Paldiny

365 dní z pohľadu rodiny za fašistického Talianska. Lúčime sa so zimou, plníme školskú dochádzku, cez leto berieme na výlet dementného strýka, bojujeme s jesennou chrípkou a zažívame smútky, túžby, radosti života. Fellini dokáže zaujať jednotlivými pasážami (výsluch pre protištátne vystupovanie), či peknými zábermi (hmla nad mestom, pestrofarebný páv za bielej zimy), ale ako celok je film veľmi nevýrazný, úvodná trištvrte hodina priam vražedná. Vopred som si o ňom nič neprečítal (ani to, že ide o autobiografiu) a polovicu minutáže mal problém ho vôbec zaradiť. Cítil som prítomnosť vtipu, na ktorom sa nesmial, sledoval postavy, ktorým nerozumel a dej, akému pre jeho roztrieštenosť nechápal. Nehovoriac o tom, že sa režisér na celé minúty dokázal odviazať a vyrozprávať akési milostné príhody z Grand Hotela po príchode turistov, kde si dokázal vrznúť aj štrbavý zelovociar. Asi ďalší vtip, ktorý kráčal mimo mňa. No nevadí, za posledné dva mesiace som si potykal s tromi veľkými režisérmi a zatiaľ len krčím plecami.

Je neuveriteľné ako blízko k Matrixu majú pribúdajúce diely Resident Evil a Underworldu. Človek má rázom problém sa naladiť na ten či onen príbeh, keď už v tretej sérii sleduje Trinity ako kosí zombíkov, alebo zápasí s vlkolakmi. Aspoň, že nuda nehrozí. V Prebudení je akcie dostatok, dakto vyslyšal moje námietky a plne zapojil do diania ľudskú rasu, tiež sa pridalo na brutalite a zápletka si odbije zopár povinných zvratov. Len mi už prestávajú voňať všetky tie kríženia DNA, hybridy s nad silou, kde za chvíľu bude vzácnosťou stretnúť bežného upíra či vlkolaka. Zvlášť po tom, čo budúcnosť sľubuje ďalšie a ďalšie klony. Pozitívom ale zostáva, že po treťom „prequelovo spinoffovom“ diele aspoň nerozmýšľam, či bolo nutné aby vznikol, s Prebudením sa predsa len posúvame o nejaký ten krôčik vpred.

Jedna zo zaujímavostí hovorí, že meno vraha sa do konca filmu nedozvieme, lenže my sa o ňom nedozvieme všeobecne veľa. Vlastne iba to, že ide o magora, čo si píše po večeroch denník, za svoje obete vyberá tanečnice zo strip baru, baví ho anatómia a má celkom vzťah k ázijskému umeniu boja. Chýba motív, chýba minulosť, niečo čím by sa odlíšil od iných rozparovačov. Bečkový pohľad na hlavného parchanta, čo kazí kšefty mafii a nasiera newyorskú políciu, je tak najväčším mínusom inak solídneho thrilleru. Vydarilo sa obsadenie, frajer Berenger nepotrebuje ani text a už si vás získa, Billy Williams je ukážkový zlý poliš a kočky z baru majú predností na rozdávanie, zvlášť ani nie tridsaťročná Melanie Griffith. Určite spoznáte aj pohľadnú Cindy z Komanda, čo si to parádne odskáče na stanici metra, zopár ďalších mordov tiež stálo zato. Osviežujúco pôsobili aj flashbacky venujúce sa Berengerovej postave, plus špinavá atmoška ostrých kriminálok zo sedemdesiatych rokov. Tá uspokojivo dokreslila všetku tú lúzu, čo so zotmením vyplavuje mesto do ulíc.

PECH, ako inak nazvať deň, kedy sa o nemú bábiku, nezávisle od seba, oprú dvaja zvrhlíci a to len cestou z práce. Nečudo, že dievča prehodnotí vzťah k pánom ako takým a bez výnimky ich začne likvidovať. A veruže žiadna diskriminácia, svojmu osudu neujdú bledé ani čierne tváre, v hľadáčiku sa objaví nevinný Aziat, svoje si užije Arab. Film prechádza viacerými etapami, začína so stiesňujúcou, dusnou atmosférou čoby Polanského Hnus vo Ferrarových farbách, so zmenou imidžu preradí v nekompromisného Taxikára, aby to v kostýme mníšky na maškarnom bále rozbalil v De Palmovu Carrie plus k tomu tri fantastické zábery. Výrazný filmársky aj rozprávačský pokrok po Driller Killerovi. P.S. Pes za nič nemohol, nezaslúžil si zomrieť, preto bol záverečný twist logickým vyústením. I keď priznávam, že som si ho rovnako predstavoval v mlynčeku na mäso. Možno aj preto, že jedno epileptické monštrum tolerujeme o poschodie nižšie. Tam ma tiež neraz prepadla myšlienka podhodiť mu zopár ružových granúl pre hlodavce.

