Paldiny

Začiatok s ručnou kamerou ako zo študentského výletu sa musí ešte pretrpieť. Po ňom ale začnú vyliezať karty, s ktorými sa dá hrať. Príbeh o dvoch stratených mladíkoch, z ktorých sa jeden vráti "nie vo svojej koži“ postupne odhaľuje tajomstvá a robí si pôdu pre zásadný zvrat. Nastolený punc realistickosti dodáva filmu šťavu, čomu neškodia ani herci ani komorné poňatie príbehu. Na filme je cítiť mizivý rozpočet (zábery z mučiarne) a minimum času na dokončenie (nesúvisle zlepené scény). Výsledkom toho je, že niektoré konverzačné pasáže sú dlhšie ako by bolo vhodné, iné kľúčové scény končia v náznakoch (príchod zo záhrobia) a načrtnutým nerestiam (incest, nevera, prostitúcia) sa film začne venovať a bez seba menšej snahy o rozvinutie ich zrazu utne. Mäsitá porcia gore nevyzerá vôbec smiešne, čo sa ale nedá povedať o chudákovi Pinheadovi, ktorému dal dvorný predstaviteľ košom a súčasný utáraný šašo pôsobí skôr poľutovania hodne. Ak by film dostal vyšší rozpočet a držal scenáristu so štábom na výplatnej páske o mesiac-dva dlhšie, výsledok mohol byť inde. Takto pôsobí Revelations ako z pera fanúšikov, ktorým nasrdený otčim vypol v izbe svetlo.

Rok 2005 bol pre Pekelníka plodný natoľko, že sa mu podarilo priniesť na svet hneď dve dietka. Zakiaľ bolo prvé (Deader) príjemným ponurým prekvapením, druhé s podtitulom Hellworld ovplyvňuje veľký boom tínedžerských hororov natoľko, že sa ním sám stáva. Dostáva sa nám tak tona stupidných dialógov, lacných lakačiek a hordy prvoplánových mordov. Záverečný twist vysvetľujúci hromadu nelogickostí zdvihne hodnotenie zo dna bažín na plytké nadýchnutie, aby ho následné pekelné zúčtovanie s absenciou sadistickej deštrukcie tela a mysle znovu poslalo do kytek. I napriek tomu, že Pinhead popiera vlastné zásady a diabolské hry sú obkukané od Jigsawa, nápad s búrlivými večierkami na počesť internetovej hry s hellraiserovskou tematikou nie je tak zcestný. Problém bude v tom, že Bota uzatvára svoju trilógiu tak ako ju započal, moderne, hlúpo, bez atmosféry, čo je medzi nami definícia tínedžerského hororu. Pre démonického Lanca Henriksena (škoda, že si ho pre sériu nevšimli skôr) a nejedny prírodne zvodné dudy nesiahnem po odpadovom hodnotení.

Že bol pôvodný scenár písaný pre iný film vysvetľuje celý guláš, ktorý sa počas dobrých 70 minút odohrával. Na ten malý zvyšok sa dostanú na plac starí známi, aby nesúvisiacemu spletencu udalostí skúsili dať zmysel. Žiaľ nepodarilo sa. Šiesty Pekelník postráda všetko to, čo zdobilo relatívne úspešných predchodcov počnúc nespútanou rozkošou, končiac prepadnutím psychickému teroru. Cenobiti nemajú vo filme žiadne miesto a objavia sa len pre potreby značky. Rovnaký osud postihol aj navrátenkyňu z úvodných dielov Kirsty, s ktorou si Pinhead nadobro vyrovnal účet. Stiesňujúca atmosféra, nepríjemné mrazenie, povestná brutalita aj neodmysliteľné pikantné scénky sú definitívne preč, dostáva sa nám iba odkopírovanej zápletky predošlého Inferna, lenže v tom najnudnejšom možnom prevedení, čo najmä po vydarenom predchodcovi zamrzí dvojnásobne. Podobný verdikt ako pri spackanej štvorke, ale s tým rozdielom, že štvrtý diel bol príšerne nakrútený, ten šiesty je úplne mimo misu a jediné čo znásilňuje je značka samotná.

Že ja blbec som po treťom diely neposlúchol vnútorný hlas. Predošlé príhody mali aspoň absurdný príbeh, tu sa pár vecí načrtne a zrazu titulky, potitulková scéna a šmitec. K tomu polovica známych fórov, tá druhá snáď fórmi nikdy nebola a jeden nefalšovaný úškľabok s hovoriacimi hodinami.

