Paldiny

Film je o konfrontácii dvoch mužov, ktorí v jednu chvíľu zápasili o vrchol nezdolanej hory a tak medzi rečou ešte o tú istú ženu. Film ale na papieri vyzeral asi lepšie. Len neviem či to bolo jednotlivými scénkami, chýbajúcou hudbou aká sa objavila až v závere, či postavami, ktoré z ničoho nič prichádzali a odchádzali a to iba preto, aby nakoniec vytvorili pôdu pre zvrat. A ten bol najlogickejším vysvetlením ich prítomnosti, a preto sa dal očakávať. Na trojec to ale myslím si vydá, veď naraziť na neamerický dobrodružný film, kde je hlavnou záporačkou nedostupná ľadová mrcha nie je zas tak častý jav.

(Pred)posledná scénka zlá ako zo Stratených duší. Dianie predtým však výrazne lepšie a to aj bez deja. Ono sa tam vážne toho moc neudialo, zvedavosť prebudí vo Warrenovic sídle snáď polovicu inventáru a zrazu zvončeky cengajú, mince sa kotúľajú, vlci zavíjajú. Žiadna iná zápletka ani zvrat z toho nekuká, sem-tam sa objaví iba humor, no väčšinou to istí husia koža z celej plejády nových prízrakov a tie dokážu nervy našponovať.

Mne sa druhá Mačeta páčila viac ako tá prvá. Vďaka asi tuctu zvratov som sa nenudil, krvavo sa mašírovalo takmer celý film a aj obsadenie sadlo viac. Do tretieho dielu mi tak stačí pridať ešte viac krvi, čriev a kozy v bezváhovom stave.

Rozmýšľam, aké by bolo fajn, keby ľudstvo už odpočívalo v pokoji a príšerky si to rozdávali bez jeho prítomnosti. A síce mi najskôr prišlo zaujímavé snažiť sa pochopiť zmýšľaniu Lorry Warrenovej, ktorá chcela obnoviť rovnováhu vyhubením vlastnej rasy. Ale každým ďalším jadrovým výbuchom mi bolo počínanie ľudstva čoraz viac na obtiaž. Mňa skrátka rušila všetka tá odolnosť voči radiácii, ktorá im pol filmu doslova vybuchovala pod zadkom, rovnako schopnosť na seba natrafiť v meste o veľkosti západného Slovenska, či v jeho ruinách tak náhodou nájsť stratený ovládač. Zvlášť vtedy, keď viem aké ťažké je nájsť kľúče od auta. Miesto dialógov a ľudí všeobecne mohli dať priestor obriemu pavúkovi, mamutovi či všetkým tým prerasteným jašteričkám, u ktorých si Godzilla potrebovala vydobyť rešpekt. A že by mal film len 90 minút? Why not, keby to bola pecka a ešte v originálnom balení.

Vážne som sa schuti zasmial (autogramiáda, hlásenie pilota, volanie o pomoc..), je tu veľa vtipných situácií a detailov, ktoré sa oplatilo si všimnúť. Štvrtý film od louisianských lesov je ale trochu iný, nemá metalový otvaráčik, má potitulkovú scénu a medzi tým rečou satiry poukazuje na všetko dnešné, počnúc víkendových hviezdičiek talk show, samozvaných veľkých blogerov a marketérov snažiacich sa vytiahnuť z tej najtragickejšej udalosti aj posledný dolár. Mám pocit, že duchovný otec série mal už plné zuby toho čo videl v šoubiznise a takýmto spôsobom nahromadenú pachuť chcel zo seba dostať von. A myslím, že sa mu to aj podarilo. Nielenže prekvapil fanúšikov tým najoriginálnejším spôsobom, ale dokonale mu vyšlo si vypestovať odpor voči každej jednej postave. Pochybujem, že som bol jediný, kto im prial pomalú a bolestivú smrť. Výnimku tvoril iba Aziat, ktorý v bitúnkovej tetralógii hral doposiaľ v každom diele, no až teraz si postavu zopakoval. Prečo potom iba za tri? Nebudem klamať, keď poviem, že mi mlžný opar plný dusna, blata a munície prišiel o čosi bližší.

Ak už Tromáci musia spievať, tak radšej v KFC. Tu sa hoši od divokého západu držali na môj vkus až moc pri zemi. I keď hovoriť pri tomto type filmov o vkuse môže pôsobiť scestne, to uznávam. Čo však bez recesie pochválim sú muzikálové čísla. Je vlastne jedno či sa spieva o koňoch, snehuliakoch alebo zajačikoch stiahnutých z kože, pesničky sú veselé, smutné, no vždy melodické. Tiež sa našlo dosť šibnutých momentov, ktoré rozosmejú. Ostatok klasická Troma, na pohľad lacnota, že keď neviete do čoho idete, film vypínate, herci, že by ich zamestnali len v Rumunsku a na Jojke a tá hlavná postava s plnofúzom si cez pauzu kľudne mohla odskočiť na natáčanie Rasputina. Takže iba na vlastné riziko.

Triky mali ešte pár rokov počkať a ja naopak pár rokov meškám, ale inak do pohody. Film má náboj, príbeh nie je urážkou a hlavne sa neutápa v trápnostiach.

Všetci tu chvália výkon pána Menšíka, ale on bol skutočne iba hladný :) Rozprávka o Ruženke ale pekná, mňa bavil aj vo svojej podstate odvážny Kraus, ktorý si to neváhal rozdať aj s medveďom a toho hral zas len ten hladný Menšík.

Vhodné pre tých, ktorí potrebujú vygumovať po ťažkom dni. Viac od toho asi čakať nejde a dvojriadkový obsah to tak trochu podčiarkuje. Ale kašľať na to, nejako ma najnovšia Bay(k)ovina neiritovala a že si zajtra budem pamätať len zmazanie Florencie z kultúrneho zoznamu Unesco mi je jedno. A viete čo, ak na film zas niekedy narazím, možno skúsim zistiť či neponúka aj niečo iné ako len načančaný videoklip.

Ak náhodou na film narazíte v momente kedy The Rock kľučkuje s člnom na obrej vlne skončí to odpadom. Keď si ale doprajete film v plnej minutáži a máte zmysel pre mráčik nadhľadu, nájde si vás adrenalínová jazda so slušnými efektami, neiritujúcimi hercami a hrdinom, ktorého túžbou nie je zachrániť svet, ale len tých, na ktorých mu záleží. Isteže dôjde na momenty, kedy sa tu a tam chopí kormidla a nasmeruje okoloidúcich do bezpečnejšej zóny, ale je to záchranár, tak čo čakáte? Poväčšine však životy komparzistov nemajú dlhého trvania. Viem, že by sa tu dalo vytknúť kdečo, počnúc srdcervúcimi dialógmi vtedy, keď treba konať, toľko typickými čiernobielymi figúrkami a na sekundu zvládnutými záchrannými misiami. No pri tomto type filmov mám stupeň tolerancie posunutý trochu ďalej a čo od katastrofického filmu očakávam to sa aj dostavilo. Dej odsýpal, nehnuteľnosti strácali stabilitu a scenárista nelenil a raz za čas prispel tiež niečím neokukaným. A tým nemyslím trojminútové umelé dýchanie mladej broskyňky. A len tak medzi nami, Rock veľmi dobre vedel prečo ju najskôr nechal utopiť :)