
Toman (2018)
Kontroverzná osobnosť = rozporuplný film. Zaujímavá postava, ale tradičná filmárčina. Zdeněk Toman (alias Zoltán Thoman alias Zoltán Goldberger alias Asher Zelig Goldberger) ako dokonalý protagonista dobových protikladov a dejinných kotrmelcov - a súčasne stereotypu žida. Vytrieska maximum zo všetkého, má na to nos. Zachránil desaťtisíce Židov pre vlastný prospech, predovšetkým materiálny, ale zruinoval vlastnú rodinu. Najbližším zariadil utrpenie a smrť. Organizovaním nepovolených dodávok zbraní významne napomohol vzniku Izraela. Financoval Komunistickú stranu, ktorá ho zničila - V tom pravda nebol jediný. Nevieme o ňom nič z predchádzajúceho života - do deja na sklonku vojny už rovno vstupuje ako významný človek - šedá, či skôr šedo-červená, eminencia v strede diania. Ale kým tento muž mnohých tvárí a meravej mimiky naozaj bol, ako sa dostal k takému vplyvu a moci ? Zrazu iba vplávame do panoptika väčšiny významných figúr tzv. Tretej republiky, ktorej krátkeho života pôsobí TOMAN ako kronika... - kronika pre v histórií vzdelaného človeka príliš zbežná, pre laika zase prekomplikovaná. A nedozvieme sa nič ani o ďalších 40 rokoch jeho života v Južnej Amerike, kedy zbohatol ešte viac, stal sa židovským hrdinom a naďalej vyfabulovával jednu verziu svojho života za druhou. Nič to ale nemení na fascinujúcom príbehu, aký vymyslia iba dejiny, a unikátnemu vhľadu do pomerov, aké u nás vládli v tom krátkom období medzi nacistami a komunistami.
Rašín (2018) (TV film)
Zaujímavý počin už len preto, že Rašína dnes skutočne pozná už iba málokto, a ak, tak iba ako meno a funkciu, prípadne atentát, jediný dokonaný / úspešný atentát na politickú osobnosť v moderných českých dejinách (v dobe kedy to na takom Balkáne bolo na dennom poriadku). Alois Rašín je tu vyobrazený ako pracovitý vzdelanec, neústupný vlastenec nezlomného ducha aj kondície, a dokonalý manžel a otec. Proste hrdina... - proste nacionalista. Zobrazenie je to zrejme celkom verné a zahraný O. Vetchým je vyslovene excelentne. Herecké majstrovstvo však predvádzajú aj ostatní, v prvom rade s M. Donutilom (ale utkvie aj vynikajúci Topfer). Zamrzí, že jeho Karel Kramář je oproti supermanovi Rašínovi zobrazený ako naivka. Za neodpustiteľné, ale možno o to pochopiteľnejšie, považujem ukončenie deja vznikom republiky. Vzhľadom k tomu, že film bol aj tak dvojdielny a útok na Rašína ho otváral aj ukončoval, prečo sa takýmto oblúkom vyhol jeho 4-ročnému pôsobeniu v československých vládach a uspokojil sa s rýchlokomentárom o jeho význame ? Neboli už peniaze na tretiu časť ? Skôr si myslím, že by sa ukázalo skutočne zapeklitým problémom vyobrazenie počínajúcej prvej republiky. Jej chaos, kvas, intrigy a boj o moc aj charakter mladého štátu, by vyžadovali vyslovene prvotriednych scenáristov, mimoriadnu erudíciu a k tomu odvážne srdce a otvorenú myseľ aby dokázali zobraziť problematické, konfliktné až nenávistné vzťahy Masaryka a Beneša na jednej strane s Kramářom (ktorého už po roku vyšachovali nadosmrti z vysokých vládnych postov) či Rašínom, (ktorý stihol byť za tie 4 roky ministrom financií v 1. aj 7. vláde ČSR!, s Benešom sa vyslovene neznášali, hradné kruhy zápalisto kritizoval a zrejme iba jeho smrť zabránila totálnemu vyhroteniu ich vzťahov). A to už by poriadne zakalilo ten hrdý oslavný a pekne natočený obrázok, ktorý pri príležitosti storočnice vzniku Československa vznikol...
Le Traité de Versailles : La guerre gagnée, la paix perdue (2018) (TV film)
Až príliš zbrklý prehľad konferencie, o ktorej je správne zdôrazňované, že dodnes spôsobuje vojny a globálne problémy. Tvorcovia sa v necelej hodine snažia zrekapitulovať prvú svetovú vojnu, motivácie víťazných mocností a ich lídrov, ako aj výsledky a dôsledky versailleských jednaní - pričom sa ale pre efekt veľkého oblúku vrátia do Sarajeva po 80 rokoch od atentátu do občianskej vojny po rozpade Juhoslávie. Zrovna v tomto prípade ale nie sú rozhodnutia Versailleskej konferencie až tak príčinne podstatné. Omnoho priamejšie následky v iných oblastiach sveta sú však iba spomenuté alebo zostanú mimo záberu. Podobne sa film v snahe držať nejakého príbehu obmedzuje na podrobnejší rozbor okolností zmluvy s Nemeckom, pričom ostatné štyri iba vymenuje. Chyba - toto mal byť minimálne celovečerák, ak nie rovno seriál.
Odsun – Vertreibung (2020) (TV film)
Už len niektoré komentáre na týchto stránkach sú najlepším dôkazom potrebnosti - a obávam sa, aj márnosti - takýchto dokumentov. ODSUN nie je vyčerpávajúci ani najdôslednejší, ale dobre ilustruje nepríjemnú - i keď pochopiteľnú - pravdu o tom, ako temnú vojnu vystriedal temný, nie o mnoho spravodlivejší, mier.
Večírek (1968)
Peter Sellers ako nemotorný a roztržitý indický skoroherec, dobrák a smoliar, ktorý sa omylom dostane na hollywoodsku party...a ako tento slušňácký abstinent s malým mechúrom a mimoriadnym talentom pre trápnu konverzáciu... v spolupráci s náhodným parťákom - čašníkom, elegantne spitým pod obraz spôsobia nepretržitý prúd všetkých druhov humoru... Pretože to nie je zďaleka všetko - k slovu prídu aj neposlušný záchod, ruskí tanečníci v bazéne alebo banda hipíkov a pomaľovaný slon... Absolútny gejzír humoru vďaka ktorému som sa chvíľami cítil ako malý a váľal sa v záchvatoch po koberci!
Vesničko má středisková (1985)
Veľkolepá óda na prostotu, krásne ľudský film a súčasne brilantná propaganda normalizačného režimu ukazujúca ako veľmi je vlastne všetko v štáte v pohode...napriek všetkým zobrazeným spoločenským negatívam.