sysyphus

Ťažko povedať, čo je toto za film (najlepšie by sa to dalo zhrnúť ako "redneck family feel good drama with hints of crime and philospohy"). E. Norton sa tu vyskytuje v zaujímavej dvojroli. Dej plynie prirodzeným tempom, všetko tak nejak dáva zmysel, ale zároveň je len veľmi ťažko uveriteľné, že takéto postavičky by sa mohli stretnúť v jednej rodine a v tak krátkom čase zaceliť rany z minulosti a pozažívať pritom tragikomické dobrodružné chvíle na hrane zákona. Film však funguje, pozerá sa naň dobre a nemám dôvod mu preto krivdiť. Silné tri * mu preto určite patria.

Ak by PC hra Commandos bola film, tak by vyzerala takto. Guy Richie ma v poslednej dobe prevažne gentlemenské obdobie. A to je len dobre, pretože stále sa na to pozerá dobre. Všetky trademarky sú pritomné:  vyberaný vkus, hry s časovými rovinami, chytľavý soundtrack, hravé použitie textu na ujasnenie dejových skratiek aj násilie kombinované s humorom a noblesou.  A to je len dobre, pretože tato poloha mu neskutočne svedčí. Verím, že si udrží vietor v plachtách a bude nám aj naďalej servírovať nadupané filmy na pravidelnej báze a držať sa ďalej od recyklovania Disneyho klasík. Jedinu výtku, ktorú k filmu mám sú málo rozvinuté postavy, ktorým sa (až na Eizu González) veľmi nepozrieme pod kožu. Ale to je v podstate maličkosť. Film má taktiež prekvapivú edukačnú hodnotu, ktorá sa najviac prejavi v závernom doslove (počas filmu som sa neraz pozastavil, počkať, to je Ten Ian Felmming, čo vymyslel Jamesa Bonda? Áno.). Guy teda ako hrdý Brit na staré kolená naplno priznáva svoje džentlmenské kvality a znovu-objavuje domácu históriu. Vďaka mu za to. V hodnotení je to nerozhodne medzi slabšimi 4* a silnejšími 3*.

Fascinujúco surová a temná pra-hmota vydolovaná z kolektívneho nevedomia ... guláš zo sedimentov nočných môr a hybridných snových nánosov, ktoré sa nazbierali v našej kultúrnej pamäti počas všetkých doterajších generácií vizuálnych mágov, poétov a iných dystopických tvorcov sa zmiesil v DNA dvojzávitnici tohoto hinlobne krásneho bizadne hravého animovaného dielka. Ak by sa H.R.Giger, G.Orwell, Phillip K. Dick, J. Švankmajer, Terry Gilliam, Alan Moore, Gaspar Nóe, Sylvia Plath, Alexandro Jodorowsky, P.P.Pasolini, G. Del Toro a mnoho ďalších temne progresívnych vizionárských hláv stretlo v tvorivej dielni u Hieronyma Boscha, výsledok by mohol vyzerať nejako takto. Nemám slov. Tlieskam. Desím sa. Močím šťastím. A dávam plný počet.

V množstve ultra-komerčne orientovanej seriálovej tvorby sa predsa len znovu našiel ostrovček hrejivej ľudskosti. Vďaka ti zaň, Ricky.

Je to vcelku jedlé. Počúvať rozhovory s ľuďmi, ktorí toho majú veľa zažitého a napremýšľaného je takmer vždy niečim prínosné. Nápad sprevádzať tieto rozhovory s vizuálne pútavou, dynamickou animáciou vo mne však zanechal rozporuplné dojmy - na jednej strane to môže efektívne pripútať k obsahu oči mladších generácii, ktoré v dnešnom vizuálne presýtenom svete častokrát ľahko strácajú pozornosť - na strane druhej táto trblietkavá psychoaktívna animácia tiež svojim spôsobom odpútava pozornosť od prezentovaného posolstva. Koncept je to však určite zaujímavý.

Atmosfericky veľmi dobré zvládnutý žánorový poly-hybrid (horrorová psycho-dráma, muzikálová detektívka, romantický thriller, etc.). Dobová atmosféra znamenitá. Nápadité využitie zrkadla. Plus jedna z najlepších súčasných snímok pracujúca s problematikou zachovávnia ženskej dôstojnosti v dobe všade pritomnej ultra-sexualizácie.

“Winter is always dangerous to you.” Človece, tento film je tak čistý, že som pri jeho sledovaní takmer neprestajne zažíval číru radosť z bytia. Dafoe, ktorý neskutočne čisto a presne portrétuje Vincentovu myseľ … dej napísaný a natočený subjektívnou kamerou … hrejivá kvalita svetla … zvukové a strihové efekty, ktoré v spolupráci similujú roztrieštenú myseľ tak precízne ako v žiadnom inom mne zatiaľ známom filme …  “God is nature. And nature is beauty.” Neskutočne dôverne zobrazená krásna myseľ tvorivej duše. Film plný svetla. Rovnako ako lúčne púpavy na začiatok jari zafarbia človeku ruky aj šaty, keď s nimi príde do kontaktu … tak isto aj tento film na mne zanechal odtlačok hrejivého žltého svetla, ktoré ma bude ešte dlho na duši hriať a v mysli omínať.  Majstrovské dielo od Majstrov filmového remesla venované Majstrovi maľby

Krásne neobvyklý životopisný snímok. Výstaba deja kombinujúca dramaticky prerozprávaný životný príbeh hlavnej protagonistky a dokumentárne podané dôsledky jej objavov. Soundtrack kombinujúci prvky klasickej a elektornickej hudby. Citlivé aj racionálne. Historické a vedecké. A k tomu krásne snové retrospektívy a metafory. Tento film je ako Wikipédia. Všetko je v ňom organicky poprepájané so všetkým. Zároveň. Naraz. Teraz. Život v kocke. Preto ma nemilo prekvapuje, že na tejto databáze je mu v čase písania tohoto komentáru udelené relatívne nízke hodnotenie. Mňa totiž očaril vskutku kráľovsky.

V roku 2002 natočil reziser Luc Besson so Stathamom film Transporter, ktorý bol sviezi, bystry a miestami aj vtipny. Zial tato znacka bola nasledne pochovana dvoma srackovymi pokracovaniami. O to viac ma tesi vidiet po takmer dvoch dekadach obdobne sviznu a napaditu akcnu zalezitost od Guya Ritchieho, v ktorej Jason zase raz prevaza naklad vysokej ceny a odpratava popri tom zlosynov z cesty. Tentokrat sa sice jedna o cosi vaznejsiu dramaticku zalezitost s motivom pomsty, ktorej vsak vo vysledku nie je vlastne ani co vytknut. Je to dobre napisane aj zrezirovane, ma to hutnu atmosferu a funkcnu motivaciu postav. Takze suma sumarum sa jedna o dalsiu remeselne zvladnutu chutovecku od Guya Ritchieho s moralne nejednoznacnymi postavami, ktoru si po case znova rad pozriem.

Uff, tak toto bolo obdobne silné ako epizóda "Beyond the Aquila Rift" z prvej série seriálu. Obzvlášť sa mi páčilo ako sa ten dej nečakane prehupol z harmónie do distópie. Zatiaľ počet silných epizód výrazne prevyšuje tie slabšie ... dúfam, že si takúto kvalitu seriál udrží ešte dlho, začínam ho mať totiž fakt rád. Plus do budúcna by som rád videl niečo obdobne temné aj v celovečernej stopáži. Na fronte, kde Cameronov Avatar skúma "svetlé" stránky galaktického kolonializmu má takýto materiál potenciál byť jeho solidnou distopickou protiváhou.