SeanLSD

Životopis (zo) sveta, ktorý si to brutálne odsral a ktorý sme si nepýtali, ale pri takejto úrovni realizačného majstrovstva a osobitej nekompromisnosti sa do neho hocikedy rád vrátim. S touto dámou to síce nebolo také furiózo ako s infúznym Maxom priviazaným reťazami o dieselové trhače pieskovca, a ja nechápem, prečo sa takáto odbočka namiesto regulérneho dielu vlastne robila, keď iba opakuje to, čo už vieme z predchádzajúceho fenomenálneho veľdiela, ale buďme vďační aj za to! George Miller už je starý pán, tak dúfajme, že ešte neodchádza do večných wastelandov a dopraje nám ešte ďalšieho Maxa, ktorý okrem toho, že napojí koktejlom z púštneho piesku, panenského mlieka, krvi degenerovaných junákov a surovej nafty, prinesie aj originálne rozvíjanie jeho sveta a príbehu!

Takže asi takto. Ak je niekto lenivý čítať, ale zaujíma ho súčasná literatúra a chcel by si ju doplniť iba z filmových adaptácií, tak z Roehlerových ELEMENTŔNYCH ČASTÍC sa o Houellebecqovej fenomenálne kontroverznej knihe mnoho nedozvie. Pochytí akú-takú dejovú líniu, ktorá ale u Houellebecqa nie je tak podstatná ako všetko to ostatné, čo je na ňu nabalené (komentár k dobe) alebo z čoho vychádza (autorových idejí a názorov). Vôbec nepochopí, v čom je vlastne knižná predloha taká výnimočná. Mich(a)elova línia, ktorá celú knihu rámcuje (a je zásadná dokonca pre osud celého ľudstva) vo filme nedáva zmysel, celé to vedecké preplatenie príbehu, intelektuálne vzrušujúce úvahy aj provokatívne utopické vyústenie do nahradenia dobrovoľne odumierajúceho ľudstva novým, pokročilejším druhom bez sexuality, sú odstrihnuté, ignorované, nevyužité. Brunova línia je na tom omnoho lepšie - jednak vďaka jej veľmi primitívne ľudskému rozmeru, druhak vďaka jeho hereckému predstaviteľovi. Moritz Bleibtreu je vynikajúci, veľmi subtílny herec, ale na túto rolu je proste príliš... - pekný. Tá jeho atletická postava a fešná vizáž napriek všetkému hereckému nasadeniu vôbec nejdú dohromady s predstavou obézneho nepekného nešťastníka, ktorému to celý život absolútne nejde so ženami, zničeného liekmi a chľastom... Aj keby som neodmietal film podľa Houllebecqa, ktorý nie je skrz-naskrz obscénny, hnusný, depresívny, kontroverzný a k tomu mnohoúrovňový a intelektuálne podnetný, nemôžem súhlasiť s tým, že napokon vlastne zásadne mení vyznenie toho románu. Ak chcem meniť základné vyznenie a zmysel nejakého románu, tak ho proste nemám sfilmovávať! Namiesto zaujímavej adaptácie vznikla iba taká vykastrovaná dráma o sexuálnej frustrácií a odcudzení súčasného človeka, ktorá to iba konštatuje, decentne zobrazuje a napokon dochádza do dosť lacného záveru. Posolstvo filmu, že sa máme otvoriť citom a nebáť sa prejaviť svoju náklonnosť a to nás spasí, (alebo zatratí, ak to nedokážeme), je fajn a plne sa s ním stotožňujem, ale jednoducho to nie sú HOUELLEBECQOVE Elementárne častice. Tento film skrátka neprináša skoro nič z toho, čo z predlohy a jej autora urobilo cez noc európsky literárny fenomén.

