Paldiny

Tretia kapitola zaujala po príbehovej stránke najviac. Skutočne sa tu podarilo prepliesť nezvratnú evolúciu netvora, akej dopomohol človek zas len tou svojou ctižiadostivosťou. Moc dobre funguje hororová stránka, tá vrcholí s odchytom, experimentálna, kde sa o anatómii chlapíka od amazónskych riek dozvieme veľa zaujímavého, tak emocionálna čo na záver ukáže, kto že je to tu za zviera. Poslednú scénku navyše zdobí nejednoznačnosť, takže si ju každý vysvetlí po svojom. Záver trilógie vo veľkom štýle.

Výborný monster movie, ktorý to medzi riadkami myslí dobre. Zamýšľa sa nad schopnosťou prispôsobenia sa, aká by raz ľudstvo mohla zachrániť pred samým sebou. Veď aj rodná matička zem nebude večne tolerovať naše skopičiny a iných svetov ju tu v okolí dosť. Žiadna násilná agitka sa však nekoná a tak je všetko podriadené príbehu. V ňom sa vyšle expedičný tím po stopách vyhynutého tvora, ktorého pozostatky pomôžu prispieť do poznatkov vedy, zároveň dokážu aj naplniť vrecká. Takže v tíme nájdeme rôzne charaktery s rôznymi motiváciami, ktoré samozrejme nebudú večne ťahať za jeden povraz. Preto udalosti v Čiernej lagúne nekomplikuje iba pán domáci, ktorého v jeho rutine preruší práve otravný druh homo sapiens sapiens, ale aj tie ľudské nešváry ako chamtivosť a sebectvo. Obluďáčik je ale spravený luxusne, má skvelý kostým a s jeho ofenzívou sa rozozvučí dosť hrozivý hudobný motív. Tvorcovia rozhodne nechceli prispieť iba ďalším céčkom, takže postavy uvažujú logicky, film príde po celý čas napínavý a výborne spracovaný (lagúna, jaskyňa, potápanie sa). Najmä tam pod vodou sa dá napätie krájať, vezmite si len scénku kedy si tá kráska pláva kraula a pol metra pod ňou jej siluetu nahrádza práve zvedavý žabožrút. Pôsobivé, v sérii nejde než pokračovať.

Iba mafiánsky kápo Brian De Palma a hollywoodska herecká elita dokáže z priemerného scenára vytrieskať takmer kultový film. Remeselne zvládnutú prácu so štýlovým retro nádychom potápa jediný nedostatok, uchopenie diela. Predsa len pohľad zo strany lapačov mafie nie je taký atraktívny aj keď sa nás silný záver snaží presvedčiť o opaku. Po všetkých tých oceneniach a nadšených ohlasoch som čakal predsa len viac.

Možno nie tak osobité, ale rovnako zásadové dielo. Čo sa deje mimo laboratória za krbom a priľahlých močiarov nie je až tak zaujímavé, ale poväčšine času sa dianie odohráva tam. Lugosi opäť hypnotizuje pohľadom a pohybmi rúk tak ako to vie iba on a v svojej prakticky poslednej veľkej role dáva zaspomínať na všetko dobré čo sme s ním za jeho kariéry zažili. Prednášaný text, skúmavky, experimenty, závislosť po vládnutí a samozrejme láska čo všetko zlé zničí. Zásadné si odbije masívny Lobo v nezameniteľnom prevedení wrestlera Johnsona, ktorý si dá s Lugosim na opätkoch jedno finálové číslo. I keď by ma neprekvapilo ak by šlo o dvojníka, Lugosi lietal cez stoly a vyzeral až nevídane čiperne. Ďalej by to nebol Edward keby do filmu nevtesnal pre tentokrát prírodopisné zábery vďaka čomu tu máme exotickú verbež na čele s hadmi, krokodílmi a najhladnejšou chobotnicou čo si to v legendárnom fighte rozdá so samotným Lugosim (tam už to bol určite on). A že chobotnicu musí rozpohybovať zakaždým jej obeť, vrátane samotného Bélu je už iba detail. Nech nezabudnem, na záver padol atómový výbuch. Kráska z atómu nesklamala a opäť pripravila jeden veľký zážitok na aký sa nezabúda.

Amíci nahodili britské úsmevy a vzniklo čosi na polceste k obom krajinám a ich chápaniu ako má vyzerať romantická komédia. A takto vznikla strelená záležitosť, kde sa márne snažím uveriť hlavnému páru a ešte viac mám problém porozumieť ľuďom z mestečka. Tí aj napriek vedomiu čo to šovinistické prasa v podaní Gerea predstavuje, mu otvárajú náruč a pomaly ho po piatich minútach pozývajú k štedrovečernému stolu. Deje sa tu niečo tak odstrihnuté od reality, až mi to vadilo aj na pôde filmu. A ak v tom režisér Pretty Woman videl odkaz, že sa po svete pohybujú ľudia, pre ktorých je jednoduché si získať tých druhých, tak si vybral nesprávny scenár alebo nesprávnych hercov a možno oboje.

