Paldiny

Konečne animovaný film, ktorý stálo zato vidieť. Do takmer zabudnutého sveta som vkráčal bez rozumu (alebo s ním?) ako hlavná hrdinka čo má mať nalinkovanú každú minútu, ale kdesi som si uvedomil, že nesledujem cudzí príbeh, ale sledujem príbeh svoj. Ja som bol tá šedá postavička, čo sa zamýšľala nad hlúposťami a tie podstatné veci jej unikajú. A síce nie každý bude ochotný odložiť kalkulačku a vydať sa naprieč vesmírom po stopách Malého Princa, ja stráveného času neľutujem. Aspoň na chvíľu ma oslobodil od povinností a pripomenul, že najkrajšie veci sú očiam neviditeľné. Viem, že nadšenie nepotrvá dlho a čoskoro sa znovu skryjem za tmavé žalúzie pred strachom z biznismena, ktorý by ma najradšej pripravil o moju planétu, ale teraz nie. Teraz ešte chcem ignorovať moderný svet a tešiť sa z banálnych maličkostí aké nedávajú zmysel, v čom je ich najväčšia krása.

Frank Darabont v rozpätí pár rokov zanechal filmovému svetu nezmazateľnú stopu snímkami z dvoch väzníc. Majestic ale toľko šťastia nemal a asi to nemohlo dopadnúť inak, pritom má tromfov na rozdávanie. Príbeh sa venuje nijak zvlášť výnimočnému scenáristovi, ktorý po nehode stratí pamäť a zblíži sa s rodinou kedysi strateného syna, aký mu bol podobný. Začne žiť jeho život, zreštauruje s otcom starú kinosálu, zaľúbi sa do jeho manželky. Do toho malé príbehy obyvateľov mestečka Lawson. Nezainteresovaný by mohol hľadať v titulkoch Rosamunde Pilcher, ale vedzte, že tomu tak nie je. A nie je za tým len komplikácia so zabudnutou minulosťou, aká hlavnú postavu začne prenasledovať. Atmosféra filmu je svojim retro podaním a zobrazenou láskou k filmografii priam neodolateľná, príbeh viacvrstvový a nad oboma hlavnými brehmi sa znáša pomyselné čaro. Postupne prichádza rad na otvorené myšlienky, kritický pohľad na diskrimináciu človeka a Jimmiho veľké sólo. Ten opäť dokazuje, že vie ohúriť i v dramatických úlohách menej známych kúskov. A Majestic takým kúskom je, lenže je zároveň filmom z iného sveta, aký na smolu producentov prišiel v dobe, kedy už nemohol osloviť takú základňu divákov. Veľký to paradox, vzhľadom k tomu, že ide o poctivý kus filmárčiny natočený výhradne srdcom a môj obľúbený kúsok, ku ktorému sa opakovane rád vraciam.

Dať tomuto prednosť pred tretím Robocom znamená mať úsudok na správnom mieste. Naked Lunch je monštrozita toho najhrubšieho zrna. Všade sú v ňom prítomné drogy, násilie, ufóni, stonožky, chrobáci, sex s chrobákmi a tie najšialenejšie erotické predstavy. Dá sa povedať, že ide o jedno komplexne osobité dielo dvoch podivínov, ktorí v ňom skombinovali svojich najväčších démonov, vložili doň surrealistické desy a stopy odnikiaľ nikam, ktoré však pod pokrievkou podivna cestičku ukazujú. A že si film od MPAA vyslúžil rankingovo prijateľné eRko je pre mňa iba potvrdením, že je pre široké publikum nepochopeným a tým pádom nedoceneným dielom. Vo svojej škatuľke spolu s Mazacou hlavou vlastne môj najobľúbenejší počin.

Prvýkrát mi film takmer pokazil dabing z roku 0, druhýkrát som tú istú chybu už nespravil a čuduj sa svetu ono to malo aj hudbu. A síce opojný hodokvas z garáží naďalej zostáva najpríťažlivejšou pasážou, ja som z tej HD kvality nevedel odtrhnúť zrak od príťažlivej sexi amazonky v džínsoch. Človek jednoducho musel Dolphovi odpustiť všetky tie romantické srandičky s kaktusovou miazgou kdesi v púšti. Tento film ale na nej nestojí, i keď v tej kúpeľni.. ale nechajme to. Stojí na zásadovom Lundgrenovi a akcii, ktorá si odsýpa, ktorú krášlia početné vystrieľané nábojnice, pästné súboje, kde nechýbajú masívne explózie a hlášky tipu (Na pápeža kandidovať nebudem). Veľmi ma potešila prítomnosť nablískaných fár, ktoré sa časom neboja zaprášiť si karosériu. A maximálne naplnila tá béčková úprimnosť, ktorú si raz za čas pripomeniem a vygumujem ňou všetko škodlivé z reálneho sveta * * * * * Existuje tiež režisérska verzia, ktorá mení veci k horšiemu. Za prvé vynecháva scénu odhalenia videopásky, z akej sa majitelia odznaku dozvedajú, kto ten odznak špiní a za druhé samotným záverom, kde film končí happyendom. V pôvodnej verzii je síce hlavný parkhant hodený do želiez, ale Santee za početný lajster s úmrtnými listami s ním.

