Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Dokumentární

Recenze (1 881)

plakát

Štúrovci (1991) (seriál) 

ŠTÚROVCI sú to najlepšie, čo o tejto zásadnej generácií vzdelancov a buditeľov v audiovizuálnej forme máme a zrejme nadlho aj mať budeme, čo je celkom hanba do očí bijúca s ohľadom na účasť "národniarov" (v skutočnosti degenerov, ktorí ukradli toto označenie, slovenský štát aj zvyšky rozumu polovice jeho národa) v jednej vláde za druhou... Viac-menej je to ostatne aj jediné spracovanie komplexné, čo by bolo prekvapivým faktom v hocakom kultúrnom národe... Pre mňa osobne je prekvapivá hlavne skutočnosť, že je to seriál naozaj kvalitný, značne dramatický a nečakane dynamický, žiadna nudná rozvleklá inscenácia, ako som si celé roky predstavoval. Samozrejme, táto dynamika sa prejavuje hlavne v rétorickej a dialógovej rovine. Dočítal som sa, že pôvodne mal mať projekt až 9 častí - je tak zaujímavé domýšľať si, či by mu takmer dvojnásobná dĺžka prospela v zmysle väčšieho priblíženia ďalších dejov a osobností, alebo by bol výsledkom naopak skôr rozťahanejší charakter. Autori scenára (predovšetkým J. Bob) mal s touto tematikou dlhoročné skúsenosti a na výsledku je to vidieť, scenár je konzistentný a hutný. Značná chaotickosť 1. časti divákovi rýchlo ukáže, že je lepšie byť s obrodeneckými dejinami vopred oboznámený. Ďalšie časti sú síce už omnoho prehľadnejšie, ale s urobenou domácou úlohou som si ich aj omnoho viacej užil. Najlepším úsekom seriálu je 2. a 3. časť, kde defiluje množstvo významných postáv slovenských dejín 1. polovice 19. storočia výborne zahratých slovenskou hereckou elitou. Vo 4. časti, venovanej revolučným dejom rokov 1848/49 ako v jedinej ustupuje Ľudovít Štúr do pozadia v prospech bojovnejšieho J. M. Hurbana a pochopiteľne ešte oveľa výraznejšie tu vidno slabšiu výpravnosť seriálu, o "akčných" a bojových scénach radšej nehovoriac, ale nie je to žiadna tragédia. Celkovo kvalitná záležitosť, ktorá mimo remeselnej a výpravnej stránky ani nepotrebuje ktovieakú modernizáciu a najmä z pohľadu edukatívneho je to vyslovene nadčasový seriál, čestne udržiavajúci nažive obraz tých hrdých synov tejto zeme, čo takpovediac zo zeme vydupali moderný slovenský národ. Mne osobne, keď už sa to volá ŠTÚROVCI a nie ŠTÚR, by sa páčilo aj viacej priestoru ostatným dejateľom - a takisto aspoň obrysy vývoja aj po Ľudovítovej smrti, keďže väčšina ľudí z jeho okruhu žila až do 70. rokov a mnohí do konca života neprestali tvoriť ani bojovať za svoje ideály...

plakát

Záhrobní komando (1987) 

Rozkošné osemdesiatky. Keby som týchto Záhrobníkov videl ako decko, milujem to až za hrob! Ale potešilo aj dnes. Vidieť tieto 80´s filmy nabité pozitívnou energiou v slnečné popoludnie alebo za búrlivej noci, hneď má jeden pocit, že život je brnkačka.

plakát

Gagarin: První ve vesmíru (2013) 

