Paldiny

Zážitok s väčším duchovnom než nájdete v Sixtínskej kaplnke. The Mission zažíva pomyselný vrchol hneď niekoľkokrát pričom ten najsilnejší patrí scéne odpustenia. Tam sa De Niro najskôr odmieta vzdať brnenia / ťarchy čo vláči za sebou, aby na prahu vyčerpania dostal požehnanie od indiánov, ktorým tak ublížil. Mrazenie v kostiach pokračuje, za pomoci skvelého Ironsa sa stáva kňazom a bráni česť Indiánov, ktorí odmietajú podriadiť sa cirkevnej diktatúre a portugalským kolonizátorom. Že vám to niečo hovorí ? Nemusím snáď pripomínať, že svet Pandory prišiel až o 23 rokov neskôr. Myšlienka chamtivosti tu dosahuje úplne nového rozmeru a ak má byť pridanou hodnotou krásna výprava (vodopády a prales kam sa pozrieš), suverénny Morricone plus trio hereckých veličín, ktorí pomaly bez istenia zvádzajú kúsky hodné horolezcov, zároveň ktorých už spolu nikdy v jednom filme neuvidíme, potom nech sa páči.

Na Mulholland Drive si Lynchove vízie potykali s filmovými postupmi a vznikol záhadný, elektrizujúci a maximálne nepredvídateľný príbeh o herečke čo skúsi šťastie v Hollywoode, aby zistila, že jednu dôležitú rolu už v živote hrá. Indície sú porozhadzované a zmysly musia byť v pozore čo tak či onak pri prvej projekcii zrejme stačiť nebude. Našťastie tu máme projekcie ďalšie, k tomu možnosť si tiež pomôcť krátkym pomocníkom čo navedie na správnu cestu. Nevenoval by som sa mu hneď, skôr potom čo je film čerstvo v pamäti, prípadne po týždni a dať si rovno druhé kolo. V tomto je Mulholland niečo ako krížovka, ktorej ste súčasťou.

Radosť sledovať Lugosiho zápal pre herectvo a keď sa mu do toho ešte pripletie poker-face Karloff o zábavu je postarané. Obaja sú na vrchole a prakticky všetky spoločné zábery, vrátane tých single, si pýtajú miestenku do galérie. Zároveň je vidno, že si dali záležať nielen hororoví velikáni, ale tiež páni za kamerou. Tá sa venuje obom hviezdam tak, aby si jeden druhému nezávideli, využíva stále obľúbenú tieňohru schodísk, siluet postáv spoza závesov a okrem statických póz jej nieje cudzí ani pohyb. Hudba typická roku vzniku sa neupriamila iba na úvodné a záverečné titulky, ale sprevádza tiež dejovú linku. Dej je správne tajomný a rozuzlenie až nečakane drsné. V momente, keď Lugosi siahne po skalpele a s rozstrapatenou hrivou a diabolským kukučom rozohní svoje umelecké dielo iba vyvaľujete zrak, čo za monštrum sa to za učesaným zovňajškom elegána skrývalo. Ale pozor! Rovnako ako tomu bolo pri Frankensteinovi i tu jestvuje cenzurovaná verzia, kde veľké finále chýba, preto malé odporúčanie šialenci, 65 minútová a žiadna iná.

Nadrozmerné (!) či už použitou paletou farieb, tónmi pohlcujúcimi zmysly, že nevnímate nič naokolo a duchovnom, na ktorom sa zhodnú všetky náboženstvá sveta. Tiež oceňujem reálny pohľad na vec aký nás nekŕmi zbytočnými lúčeniami, umelými žmýchaniami emócií, všetko je prirodzené, od srdca úprimné s dobrým rozprávačom. Triková stránka úchvatná, veríte tomu čo vidíte a tie otázky aké príbeh kladie, krása. Záverečná dilema, kde si každý vyberie svoju verziu pravdy dokonca hotová bomba. Všetci nadávajú na dabing, mne nevadil, ľutujem iba, že som s Pím neabsolvoval jeho život v kinosále, to musel byť ešte zážitok. Ako píše užívateľ TOPmoovie „originalitka, na ktorú sa tak ľahko nezabudne“

Bez diskusie plná paľba ! Rusi sa nebabrali s metaforami a vyslali do sveta jasný apel čo si myslia o politike svojho štátu. V prvej tretine si vypestujete dokonalú nenávisť voči dôstojníkom, našťastie netrvá dlho a vypuká vzbura, ktorá sa z lode presúva tiež na súž. Potlačenie štátom je chladné a surové, možno vrchol celého filmu. Ním to ale nekončí, Potemkin sa dostáva opäť k slovu a vrhá proti flotile ďalších lodí. Záver už síce ľahko naivný zato s optimistickým pohľadom do budúcna, ale tiež neistotou čo prinesie. Film prichádza s ukážkovou dynamikou scén, ktorá zdvihne adrenalín hneď niekoľkokrát. Dodatočne skomponovaná hudba zážitok len posilňuje. Zároveň pri pohľade na davové scény či tie na mori sa zastavuje dych, keď viete, že triková stránka bola ešte v plienkach a všetko na plátne je skutočné. Jednou vetou bravúrne dielo čo si zaslúži pozornosť všetkých tých, ktorí sa neboja faktu, že už žiadny z hercov nie je medzi nami.

