Paldiny

Ak bola Fast 4 chutným predkrmom tak Fast Five prevalcuje všetky hlavné chody. Akcia je neskutočne nadupaná a zvuk motorov prehlušuje už len rachot samopalov, aký je spoločne s inými eskapádami servírovaný v takých porciách, že filmu odpustíte aj občasnú scenáristickú sterilitu. Snáď s výnimkou Johnnyho Stronga sa vracajú všetci, čo v minulých dieloch minimálne zasiahli do diania a čo viac má každý z nich toľko priestoru koľko unesie. Pripočítajte k tomu ešte čerešničku v podaní Dwayna Johnsona, ktorý vyšperkoval svaly snáď aj na nosnej dierke a 125 miliónový rozpočet, z akého väčšina skončila v šialených kaskadérskych kúskoch a demolovaní. Najviac zapamätania-hodné, ak nepočítame zrovnanie Ria so zemou, zostáva stret Johnson-Diesel, ktorý v ATP rebríčku testosterónového fyzična dosahuje méty najvyššie. Na prítomnosť realična radšej rýchlo zabudnite, v opačnom prípade si nevychutnáte doposiaľ najzbesilejšiu jazdu, pri akej som prvýkrát postrádal ostrejší rating.

Stará parta sa vracia a definitívne s ňou aj smer akým sa chce séria uberať. Film miesi vzťahy s adrenalínovými sekvenciami a krimi feelingom, čo je v konečnej podobe veľmi šťavnatým sústom. Paradoxne za najvydarenejší úsek nepovažujem žiadnu z akčných pasáží, ale bez dialógovú scénu s Toretom a jeho pohľadom na nehodu, pri ktorej prišiel o milovaného člena tímu. Dôležitý diel pre upadajúcu kariéru hlavných predstaviteľov a v nemalej miere i sériu samotnú akej nalial nového paliva. Zároveň jeden z najnebezpečnejších filmov pre návštevníkov kín. Tí totiž po predstavení dajú riadne zabrať svojim zanedbaným vehiklom a nie každá kára plynový pedál na podlahe ustojí.

Tretí (chronologicky šiesty) diel si to namieril rovno na pôdu Yakuzy, kde kompletne povymieňal dovtedy známu zostavu čo sa výrazne podpísalo na prijatí publika. Dej zasadený do školských lavíc je viac naklonený mládeži a aj napriek miernej naivite má počas celej doby čo ponúknuť. Snímka je po príbehovej a zvládnutej hudobnej i technickej stránke vyrovnanejšia než čajový predchodca. Samotné poňatie závodov prešlo veľkým reštartom a využitie praktický trikov iba dodalo na uveriteľnosti. A je iba dobré, že Justin Lin vydržal za kormidlom ešte niekoľko kôl, čím sa mu šikovne podarilo zaradiť tento toľko odsudzovaný diel z akéhosi hybrida cez spin off až po plnohodnotný diel série.

Dvojka presedlala z tímových hodnôt na boddy movie s pričuchnutím do gangsterských kruhov. Filmu však chýba potrebný drajv rovnako ako mdlému deju lepší nápad. Ten je umelo pospájaný cestnými sekvenciami, z ktorých iba úvodná v sebe skrýva tie správne grády. Nebyť Paula Walkera a miernej snahy o nadviazanie na originál uviazne toto pokračovanie v šedých vodách nulového záujmu. Takto je síce cítiť absenciu väčšiny postáv od minula, no s dnešným pohľadom na nastolený smer FF je film akceptovateľnejší než v dobe vzniku.

Veršíky v dialógoch neobľubujem, takého Hamleta som kvôli nim zapichol po 5 minútach, ale pri tejto princeznej sú na správnom mieste. Zvlášť keď ich prednášajú milé postavičky, z ktorých aj ten najzlejší je veľkým klasikom. Princezná navyše kočka čo nedokáže zakryť ani osudový plášť. Možno len toho baletu tam bolo príliš // Niečo zo života, pred cca 10 rokmi s ňou zopár slov prehodil strýko, s ktorým pracovala na internáte. Prezradila mu, že kvôli princeznej Lade nepokračovala v kariére herečky. Vedela totiž, že nálepku hviezdičky zo seba nezlepí, nech zahrá čokoľvek.

Ďalšie pokračovanie Predátora na seba nechalo čakať dlhých 20 rokov a prišlo v dobe, kedy rešpekt voči obom vesmírnym lovcom zbledol. O to bolo príjemnejšie sledovať návrat do džungle, kde sa za tónov hudobného motívu z originálu ocitá ozbrojená skupina nič netušiacich ľudí. Prvá polovica si najmä vďaka nim zakladá na tajomne, veď nevieme odkiaľ prišli, prečo prišli, prečo sa nepoznajú a to na scénu ešte nezavítala hlavná Star. Zato sa zoznamujeme s inou verbežou a ja v napätí čakám, kam chodníčky povedú. Lenže čo nikto nechcel, do filmu si znenazdajky odskočil vypapaný Morpheus a dianie začína stagnovať. Už ani tá akcia nie je hnacím motorom a celkovo necítiť snahu strhnúť diváka na svoju stranu. Film bol rázom bez života, bez náboja a len s odretými ušami nevzal neúspechmi skúšanú dôstojnosť zaprášenej legende.

V dvojsekundovom zábere vystriedame prales za mestskú džungľu a ja viac nepotrebujem. Predátor sa dostáva do stretu s po zuby ozbrojenou jamajskou a kolumbijskou mafiou a veruže pôjde o riadny mlynček na mäso. Arnoldov biceps nahrádza odvážny a večne upotený poliš zo Smrtonosnej zbrane a ako kocka z lega do deja zapadá môj obľúbenec Hudson. A každý mu to zo srdca praje, pretože si už čoskoro uzavrie v nekrológu svoj malý zlatý hattrick. Okrem čistokrvného žánrového uchopenia potešili nové vychytávky vesmírneho lovca a záverečná lebková scéna s bratrancami v obore.

Nezávislačina so Stallonem z predžrebcovského obdobia. Vtedy bral Sylvester viac-menej len šteky, tu dostal druhý najväčší priestor pred kamerou a nezľakol sa ho. Svoje si odohrala celá banda stredoškolákov, ktorým flákanie a drzý kukuč nie sú cudzie. Sú bezprostrední, hvízdajú na kočky a s hrebeňom v kapse sa im nič nemôže stať. Teda zdanlivo nič, z čoho plynie hlavná zápletka. Film rozhodne nie je dokonalý, cítiť, že mal hlboko do kapsy, obraz je občas rozostrený, raz som zazrel filmový štáb, lenže tá úprimnosť a energia sú na nezaplatenie. Navyše je tu prítomná nákazlivá hudba a tona hlášok, kedy som prskal smiechom. Bežné situácie nepôsobia vatoidne ako napríklad v Pomáde. Je to film, ktorý som mal rád už na strednej škole. O to viac ma tešilo, že som vtedy DVDčko s českými titulkami raz objavil pohodené kdesi medzi zeleninou v Kauflande a po tom, čo si zaň predavačka vypýtala 30 korún, jej takmer vyznal lásku. Dnes ho nevymením za žiadné iné.