Nesmierne vtipná záležitosť, aká nemala ani plagát, kým som jeden nevygooglil. A aj keď si nie som istý či ide o originál, páči sa mi. Čo sa mi páči ešte viac je film a na ňom som sa nasmial dosýta. Výborné neherečky, stvárňujúce žienky domáce s IQ podrážok od topánok, tie ich rozhovory som odvtedy zachytil ešte niekoľko krát v reálu a v duchu sa šklebil ako kôň. Ďalej výborní neherci zosobňujúci mladú a starú gardu od jedného dvora, v ktorom sa dostavia Vianoce, zakaždým doň zavíta porúchaný kamión. Baščovanský má odfrk pre každú situáciu, Osztatný zas vedel vystrúhať nevinný pohľad a dačo skryté v ňom. A tomu "čosi" dá voľný priechod v prekvapivo dramatickej časti filmu, aká má zároveň toľko komickosti v sebe. Tejto zvláštne fungujúcej zmeske dvoch žánrov pridávajú svoje aj figúrky motajúce sa okolo našich hrdinov a ak by som si mal vybrať jednu z nich, môj hlas patrí poslancovi s nepriestrelným volebným programom. Skrátka klenot, aký v zahraničí nepochopia.

Radosť sledovať Lugosiho zápal pre herectvo a keď sa mu do toho ešte pripletie poker-face Karloff o zábavu je postarané. Obaja sú na vrchole a prakticky všetky spoločné zábery, vrátane tých single, si pýtajú miestenku do galérie. Zároveň je vidno, že si dali záležať nielen hororoví velikáni, ale tiež páni za kamerou. Tá sa venuje obom hviezdam tak, aby si jeden druhému nezávideli, využíva stále obľúbenú tieňohru schodísk, siluet postáv spoza závesov a okrem statických póz jej nieje cudzí ani pohyb. Hudba typická roku vzniku sa neupriamila iba na úvodné a záverečné titulky, ale sprevádza tiež dejovú linku. Dej je správne tajomný a rozuzlenie až nečakane drsné. V momente, keď Lugosi siahne po skalpele a s rozstrapatenou hrivou a diabolským kukučom rozohní svoje umelecké dielo iba vyvaľujete zrak, čo za monštrum sa to za učesaným zovňajškom elegána skrývalo. Ale pozor! Rovnako ako tomu bolo pri Frankensteinovi i tu jestvuje cenzurovaná verzia, kde veľké finále chýba, preto malé odporúčanie šialenci, 65 minútová a žiadna iná.

S Čiernou mačkou jednoznačne môj najobľúbenejší Lugosi! Béla tu predstavuje posadnutého chirurga, čo do krajnosti túži po svojej Lenore, a preto usporiada priateľskú večeru. A z nej sa pár jej známych už vrátiť nemusí. Spočiatku sa hráme s poéziou a tieňmi na stenách, ale časom nám hlavný antihrdina predstaví tajomstvá svojho kráľovstva. Vonku zatiaľ búrka láme stromy, no vo vnútri, tam sa podozrivo približujú múry, z priestorov, kde si ľudia väčšinou odkladajú zaváraniny, vysvitne mučiareň s hračkami, aké by ste deckám nekúpili a železné okenice nedovolia pomyslieť na útek. Do tónov gradujúceho šialenstva kvíli hrozivý smiech grófa Draculu a nárek poslušného Borisa. Ten sa s jazvou na tvári a bôľom v duši musel uspokojiť s rolou sekundanta. Jedno malé víťazstvo maďarskej superstar.

Robert Wiene bol prelomový režisér a s Kabinetom sa mu podarilo dovtedy niečo nevídaného, skĺbil film s umením. A vedzte, že úchvatná výtvarná stránka zatieni aj korytnačí vek. Originálne expresionistické kulisy pomáhajú dotvárať zakrivený pohľad do nelichotivej budúcnosti a použitá metafora nadvlády je pre svoju dobu rovnako šokujúca ako nadčasová. Čo do príbehu, ten vtiahne do diania detektívnou zápletkou s démonickým doktorom, pričom sladká čerešnička si nás počká so zvratom, ktorý predstavoval vtedy revolúciu finálnych rozuzlení a nestráca na údernosti ani dnes. Kabinet pomáha meniť pohľad na éru nemého filmu.