Porozprávam Vám príbeh o výprave lodi Essex. Odohráva sa v dobách, kedy ešte človek netušil, že útroby matičky Zeme skrývajú čiernu bublajúcu tekutinu a aby tmavé noci neupadali do tmy bol hlad po bareloch s tukom obrovský. Nezískaval sa ľahko, najväčšie zásobiská pochádzali z prostredia, ktorým ľudská ruka nevládla. Nezostalo tak nič iné, než sa na dlhé mesiace odlúčiť od rodín a vydať naprieč neprebádaným vodám. Lenže tentokrát to malo dopadnúť inak. Stál proti ním cicavec, na ktorého bola aj ľudská chamtivosť krátka a tam sa zoznámili s bielou veľrybou ... Podobným poviedkam som ochotný odpustiť kdečo. Aj tu si uvedomujem, že by to chcelo viac praktických trikov či hlbšiu sondu do vnútra postáv, ale čo z toho, keď má Howard potreby fanúšika omotané okolo malíčku. Vie snímať zábery z tých správnych uhlov, strhnúť veľkými scénami či už stojí proti človeku príroda, alebo samotná veľryba a dodať činom veľké gestá, z ktorých má radosť každý chlap so srdcom na správnom mieste. Škoda, že podobnej reči nerozumie viac ľudí a žáner vymiera rýchlejšie než ohrozený druh z oceánu.

Film má silného dobrodružného ducha a osudy postáv aké vám nie sú ľahostajné. Bol som s nimi od začiatku, poznal ich rodiny, motivácie, prechádzal s nimi inštruktáž aj skúšobné výstupy. V momente, keď malo prísť na vec, dostavilo sa nadšenie, nervozita, adrenalín. Miestami som nevedel popadnúť dych, či už bolo hlavné osadenstvo v núdzi alebo malo celý svet na dlani. A nevedieť ako to celé dopadne ma doháňalo k šialenstvu. Everest prišiel v momente, kedy som to potreboval, kedy mal chuť na dobrodružstvo, aké mi bez rečí ponúkol a to pekne v papučiach z pohodlia domova. Navyše pomohol pochopiť, aká je táto slečinka nedostupná. Hrá podľa vlastných pravidiel, dovolí plniť sny, rovnako vďačne ich aj berie. Skrátka dokonalá harpya, čo si maximálny rešpekt zaslúži.

Už po prvom zhliadnutí nadšenie a to aj napriek tomu, že pre plné docenenie muselo prísť na ďalšie projekcie. Iñárritu poňal látku skutočne originálne a s výsmechom do tváre chronologickému rozprávaniu diváka nešetrí a od prvej minúty servíruje mozaiku scén vytvárajúci jeden zdanlivo neuveriteľný príbeh. Ten potvrdzuje, že láska skutočne nejde cez žalúdok a prehliadkou jedinečných hereckých výkonov pomaly vedie k zodpovedaniu otázky všetkých otázok. A teda akú má vlastne váhu tých 21 gramov.

Začať komentár veľavravným prológom mi napadlo ako prvé a držalo do momentu kým som letmo neprelistoval tri stránky tunajších príspevkov. Spravíme to teda inak, vyjmeme to najlepšie čo Trainspotting chcel zdeliť, to najlepšie čo Trainspotting zdelil a vmestíme do jediného slova a tým je “voľba“. Tá ktorá nedá pokoj nám, tá ktorá sprevádza chalanov z Edinburgu čo sa rozhodli miestnu nudu osladiť po svojom. Nijak zvlášť originálne, skrátka po svojom, možno na znak protestu, pre potešenie a možno pre oslepenie zmyslov pred obavou z budúcnosti, obavou, že skončia ako ich nudní fotríci. Zavreli sa tak pred svet(l)om a čo sa odohrávalo za dverami už dopne každému a bez nápoved. Danny Boyle je ale macher a ničím zaujímavú generáciu poňal tak svojsky, že musíte byť spojení s každou postavičkou. Nemalú zásluhu má na tom mnou tak obľúbený voiceover, niekoľko božích scén a zničujúce tempo, čo chrlí jednu perlu za druhou. Dokonca ešte aj ten disco sajrajt korešponduje s dianím na plátne. A svinský záver? Ten napísal snáď život sám. Voľba filmu po rutinnej “osmičke“ nemohla byť lepšia.

Bravúrna prácička s postavami a ich vývojom. Sledujeme rodinnú idylku o nepochopenej dcére, neukojenom otčimovi a mamke karieristke. Ich osudy sa miešajú s mladou dievčinou posadnutou krásou, popričom na nich od susedov hľadí kamerový objektív chlapca podivína aký je zas terčom nonstop buzerácie autoritatívnym papíkom. Film sa nebojí načrtnúť mnoho tém, ktoré majú od povestnej “krásy“ rovnako ďaleko ako blízko. Záleží len od uhla pohľadu, ktorý pri správnom nastavení vie vyprostiť z reťazí toho či oného väzenia. Americká krása presvedčivo zobrazuje sondu do útrap nielen amerických domácností, kde rodiny mnohokrát žijú v sebaklame až do samého konca síl / života. A pokiaľ si silný námet ešte potyká so skvelými hercami a prvotriednym štábom o zážitok je postarané. P.S. Podľa môjho skromného názoru má slečna Suvari od sexbomby veľmi ďaleko, ale to isté si myslím aj o Angeline Jolie, takže brať s rezervou.