Zatiaľ čo bola akcia prvých dvoch dielov neodmysliteľnou súčasťou, v tomto si už po úvodnej scéne prajete, aby k ďalšej nedošlo. Niečo tak neprehľadné a strihovo zpackané vie natočiť snáď iba Megaton. S výnimkou bicyklovej ekvilibristiky sa vytratila originalita, o adrenalíne nehovoriac. Príbeh i napriek tomu, že bez zmyslu strieda európske lokality si od minulého dielu polepšil. Narozdiel od relatívne zábavnej dvojky však vnáša do série to, čo doposiaľ nepoznala, nudu a neznesiteľné romantické klišé. Zatrpknutý koniec potencionálne našliapnutej série.

Nezvládnutý projekt na tému Vietnam a jeho následky. Film zobrazuje podivnú skupinku ľudí akých teroristické myšlienky majú vyjadriť politický nesúhlas. Vďačný námet 70tych rokov zhadzuje roztrasená kamera častokrát zaberajúca len spodnú časť tváre a nevhodne použité dokumentárne zábery. Mizivé herecké výkony na čele s mladým Slyom už len zvyšujú nechuť pokračovať v sledovaní. Poslednú kvapku nasadí príhoda jednej obludy, ktorá si do fľašky odložila mŕtvy plod vlastného dieťaťa. Aj príšernosti sa musia vedieť natočiť, tu to nevyšlo.

Ťažšie sa hodnotí film, ktorý je určený inej vekovej kategórii a celkovo inému pohlaviu. Pozastavovať sa nad dejom, hercami, absenciou klišé či zmysluplnými dialógmi nemá cenu, veď to nikto ani od filmu nečakal. Čo som však v kútiku očakával bola prepracovanejšia choreografia a tá neprišla. Snaha o neustále menenie lokalít a témat tancov je prítomná, chýba však lepší nápad, spontánnosť a drive ako taký, o inšpirácii nehovoriac. Chémia medzi hercami nefunguje a tým zhasína aj to jediné čo sa Step Up 5 snažil zdeliť. Sledovanie je znesiteľné, možno len dvakrát skontrolujete čas, niečo viac ako dopozerateľnosť by mohlo zaváňať sklamaním.

Po pikantnej predohre, extra kozatej druhej méte prišlo bezpohlavné vyvrcholenie. Už krátky štek Natashi Henstridge naznačil, že tretí Mutant bude kráčať vyšliapanou cestičkou svojich predchodcov. Jediným pozitívom tak zostáva priama nadväznosť a snaha pokračovať v načatej tematike. Pribúdajúcimi minútami začne dejová línia drhnúť až kým nedospeje k finále aké je už len úbohou vykonštruovanou blbosťou. Sem tam poteší pritlačenie na pílu v brutálnych záberoch, lenže aj to vyjde na zmar nakoľko film miestami pripomína najlacnejšiu televíznu produkciu navyše bez napätia a akéhokoľvek rešpektu voči mimozemských bytostiam. Po slabšej dvojke ešte slabší odvar niekdajšieho sci-fi nárezu.

Už chápem prečo sa Mel tretej jazdy zdráhal zúčastniť. Úvodných 40 minút je aj napriek prasačím výkalom využívaných ako hnacia sila (bez prdele!) ako tak znesiteľných. Následné vyhnanie Maxa do púšte, kde ho nájde zhluk detí, aké v ňom nájdu mesiáša, potápa akúkoľvek nádej na dôstojné zakončenie trilógie. Z biedy nevytrhne ani záverečný pokus o pripomenutie predchádzajúcich dielov či pohľad z lietadla na mestské ruiny, ktoré iba smutne odkazujú na zásah americkej produkcie. Tá nielen postapokalyptický základ pretransformovala na neškodnú rodinnú zábavu, ale aj niektorými fórmi drzo vykradla Spielbergovho Jonesa. Smutný koniec série, ktorá mala skončiť (možno aj začať) druhým dielom.

Ak by stál film o 200 miliónov menej a nebol pokračovaním, možno by si aj dve hviezdičky zaslúžil. Takto ide iba o prahopusté kopírovanie tretieho Jonesa. Piráti sú navyše bez jedinej námornej bitky či veľkolepej scény, z ktorej by som spadol na zadok. Film síce ubral na minutáži a vypustil prekombinovanosť tretích pirátov, čo sa mu však nepodarilo vrátiť sú vtip a postavy. Takto na palube zostal už len vytriezvený Jack a jednonohý Barbarossa, ktorí neúspešne zvádzajú boj so zívaním diváka. Za pozitívnu zmienku stojí mysteriózny príchod morských panien a Zimmerova hudba.