Vertical limit je nadupaný scénami aké by neprežil MacGyver, čo na uveriteľnosti nepridáva. Rovnako podľa mňa neúcta k životu, (spoiler!) ako môže niekto považovať misiu za zdarilú, ak v nej zahučí 10 záchranárov a zo spárov snehu sa zachráni jeden ? (spoiler off). Ale ako popkorn je VL stopercentne funkčný a najmä dolármi preplnený. Preto akcia strieda akciu, lavína zas lavínu, neustále sa niečo deje, vybuchuje, zachraňuje. Do toho úžasné triky, skvelá kamera, nevyspytateľná mršKa2 a ešte nevyspytateľnejší Paxton. Ak by sa toľko netlačilo na pílu, nevybuchovali sáčky s krvou a nekomplikovalo aj zosadnutie z helikoptéry, bolo by to výrazne lepšie. Takto slušný priemer, kde menej mohlo byť viac.

Taký malý vojnový film bez postáv. No dobre, tak s jednou a rovno hlavnou. Charizmatický veliteľ jednotky dovolí trochu nahliadnuť do hlavy a súkromia, inak scenár pozostáva zo zdvorilostných a mariňáckych rečí, ktoré príbeh zvlášť neobohacujú. Aj preto najzaujímavejší „súkromný“ dialóg končí pri francúzskom koňaku. Ostatné vyšumia do prázdna, alebo naň postavy už nenaviažu („Bál som sa, ale potom sa mi zabíjanie zapáčilo ... Neskôr to preberieme.“). Príbeh sa sústredí výhradne na hlavný konflikt a aj tam chýba nakúsnutie do jadra veci. O vojne v Kongu sa moc nedozvieme, povstalci útočia, Írska jednotka sa bráni, OSN, čo chalanov so zbraňami v ruke vyslala hlásať mier, na ňu hádže bobok. A síce vidíme veliteľov, je to také strojené, samotná Organizácia spojených národov pozostáva z jednej miestnosti, jedného telefónu a dvoch chlapíkov štekajúcich rozkazy. Ale zas vojnových záberov je tu dosť, využívajú sa praktické triky, všade lietajú guľky, vybuchujú sklady, vojaci zápasia s prachom, špinou, dochádzajúcou muníciou. Moc dobrá (netrasúca) kamera, efektné nálety lietadiel. Páčila sa záverečná pointa, kritizujúca militárne myslenie, ktoré považuje ochranu života za zbabelý čin. V kocke, malý vojnový film, aký pripomenul Tunelové krysy a navnadil na štvrtého Ramba.

Celú polovicu filmu som v kútiku dúfal, že dôjde k vzbure a potom sa presunieme späť do prítomnosti, ale nie. Scenáristi zrejme nestíhali s uzávierkou, a preto minútový zvrat z minulých dielov natiahli na celovečerný film. Hlavnými hrdinami tak sú hýčkaný lykan Lucian, tvrdohlavá dcéra mocného Viktora, Sonja a ich príbeh, ktorý už poznáme (pre ostatných spoilerujem). Lucian spočiatku kráča po boku charizmatického vládcu upírov, aby neskôr spáchal niečo živočíšne, povstal ako Spartakus a nakoniec sa nechal zajať a v prvom rade sledovať Johanku v plameňoch. Nedá mi tak pokoj otázka, či bolo nutné túto kapitolu sfilmovať do podoby celovečerného filmu. Asi nie, nazvať ho, ale úplne zbytočným mi príde moc prísne. Vďaka nemu spoznávame postavy po nespoznaných stránkach, navyše podaktorých ešte v ľudských kožiach. Tiež bolo zaujímavé sledovať tých zlých v roli klaďasov a opačne. Toľko k postavám, teraz pár slov k spracovaniu. Vykreslenie stredoveku obstojné, triky + hudba tiež, chválim prácu s napätím (v lese s ľudskými šľachticmi sa dalo krájať). Čo chýbalo, sadistická brutalita z Evolúcie. Explicitnosť bola umiernenejšia, čo miestami dokázalo zakamuflovať napätie, inokedy tento neduh vyčnieval. Za mňa tak priemerný, ale nie úplne zbytočný diel. Na Prebudenie s Kate sa ale teším viac.

