YoZo8

Krátke, jasné, výstižne. Výborná učebná pomôcka pre školy.

Výborný film. Tomuto snímu prakticky nemám čo vytknúť. Silne scény, gradácia, napätie, pekné exteriéri, výborný scenár a hlavne uveriteľní herci, predovšetkým tí mladší. Dávam 5, lebo som emotívna citlivka a nehanbím sa za to :-).

Výborný dokument o mlieku. Vtipný, pútavý a poučný. Samo Trnka dokázal vytratiť mýty o mlieku a pritom nenechal diváka nudiť sa resp. zahltiť zbytočnými informáciami.

Myslím si, že filmy Obchod na korze a Vyšší princíp sú to najlepšie čo dokázali česko-slovenkí tvorcovia vyprodukovať v dobe minulej. Poučný príbeh o tom ako zúfalstvo a strach dôkaze dohnať človeka k osudovej chybe. Film je zaujímavý od prvých sekúnd, lebo poukazuje na ťažké časy arizácie Židov počas Slovenského štátu. Výborný výkon Jozefa Kronera, ktorý sa stupňoval až do úplného záveru. Vo filme ma okrem nadčasovej kamery a réžie potešilo aj pár scén, kde zaznela východniarčina v podaní usmievavej babušky Idy Kamińskej. Film právom ocenený Oscarom 1966.

Popozeral som už viaceré dokumenty Dušana Hudeca, ale tento sa mi páčil azda najviac. Ani nie preto, že bol o našom významnom rusínskom vojakovi, ale zaujal ma hlavne spracovaním. Páčila sa mi tá plynulosť filmu, kde sa striedali výpovede vojnových veteránov, historických snímok a archívnych záberov. Hádam najväčším plusom dokumentu sú spomienky sestry seržanta Michala Stranka. Je veľká škoda, že Michal Strank je pre mnohých Slovákov neznáma postava. Aj preto oceňujem režiséra Hudeca, že zachytil tento jeho zaujímavý životný príbeh a rozhodol sa o ňom natočiť dokument skôr, než by umreli úplne všetci jeho spolubojovníci.

Pre mňa bola dvojka o dosť lepšia, než jednotka. Viac bláznivejšia, viac komickejšia, viac nepredvídateľnejšia. Vedľajšie postavy boli viac vložené do príbehu a to bolo oproti jednotke lepšie. Z hlavnej trojky ma najviac bavil zmätkár Charlie Day s perfektným českým dabingom. Scénu s telefónnou búdkou, kde menil prízvuky si budem dlhšie pamätať. Nadržaný Sudeikis si svoje poctivo odohral a Bateman hral skôr racionálneho suchára. Z vedľajších postav dostal najväčší priestor Pine a ten bol super, hlavne keď hral, že hrá. Jamie "Matkychtivej" Foxx so svojim drsným ironickým humorom opäť nesklamal. Hlavne naháňačka s nim nemala chybu. Škoda, že Christoph Waltz nehral viac, mohlo to byť s nim ešte zaujímavejšie, lebo je to top európsky herec. Milujem hranie Jenny Aniston a aj keď jej táto rola sexuchtivej veľmi nepristane, hrá to bravúrne. Kevin Spacey mal krátku scénu, no posmial som sa pri nej až-až. Prosto všetko bolo ako ma byť. Hlášky, akcia, vtipne zvraty, skvelá hudba a neočakávaný záver. A keďže som sa pri viacerých pasážach filmu prichytil pri tom, že sa rehocem, tak som prosto musel dať 5 hviezd.

Na dobu vzniku veľmi kvalitný dokument o M.R.Š. Vysoko vyzdvihujem rozhovory s generálom Jozefom Martinom Kristínom a Markízou Giulianou Benzoni, Štefánikovou snúbenicou, ktorí osobne poznali Štefánika. Páčili sa mi unikátne dobove zábery zo života a pohrebu MRŠ, ale aj fotky z jeho ciest a astronomickej činnosti. Zazneli slová a vety, ktoré sa nemuseli komunistom páčiť a to je na tomto krátkom dokumente obdivuhodné. Na druhej strane mohol režisér Kamenický poskytnúť viac detailných informácii. 4,5 * ( https://www.youtube.com/watch?v=y8zHJKD76dI )