P. S. Asi nie je náhoda, že film trvá rovnako dlho, ako Gagarinov let do vesmíru... ___ Súdruhovia prepáčia, ale keby bol Vostok skonštruovaný tak kvalitne ako tento film, rozpadol by sa už na kozmodróme. Prvú hodinu je to tak strašne mdlé a ukecané, že som skoro zhltol televízor. Plné veselých ruských ľudí a bodrej atmosféry ako v nejakom budovateľskom týždenníku. O pretekoch v dobývaní kozmu sa nedozvieme ani ň. Film ale ani celkovo nemá nijaký kontext - spolieha na to, že G. každý pozná. Ale načo sú tam potom tie dve scény s Chruščovom ? Z napätia sprevádzajúceho pioniersky počin dobývania vesmíru sa sem dostane len o mikropascal viac, celá tá vzrušujúca, nervná, súťaživá a paranoidná éra vesmírnych pretekov je tu neviditeľná, prekrytá vysmiatymi rozjuchanými mládencami, ktorých súperenie je až na výnimky priateľské, vedúcimi neveľmi dobre napísané dialógy, ale s dramatickou hudbou znejúcou aj keď netreba. Jediná negatívna postava je Nemčúr z druhej svetovej, ktorý takmer obesil Juriho brata, keď mu chceli ukradnúť vajcia – toť jedna z vecí, ktoré mali ukázať čo – že Rusom bolo ťažko a aj tak dobyli kozmos ? Celú hodinu sa tu vedie nemotorné rozprávanie, ktoré nedokáže vyhmátnuť nejakú zaujímavú linku alebo filmovo zdôrazniť dramatický moment, podobne ako vybudovať sympatie k postavám. Retrospektívne momentky z Gagarinovho života sú zaraďované mechanicky a pravidelne ako reklamy do kozmického letu, ktorý nemá žiadne mimoriadne filmové kúzlo - a keď ho konečne začne chytať, preruší ho ďalšia nesúvisiaca spomienka z kozmonautovho života. Celkovým dôsledkom je nulové napätie (nuda) a len veľmi slabé emocionálne zaangažovaniu diváka (mňa) – a púha sterilná prítomnosť ženušky a detí ako povinného doplnku na tom nič nemôže zmeniť. Herecky jednoznačne vedie Gagarin starší, ale jeho charizma skoro nemá čo hrať. Jedinou zaujímavejšou postavou filmu (vrátane prvého človeka vo vesmíre) je tak inžinier Koroljov – ale aj u neho sa film vyhýba akejkoľvek kontroverzií, ktorá by tento film učinila zaujímavejším. Až pri návrate na Zem sa konečne trochu zdramatizuje (plus zaujímavá scéna rozpravy o tom, prečo letí Gagarin a nie ten druhý), ale celkom zostáva rovnako rozhasený.

plakát

Piargy (2022) 

Triumfálne presvedčivá umelecká vízia!

plakát

Služka (2023) 

V podstate nemám čo vytknúť! Konečne poriadny moderný slovenský historický film, poctivo, otvorene, odvážne a so zameraním na detail zobrazujúci dejiny každodennosti a realitu našej mnohonárodnostnej minulosti. ___ Vidím početné výhrady vzniklé ahistorickým vnímaním historickej látky. Celkom príznačne pre dnešok však nie sú zamerané proti multi-kulti kozmopolitnej spoločnosti, ale proti údajnému pretláčaniu LGBT ideológie. Nuž, podľa mňa sú skorej komentátori na to vysadení, keď si nevšimli, že film obsahuje celý rad rozličných podôb sexuálnych vzťahov a ich proporcionalita je vyvážená. Homosexuálne vzťahy existovali aj v minulosti, chvíľami rovnako rozšírené ako dnes a žiadni transvestiti tam nepobehujú... A že tam nie sú žiadne pozitívne mužské postavy.. - no ale ani tie ženské predsa nie sú žiadne ideály! Sú to proste ľudia, obyčajní a veľmi reálni. Áno, okrem toho, že je to silný historický film, je to aj silne ženský film, ale čo sa čudovať, keď ho stvorili ženy... A aj keď to bude kdejakým skrytým patriarchalistom vadiť, tak toto pohlavie má leví podiel na tom, že v posledných dvoch rokoch naša kinematografia dosiahla istej profesionálnej a umeleckej hranice, za ktorú sa už netreba hanbiť. Aj hlavná ženská herecká päťka je brilantná, takúto odvahu a presvedčivosť v našej kinematografií rozhodne nevídať! ___ SLÚŽKA navyše okrem zaujímavého zážitku, doslova osobného prežitku minulosti, spláca dlh tým našim predkom, pre ktorých bola práve taká existencia, akú film zobrazuje, náplňou väčšiny života...

plakát

Případ (2021) 

