Paldiny

1x infarkt, 1x moment prekvapenia a mrazenie zakaždým, čo je smrť na blízku. Taký je Nezvratný osud, horor s vďačným námetom a solídnym spracovaním, akému to sem tam kazí utrhnutie sa z reťaze, kde chlpy v pozore idú bokom, aby sa mohla vyjašiť zbytočne premrštená akcia. Holt, niekedy by skromnejší rozpočet padol k úžitku.

Čo do vykreslenia postáv je Capone plochý film. Ono to viac-menej spôsobuje fakt, že sa snaží preletieť všetky zásadné okamihy a na postavy nezostáva veľa času, tobôž s ročnými až desaťročnými skokmi na dramatizáciu deja. Aspoň sa mu darí trafiť do obdobia, kedy sa odohráva, tiež nešetrí drsnosťou, hláškami a záverom upozorní na celkom bodavú pointu. S obsadením spokojnosť, predstaviteľ Caponeho hrá s Lugosiho šarmom, ešte sa mu aj podobá, čoby Caponeho pravú ruku stvárňuje ani nie tridsaťročný Stallone a celkom drsnú postavu si tu strihol budúci zlý tréner z Karate Kida. Na životopisnú snímku najznámejšieho mafiánskeho bossa je to síce málo, ale v žánrovom merítku film obstojí. Film je na prekvapenie dostupný aj v CZ dabing.

Nepamätám si, kedy som naposledy videl tak bolestné prehrávanie známych hercov, tak sračkoidný a do seba zahladený scenár, tak trápne finále. Toto vážne niekto Lynchovi zožral? Zrejme ich pár bolo a nielen z diváckej obce, ale tiež herci pod vplyvom čohosi či štedrí sponzori, ktorí za tento gýč vysolili 10 mega. Zbesilosť v srdci nemá nič spoločné s genialitou peciek Eraserhead, alebo Modrý zamat, režisér sa dokonca ani neunúva potrápiť hlavu, len rozpráva jednoduchý road trip s párikom milencov, aký "obohacuje“ z prsta vycucanými prešmyčkami. Natočil ho navyše tak, že úvodná hodina je fyzicky k neprežitiu, potom prichádza znesiteľný Dafoe, ktorý si na záver svojho bytia radšej symbolicky prestrelí hlavu, aby nemusel sledovať to, čo malo následovať. Peklo začína s príletom anjela, ktorý osvieti nielen Nicolasa, ale aj mňa, aby som sa neopovážil tú jednu hviezdu obetovať a vyvrcholí tak sladkým vyznaním, že by sa aj Dundeemu rozsypali zuby. Odpady nedávam často, Lynch si ho v tomto prípade zaslúži za maximálne odfláknutú robotu a robenie z diváka debila.

Parádna predohra gangsterky King of New York. Potešil ma tu šialený Caruso, čo po večeroch za nepríčetného pohľadu páli do okien, či slovne terorizuje chudákov Aziatov. Človeka až zamrzí, že na staré kolená zakrpatel v trápnych kriminálkach. Ale to len taký výkrik do prázdna, hlavné body dáva príťažlivé prostredie dvoch rôznych, do krvi znepriatelených, kultúr a malé svetielko nádeje, pre ktoré nenachádza pochopenie ani jedna z nich. Netreba sa ale báť, romantická linka tu nepatrí k tým sileným, predsa len ide o Ferrarov film. Takže smrad ulice, bitky gangov, vulgárna mluva a najmä absentujúci happyend prehovárajú silnou rečou. A práve za ťažko emotívnych záverečných 15 minút nevidím dôvod prečo šetriť hviezdičkami.

Nečudo, že Sylvestra oslovil Hughesov štýl, veď jeho Red Hill je vo veľa ohľadoch podobný prvému Rambovi. Je v ňom všetko, prostredie odľahlého zapadákova, arogantní policajti a osamelý bojovník s boľavou minulosťou. Ten vzbudzuje rešpekt aj bez hovoreného slova a hneď prvý kontakt s ním sa rovná zimomriavkam. Má ale silnú charizmu, porovnateľnú s inými slávnymi masovými vrahmi, lenže tentokrát nezabíja pre potešenie, má motív. Atmosféru vidieka príjemne dokresľuje country, aké časom prejde do rezkejšej muziky, zrkadliacej drsné vysporiadanie sa s obyvateľmi mestečka. A tí vedia prečo sa jeho návratu báť. Uprchlý väzeň však nepredstavuje hlavnú postavu, tou je mladý policajt, ktorý sa tak nechtiac celej akcie zúčastní a spoločne ako divák postupne zisťuje, čo je skutočne vo veci. Zároveň je stelesnením myšlienky v momentoch spoločnej konfrontácie. Preto sa nenechajte odstrašiť béčkovým prekladom ani nízkym hodnotením. Red Hill je poctivým thrillerom od kamarátov protinožcov.