Doktora Westa a Caina už omrzelo oživovať mŕtve telá, tentokrát si chceli vytvoriť vlastnú bytosť. Pokračovanie kultovice vzal pod režijné krídla Yuzna, ktorý sa v prvom diely zúčastnil čoby producent. Či zmena na režisérskej stoličke Neveste pomohla alebo uškodila je diskutabilné. Film brnká na úchylnú strunu rovnako ako predchodca, Jeffrey Combs nestratil nič zo šarmu šialenca, sledovanie zvrátených experimentov (pes s rukou, prsty s okom, hlava s netopiermi krídlami) stále baví. Čo už nebaví je celá vyšetrovacia časť s nezaujímavou postavou poručíka. Tej nanešťastie dopriali dostatok priestoru na to, aby citeľne pribrzdila tempo a donútila tak ubrať na hodnotení.

Veľmi pôsobivé aj z dnešného pohľadu. Okrem ohromujúcich trikov The Invisible Man prekypuje nápadmi, odvážnymi scénami (vykoľajenie vlaku, autonehoda) či myšlienkami aké sa za 6 rokov mali pretaviť v realitu. Čo na zážitku uberá sú hysterické záchvaty recepčnej z hotela, občas uchádzajúca logika alebo nemiestne pokusy o odľahčenie v napínavých scénach. V každom prípade nadčasové dielo klasického Universalu aký sa pomaly ale isto blížil k svojmu vrcholu.

Solídny thriler postavený na jednoduchých pravidlách žánru, v ktorom nás čaká drsňácky klaďas chrániaci svoju rodinu pred chrapúnskym okolím túžiacim po pomste. K tomu vyfuckované dialógy, nekompromisné strety s nelichotivou fraktúrou, konská dávka nadšeneckého testosterónu a priblblý distribučný preklad. Ak viete čo od filmu čakať, jazdu si užijete.

Tak toto bola prvotriedna Turbo KoKosina. Príbeh sa odohráva v holandskom mestečku Maaskantje, o ktorom nikto nikdy nepočul a práve v ňom sa tlupa vypatlaných nezamestnaných hovád rozhodla prestať platiť za jedlo, vodu, hypotéku, skrátka za čokoľvek. Film sa na nič nehrá a už od úvodnej spŕšky buranského humoru a slonej dávky nekorektnosti odhadnete či v sledovaní pokračovať. Ako už bolo predo mnou spomenuté miera zábavnosti stúpa s mierou opilosti (v lepšom prípade) a v prítomnosti partie s podobným nevkusom. Keďže som film sledoval sám a za triezva, mi selský rozum nedovolí ísť s hodnotením vyššie, ale zároveň jeho náprotivok z krepej časti zas nižšie. Počas celej minutáže som sa nadmieru dobre bavil, najviac asi na spôsobe akým sa tvorcovia vysporiadali s dejovými zvratmi. Tie riešia buď tak, že sa znenazdajky objaví auto aké zošrotuje nadbytočnú postavu, alebo ju bez vysvetlenia niečo veľké skrátka rozpučí. Rovnako je zaujímavý vývoj príbehu, ktorý by sa dal kľudne rozdeliť do troch mini epizód. Úvodná by sa venovala hlavným aktérom a ich zatvrdeniu sa voči zabehnutému systému. Prostredná začína, keď na scénu vybehne producent so slovami "došli peniaze“ a zvyšok príbehu už len dorozpráva pätica protagonistov. A finálna tretia sa po finančnej injekcii rozžeraví do akčného zúčtovania v akom sa hlavní aktéri stretnú s vyzbrojeným policajným komandom, kde už len počuť rachot samopalov a vybuchujúcich áut. New Kids Turbo rozhodne patrí k filmom aký netreba vidieť ani v originálnom znení. Tentokrát sa činili našinci zo Slovenska s ultra vulgárnym dabingom, ktorý je pre mňa už dnes legendárnou výstrahou všetkým komerčným televíziám.

Popravde už som nečakal, že ma v takmer prelúskanej filmografii režiséra ešte niečo prekvapí. Stalo sa. Film je podľa popisku klasifikovaný ako muzikál, no s tradičnými hopsajúcimi číslami sa stretneme až v záverečnej polhodine. A aj tie nenesú značku načančanej zábavy, ale sú originálnym prerozprávaním sledovaného príbehu len s hollywoodskymi pravidlami. Hlavná linka je našťastie iná, viac si berie z reality a menej z toho čo bežný divák očakáva, už aspoň tuším odkiaľ bral inšpiráciu La-La-Land. Hudba je tu ale prítomná celý čas. Dej sa odohráva po konflikte Američanov s Japoncami a na jednej z osláv víťazstva dá dokopy dvoch hudobníkov. Energický jazz ústredný pár spája a zároveň rozdeľuje. A nebudem ďaleko od pravdy ak poviem, že to má na svedomí najmä De Nirov predobraz saxofonistu, ktorý sa doslova vnúti do priazne začínajúcej speváčke a nešetrí ju ani počas randenia s ňou. Často sa dostáva do konfliktov, potrpí si na poslednom slove a "nie“ nepovažuje za odpoveď, taký La Motta z budúcej Scorseseovky. Neraz mi pri jeho excentrických výstupoch nezliezol údiv z tváre, rovnako pri sebavedomej hre na pódiu, kde by som rodákovi z New Yorku uveril aj ten saxík v krvi. A posledná hádka v aute? To už bolo herecké ultimátum, kde svojim kúskom prispela aj filmová partnerka Minnelli. Tá záverečnú dilemu nemohla rozhodnúť správnejšie a ja neváham s hodnotením ani na sekundu.