PRÍPAD alebo "Ďalšie obrázky z diktatúry", čo iné povedať o represiách proti Rusom, ktorí chceli vo svojej vlasti "Iba" slobodné a spravodlivé voľby... Iba! Pritom je to základ skutočnej demokracie, teda niečoho, o čo sa obyvatelia tejto nešťastnej krajiny len tak zľahka obtreli. No ale čo s tým ? Takýchto dokumentov by mohli súčasní (aj minulí) Rusi natočiť stovky. Ich zmyslom ale nie je iba dokumentovať... pripomínajú totiž ostatnému svetu, že Rusko je stále a napriek všetkému plné ľudí, ktorí si prajú inú cestu, než akou sa krajina uberá - a nemyslím tým len cestu do izolácie a chudoby. Vidieť tento film práve v čase, kedy prišla z polárneho väzenia správa o smrti Alexeja Navaľného, mu veľmi pridáva na pôsobivosti aj naliehavosti.

plakát

Prisoners of the Ghostland (2021) 

Nick a jeho odtrhnutý semenník... aj takto sa kľudne mohla volať kapitola z tohoto negustiózneho gulášu. Nuž, keby som začal s týmto filmom, pochovám Cagea aj ja - a pripravím sa tak o iné jeho úchvatné psychedelické čudá typu MANDY. O herectve sa tu nedá veľmi hovoriť. V porovnaní so všetkými ostatnými predstaviteľmi akurát menej vrieska a hysterčí. Režisér to tak zrejme chcel, keďže to trvá po celú stopáž. Nekonečne dlhú a prezívanú. Od osobitého japonského tvorcu Šión Sona s povesťou skutočného podivína som očakával viac než samoúčelnú znôšku bizarností spatlaných dohromady asi tak, ako tie rozmlátené figuríny. Že je to pritom totálna vykrádačka Carpenterových ÚTEKOV a MAD MAXA (hlavne Trojky) mi neprekáža zďaleka tak ako skutočnosť, že je to príšerná nuda. Radšej byť zajatcom prízračného sveta a neurčito dlho ťahať čas lanom za ručičku, než to musieť vidieť znova.

plakát

Inglorious Bitches (V) (2011) 

Viem si predstaviť tento film hodne dobre – dokonca by mohol doplniť to, čo Tarantinovmu chýbalo... Veď kto sa dostane osamote k najvyšším pohlavárom lepšie než dobre vyškolené židovské komando kurvičiek ? Chcelo to ešte ale trochu viac toho deja... presvedčivosti. a jednu poriadnu buznu, pre niektorých náckov s menšinovými chúťkami. _ Pre zaujímavý pornografický film s dejom je toto absolútne fantastická látka, ktorej nevyužitý potenciál zamrzí – a to pritom mali aj obrnený transportér! Je tu kopa zaujímavých nápadov, ako ten s čb. kamerou, ale natočené sú rutinne, bez snahy o skutočne filmové, dejové vložky, ktoré sú strašne odfláknuté a len tak akoby pomimo. _ No a potom je tu ten pornografický mor s dokončovaním scénok. Veď keď už tie svine nacistické tak nenávidím, prečo by som im mala dopriať smrť v takej príjemnej podobe a nenechať ich nedokončených... alebo naozaj zvrhlé zverstvo s nacistickými mŕtvolami frckajúcimi semeno v posmrtnom kŕči... to už by určite nebol porno mainstream!

plakát

A-Team XXX: A Parody, The (2010) 

Viac som sa zasnial, ako vzrušil, a ani toho nebolo moc. Tých pár dobrých fórov by stačilo leda tak na scénku, nie na film. Sparodovaný A-Team bol skvelý, starec, čo sa hrabe v smetiaku, imaginárne zvieratko a výstrelky jeho majiteľa a veselá bola aj zadná projekcia v zadných oknách dodávky pri naháňačke. Sexuálne scény nielenže boli nanič nanič, ale ani jediná nedávala nijaký zmysel, nemala opodstatnenie a nezapadala do celku. Jediná pornografická paródia A-TEAMU, ktorú som ochotný akceptovať, je pre gayov, je to predsa čisto chlapská záležitosť. Ak majú byť takéto aj iné podobné filmy, ruky preč od tohto žánru.