Už pred samotným zhliadnutím filmu som mal tušenie, že by to mohol byť film mne šitý na mieru. Pozitívne ohlasy a hodnotenia som bral s rezervou. Mňa najviac tešilo, že sa jedna o vojnový film a príbeh podľa skutočných udalostí, čiže žánre, ktoré vo filme najviac uznávam a vyhľadávam. Ďalšou pluskou bol jednoznačne kvalitný režisér, čo Gibson určite spĺňa. Tiež som pozitívne bral jedného hlavného hrdinu okolo, ktorého sa rozkotúľal cely dej a o ktorom som čítal knihu. Teória bola jedná vec a sledovanie filmu druhá. Čakal som kvalitný film a myslím si, že som dostal oveľa viac, ako som dúfal. Bola to jedná veľká filmová krása. Ja vlastne ani neviem čo by som tomuto filmu mal vytknúť, lebo sa jedna podľa môjho názoru o jeden z naj vojnových filmov určite a jeden z naj filmov vôbec. Najväčšiu obavu som mal paradoxne z herca Andrewa Garfielda. Jeho filmy nemám odsledované a jediné filmy s nim čo som videl boli Sociálna sieť resp. Hrdinova a zbabelci, kde na mňa pôsobil dosť neutrálnym hereckým výkonom, keďže sa jednalo o stvárnenie vedľajších postav. Celkovo mi bol ako herec nie veľmi sympaticky. No v tomto filme mi jednoducho zapasoval a vôbec mi neprekážal, ba priam naopak, si ma získal. Čaro tohto filmu je podľa mňa v tom, že všetky jeho dejové línie sú namiešané v ideálnom, dalo by sa povedať dokonalom pomere, a čo je dôležité, nijako sa nerušia, ale plynulo na seba nadväzujúcu resp. sa doplňujú. Či už časovo, alebo obrazovo. Myslím hlavne Dossov detský život ovplyvnený otcom, vojnovým veteránom a alkoholikom, bratovou nehodou a kresťanským poznaním. Následne na to režisér jednoducho nadviazal jeho romancu so šarmantnou zdravotnou sestrou a jeho poznanie pomáhať druhým, práve takouto lekárskou službou. Ďalšie plynule prepojenie bol výcvik vojakov, väzenie, súd a samotný boj na Okinawe. Veľmi sa mi páčilo s akou precíznosťou tvorcovia rozobrali každý aspekt Dossovho života. Film ponúka veľa silných momentov. Mne osobne sa veľmi páčila scéna, ako otec prišiel zachrániť syna na súdne pojednávanie. Ďalšou znamenitou stránkou filmu bola samotná romantická časť. Tá na mňa veľmi zapôsobila. To s akou jemnosťou Gibson dokázal pracovať pri vzájomnom spoznávaní Dossa a zdravotníčky Dorothy bolo jedným slovom KRÁSNE. Autori romantických filmov by sa pokojne mohli od Mela učiť, ako sa má nakrúcať nenútená, netlačená, neperverzná romantika. Musím vysoko oceniť, že sa vo filme neobjavila erotická scéna, iba jej jemný náznak. Tá sa prosto do tohto filmu nehodila a zbytočne by ho pokazila. To ako tvorcovia citlivo rozobrali prvú časť filmu, sa v tej druhej naopak dokonalo vybúrili. Okinawa bol masaker nad masakry. Ani deň D vo vojakovi Ryanovi jej podľa môjho úsudku nekonkuruje. To prosto nejde. Bolo to tak reálne a naturalisticky natočene, že sa viac asi ani nedalo. Tu by som chcel oceniť hlavne kameramana, ktorý to natočil dokonalo. Hlavne zábery na detaily strieľajúcich pušiek, samopalov a taktiež snímanie z pohľadu vojaka Dossa. Ja nie som zástanca prehnanej brutality vo filme, a nepotrebujem v každom zábere vidieť odtrhnuté nohy, prestrelenú hlavu a telo roztrhané granátom, aby som si vedel domyslieť realitu. No tu mi to nevadilo, ba priam si to pýtalo ukázať, ako to bolo v skutočnosti, bez pozlátka. Po Umučení Krista som to od Gibsona aj tak trochu očakával. Musím sa priznať, že so mnou trhlo od ľaku trikrát. Tie ľakačky vo filmoch nemám rád, preto som aj prestal pozerať horory. Tu ich bolo dosť, ale to sa dalo čakať. Hlavne ma dostala ta scéna, keď si Doss zdriemol v zákope a snívalo sa mu, že ich prepadli Japonci. To ako sa Japonskí vojaci vyrojili, a v akom počte na druhý deň, bolo veľkolepé epické bojové predstavenie. Ani sa tým Američanom nakoniec nečudujem, že zhodili tie atomovky, lebo inak by Japoncov asi neporazili, aj keď ani to ich neoprávňovalo ich použiť. Na samotnom japonskom ostrove sa odohrali najzásadnejšie pasáže filmu. Okrem samotných bojov a záchranných prác Dossa, sa mi páčilo poukázanie na vojaka s prezívkou Hollywood, kde sa z namysleného a sebavedomého muža stal bojazlivý a boja neschopný vojak. Myslím, že podobná scéna bola aj v Zachráňte vojaka Ryana, ale tu to bolo lepšie zobrazené. Trošku ma mrzelo, že vojak Smitty, tak rýchlo a bez veľkých emócii zomrel. Tak či tak austrálska dvojka Bracey a Palmer ukázala, že im patri budúcnosť. Obaja sú sympatické a neokukne tváre s veľkým hereckým talentom. Pri záverečných scénach som len čakal, ako sa to bude hemžiť americkými vlajkami sem a tam z každej strany, ale na počudovanie nič také hrozne to nebolo. Ani spomalene zábery na heroického hrdinu s gýčovou pomalou hudbou, kde okolo neho všetko vybuchovalo ma nerozhodili. Na záver pridať rozpomienky skutočného Dossa a jeho druhov bol dobrý nápad. Samotný Desmond sa nepovažoval za hrdinu, čo mi je veľmi sympatické. Ostatní jeho parťáci sa z neho smiali, že je zbabelec a slaboch, no mne skôr prišiel ako odvážny a nebojácny. Lebo isť do boja so zbraňou je relatívne pohodlné, no isť len s lekárničkou a bibliou, a prežiť je priam zázrak. Boží zázrak. Takto vnímam cely Dossov životný osud. Tento film sa v budúcnosti určite stane vojnovou klasikou. Mel Gibson je niekedy čudák, alkoholik a kresťanský fanatik, no tak ako celkovo naservíroval tento film, kde poprepájal vojnu s romantiku, náboženský prvok s realitou, hrdinov aj slabochov, víťazov aj porazených, krásu s brutalitou, minulosť nadväzujúcu na budúcnosť, by dokázal nakrútiť s takou bravúrou, len málokto. Gibson je výborný herec, no pre mňa je ešte lepši režisér. V mojich očiach obhájil svoje režisérske remeslo a právom ho mám medzi obľúbenými režisérmi. U neho nemám film s horšou známkou, ako sú 4 hviezdičky. Ešte raz klobúk dolu PÁN režisér Gibson.