Dosť slabé a nuda. Ale tak to väčšinou dopadne, keď máte 80 minút času a narýchlo splašíte niečo z disku. South Park plnil v detstve akéhosi rebela doby, kedy nás fascinovala všetka tá skazenosť, podivne fungujúca animácia a satira za každú cenu. A presne o tom je celovečerný film. V ňom kvarteto kamarátov túži po sprostom bijáku, čo im je zo všetkých strán zakazovaný (paralela s nami a South Parkom), a preto ho chce každý vidieť, obdivovať, pri každej príležitosti citovať. Pochopil som zámer tvorcov, iba poukázali na to, že aj ten najfekálnejší humor a vulgárnejšia mrava je stále menšie zlo, ako zverstvá na fronte, násilie, nenávisť a-tak-ďalej. Lenže, staré časy sa menia a mne už akosi nestačilo to prdenie, uťahovanie si z Kanaďanov, Kyleovej tučnej mamky. Tiež neprišli vtipné fórky s buzerantským Husseinom či mudrujúcim klitorisom. A tak paradoxne ako veľmi mi zo začiatku prekážali muzikálové čísla, po filme konštatujem, že ako jediné mali hodnotu. Ale zas nominácia na Oscara ? To vážne ročník 99´ nemal lepších kandidátov ? Nič to, so starými známymi som sa opäť raz popálil, ale teraz si nemyslím, že je to iba vekom, veď akčňáky či Simpsonovcov mám rád stále.

Kostýmy, čo dobovo dýchajú, kamera, plávajúca po sále, v jeden moment sebavedomo retušujúca všetko ostatné pre to podstatné, hudba, dodávajúca okamihu noblesu doby a doba samotná, tá je snobsky chladná, čo je najväčší zápor filmu. Niekoľko desiatok minút mi trvalo sa na ňu naladiť a zvyšok vôbec dostať pod kožu nedostupných postáv. Ich pohnútky som chápal, len s nimi nemohol preciťovať to, čím prechádzali a to napriek precíznym výkonom. O najsilnejší moment sa tak nepostarala dilema hlavnej postavy, či záverečné vytriezvenie, ale pár sekundová sekvencia, aká sa mu zrodila v hlave a pre svoju zvrátenosť prakticky okamžite vyšumela preč. Ale tak každý veľký režisér si prial priniesť na svet film z doby prísnej etikety, veľkých gentlemanov, honosných rób, zároveň obdobia plnej pretvárky, neúprimnosti, ohovárania. Sfilmoval ju Polanski (Tess), prácu si s ňou dal Kubrick (Barry Lyndon) a Martin Scorsese nemohol byť výnimkou. Ak ich diela ale porovnám, snáď páni odpustia, najviac ma presvedčilo Kubrickovo vykreslenie hierarchizovanej spoločnosti 18.storočia, Scorsese berie bronz.

Veru, takto som si to z kina nepamätal. Po celej desaťročnici som si Evolúciu zopakoval a užil viac než repete prvej kapitoly. Pokračovanie si polepšilo snáď vo všetkom, príbehom nevynímajúc, ale ten bol zaujímavý už v jednotke. Divák si okamžite všimne bohatšiu výpravu, podstatne krvavejší vizuál a hlavne nápaditejšiu akciu, akej sa nebojím dať prívlastok - strhujúca. Oceňujem snaživé vysporiadanie sa neduhov od minula, kde sa obstojne vysvetlil pôvod zbraní s ultra fialovou muníciou, tiež sa nadradeným rasám sem - tam postavil do cesty chudák človek, ktorý sa zázračne vojne doposiaľ vyhýbal. A vojna ? Tá úspešne zapojila tých najzlejších, čo to v 13.storočí úspešne odštartovali. Isteže Wiseman nespachlil všetko sám, doma mu určite vo vitríne stojí Cameronov T2, záverečný epilóg o svetielku na konci tunela, nemohol byť podobnejší, ale ostatné zásluhy berie za svoje a tých nie je málo. Výborné pokračovanie.