Má to širokouhlý obraz, bohatý komparz (televízne štúdio, požiarnici, policajti, armáda), poľudštených nemŕtvych, ktorí behajú, strieľajú, šoférujú, ale gore a vlastný výraz, aby ste pohľadali. Niečo ako keď si pustíte novú nahrávku vyslúžilej metalovej kapely. Vypeckujete ju na plné a vychutnávate si čistučký zvuk drahého nahrávacieho štúdia, uchu ľahodiaci hlas, zahustený spodok, lenže čo z toho, keď sa veškerá bezprostrednosť "špina“ a energia vytratili preč. Taký je Veľký útok zombies, bezpohlavný taliansky trash pre popoludňajšie vysielanie, ktorému predbieha tretia epizóda Sandokana.

Opierať sa tu o filmovú stránku by bolo ako vyčítať Lamasovi, že nemá viac dramatických rolí. Preskočme preto nehercov, ne-dej, hudbu z Marsu a zastavme pri tom, čo sa počíta. Masky, sú riadne šialené, napuchlé, trčia z nich červy a po rozbití sa roztrúsia čoby termitmi prežratá drevotrieska. Ľudských orgánov je viac snáď už len na čiernom veľtrhu a napätie ? To, podľa mňa začína až po obkľúčení posledného páru preživších. Lenže miešajúci sa hluk karbobrúsky a ľudského kriku tvorcovia škaredo utnú titulkami a divák sa pýta prečo. Príchuť lacnoty tak strieda podraz a jediné, čo časom zostáva v pamäti je to zvrhlé indivíduum, ktoré to skúša na vlastnú matku a keď mu mamka dá zelenú, jej odhryzne prsník.

Finále bolo veľmi slabé, tiež sklamali zombíci, čo mali byť ťahúnom a okrem toho, že vyzerajú na smiech, sa vo filme prakticky nevyskytujú. Po 24 hodinách pamätám len jeden trash okamih s motorovou vrtuľou v gebuli. Navyše vôbec nežerú, iba plnia funkciu, s akou v zombie filme začínali, a teda ľahká pracovná sila. Toť zásadné negatíva a teraz zvyšok. Kanibali! Až na záverečný nešťastný twist sú fajnovo vyšinutí, neustále hladní a vždy majú po ruke mačetu. Kamera neuhýba, dopraje detailné trhanie ľudských tiel, vydlabávanie očných jamiek a všetkého toho, čo sme už videli, ale na čo sa fanúšik subžánru vždy rád znovu pozrie. Napätie miestami funkčné (pacient na lôžku), dokonca sa tu vyskytuje príbeh, síce s kostrou bezstavovca, ale pozornosť udrží. Hlavný herec sympatický, hlavná herečka krásna a čo si budeme klamať, Talianka, takže so záujmom zvečniť to, čo jej príroda nadelila. Škoda iba nešťastne odfláknutého finále a žiadnej férovky hľadošov.

Pekné, moc pekné. Keby som nebol odkojený najslávnejšou boxerskou ságou si film možno aj zamilujem. Takto sa mi nedokázal dostať pod kožu, čo bolo spôsobené tým, že ide o čistokrvný remake tretieho dielu. A ďalej už len Rockyho rečou. "Jižní tlapa“ Billy Hope je na výslní, obhajuje titul a po najbližšej charite to vyzerá na koniec veľkej cesty. Lenže, máme tu hladného vyzývateľa, potýčku, úmrtie blízkej osoby (tentokrát to nebude tréner), spackaný zápas s odovzdaním pásu. Stále málo, chcelo by to viac dramatična. Navštívme teda piaty diel a použime naštrbený vzťah s dieťaťom, odobratie licencie, výpredaj a návrat na ulicu. Nesmie chýbať postava falošného manažéra George Washington Duka a ak je tých podobností málo pridajme darčeky v podobe hodiniek (zdravíme Paulieho), poníženie s kývnutím na podradnú prácu v telocvični, kde sa hlavná postava cez umývanie záchodov, poradcu a trénera začína pomaly zapájať do tréningového procesu a života - druhý diel líznutý piatym. Ďalej len veľký zápas a víťazstvo. Možno to znie všetko ako kritika, ale nemusí tomu tak byť. Pokiaľ budem mať chuť na toľko obľúbenú dávku adrenalínu a zrovna nebude po ruke 10 hodinová bublina voľného času, tak siahnem po Bojovníkovi. Lepší výcuc Rockyho života by ste sotva hľadali. Pre úctu k mojej TOP sérii ho zároveň nedokážem ohodnotiť lepšou známkou. Bleskom ešte prebehnem, fyzička borcov, zápasy, kamera na výbornú, ostrejší rating vítaný, len chýbal väčší priestor pre Clubbera Langa, o ktorom sa nedozvieme zhola nič.

Ak chcel dať Lynch vzniknúť päťhodinovej verzii, mal v pláne vyhubiť ľudskú rasu. Väčší brak v tomto vesmíre nenájdete a ten voice-over je priam ukážkové poníženie diváckych zmyslov.