Korene budúcnosti - Alexander Dubček. Tak tomuto dokumentu by som dal pokojne aj desať hviezd a nariadil by som ho prezentovať študentom na školách, ako povinnú dejepisnú pomôcku. Je tu spomenuté skoro všetko, čo sa dialo v politickom živote 20. storočia. Od rokov, významných udalosti až po dôležité osobnosti s dôrazom na Dubčeka. Film záčina tragickou smrťou generála Milana Rastislava Štefánika a pokračuje veľmi svižným tempom. Dokument je extrémne zaujímavý, lebo ponuka veľké množstvo informácií, či už z domáceho alebo zahraničného politického diania. Slovensko-talianska réžia zvolila netradičný pohľad na Alexandra Dubčeka, kedže je to viac-menej dokument o politickom dianí a pomedzi to je prelínanie životného osudu nášho najvýznamnejšieho politika 20. storočia. Možno niektorým sa nebude páčiť, že nešli úplne do hĺbky politických udalosti resp.do hĺbky života Alexandra Dubčeka. No na to by potrebovali tvorcovia pridať ešte jednu hodinu a dokument by tak zbytočne stratil dynamiku a hutnosť informácii . Tento film som už videl po druhýkrát a keď pôjde, tak si ho pozriem znovu. Na dobu vzniku je urobený, tak nadčasovo, že ani po 20. rokoch nestratil nič na kvalite. Myslím si, že je to jeden z najlepších politických dokumentov. Aspoň ja som si určite prišiel na svoje. Škoda, že ho Slovenská televízia dáva v nevhodných časoch a iba raz za dva roky. Na záver len toľko. Pán Dubček bol človek, ktorý preukázal veľkú odvahu v najhorších komunistických časoch a preto ostáva aj naďalej mojim hrdinom. Pre všetkých jeho neprajníkov by som chcel len dodať, že ak budu pozerať tento dokument, nech sa zamerajú na bežných ľudí okolo neho a na tú ich nadej v očiach, keď pred sebou videli človeka s ľudskou tvarou.

Takéto filmy mám rád. Nič nechýba a nič nie je navyše, všetko sedí ako ma byť. Uveriteľní herci v príbehu podľa skutočných udalostí, ktorý mal plynule tempo. Francúzky parkový jazdec Durant a jeho cesta plná pádov a víťazstiev za zlatou medailou na OH v Soule. Herec Canet sa mi pozdával už vo filme Šťastné a Veselé, no teraz zašiel ešte viac a zahral to čo som chcel vidieť. Okrem krásneho koňa sa mi hlavne páčila práca s kamerou. Kameraman je fakt fachman, kedže točil aj tie neviditeľné detaily, ktoré si všíma len pozorný divák. Nikdy som si nemyslel, že ma parkúr strhne. Veď predsa konské preteky sú strhujucejšie a napínavejšie, no táto frankofónna partička tvorcov ma presvedčila, že aj parkúr sa dá natočiť dramatický a miestami dojímavo a emotívne.