Scenár je na slovenské pomery neuveriteľný a réžia veľmi profesionálna, ale kríva timing scén a herecky je to trochu nevyrovnané. Nikto však vyslovene netrčí - v negatívnom zmysle. V pozitívnom sa nad všetkými týči hlavná postava - Vlado Černý doslova kraľuje, v našej kinematografií je takto presvedčivo zahratý výrazný žánrový charakter úplným zjavením, zvlášť s prihliadnutím k tomu, že nejde o nejakú extra známu tvár. Ale celú VILLU LUCIU ťahá ako parný stroj lokomotívy, bez ktorej šťavy by film výrazne zrozpačitel. Za zmienku ale stojí aj veľmi statočne sa s náročnou rolou pasujúci Juraj Hrčka. A na ďalšie Kollárove veci som ozaj zvedavý!

Vianočne-vzťahová polokomédia, ktorá vykazuje všetky typické črty slovenskej seriálovej sračkovitosti. Keďže však životy väčšiny ľudí sa celkom bežne takej sračke až nebezpečne podobajú, tak prečo by sa to jedenkrát nedalo prežiť...

Dúfal som aspoň v horší priemer, ale je to bohužiaľ dokonalý príklad úplne zmareného potenciálu. Aj to čo mohlo zafungovať nezabralo kvôli amatérizmu väčšiny zúčastnených.

Karel Janák sa týmto filmom nebezpečne priblížil úrovni Zdeňka Trošky. Značnú časť stopáže kolíšem ...nie som si istý, či sa to vôbec vynára nad odpad, alebo je to v ňom ponorené až po krk. Lenže ono sú tam aj dobré fóry... Bohužiaľ sa na ten čaká zopár minút vyplnených utrpením... Samozrejme, že je to trápne nad mraky. Ale ono to svojim spôsobom vynikajúco odráža aj debilitu slovenskej smotánky. Stredná časť filmu je úplne zúfalá, problém pretrpieť to, no posledná tretina začne naberať na obrátkach a záver je dovedený do takej absurdity, že z fázy, kedy som sa hanbil, že chcem dať jednu hviezdu, som vyšplhal až na tú, že sa hanbím, že dávam IBA jednu.

Sympatická cigánsko-východniarska nezávisláčina. Už len tento samotný fakt stojí za pozornosť, pretože "nezávislá" tu neznamená "amatérska" a film vyzerá napokon lepšie ako väčšina tuzemskej produkcie. A pokiaľ ide o autentickosť, tak skoro nemá konkurentov.

Myslel som si, že idem do typickej slovenskej žumpy, akú produkujú naše televízie... - ale prekvapivo nie. Milí zlatí, ten film funguje.. a je vtipný. ___ Videl som to ktoréhosi Silvestra v TV.. - a keďže som pozeral TV a ešte k tomu na Silvestra, znamená to, že som bol triezvy. A aj tak sa mi to páčilo! Sám doma a triezvy - tak neviem či to je dôvod k nekritickej veselosti alebo práve naopak. Sám som si tým nebol istý, nuž som si to pozrel znovu. Možno som jediný z tejto databázy, kto to videl viackrát..

Vynikajúco natočená, ale postupne stále výraznejšie že aj vynikajúco napísaná dráma vyšetrovateľa atentátu vo svete, ktorý zaujíma už iba vojna. Dráma jediného, koho zaujíma pravda, keď všetci potrebujú už iba zámienku. Prekvapivo iba televízny film s dôrazom na protivojnové vyznenie, kde pritom paradoxne nie je ani tak veľmi dôležité, akú interpretáciu dejín ponúka, koho obviňuje z iniciovania atentátu, pretože všetok dôraz je daný na militaristickú chtivosť po vojne, ktorou bola dobová atmosféra presýtená. Malo by sa napísať, že je to dráma vyslovene komorná, ale v súvislosti s vyšetrovanými udalosťami a ich nedoziernymi následkami sa mi to naozaj nezdá korektné.

Trochu skratkovitý, príliš interiérový a výhradne dialógový kostýmový film, ktorým sa Vávra rozlúčil s réžiou, ukazuje operetný frivolný život až príliš sebavedomých ľudí, stojacich v pozadí konfliktu, ktorý zmietol celý ten ich starý spokojný svet na smetisko dejín. Aj tak je neuveriteľné, že Rakúsko-Uhorsko sa dožilo 20. storočia, toho storočia s atómovou bombou, počítačmi a dobývaním kozmu...