MaxForValue

Myslím, že v celých dejinách filmu sa nenájde slizkejšia, odpornejšia postava než Conchita, ktorú brilantne stvárnila jedna z bond-girls Carole Bouquet. A nemôžem sa taktiež ubrániť pocitu, že Luis Buñuel má v mnohom spoločné s Almodovarom, tiež ide v emóciach až na kosť a vyšťaví z diváka aj tú poslednú energiu. Nechutný a zároveň tak emočne vypjatý film.

Mark L. Lester nenatočil nikdy nič poriadne a ani Komando nie je výnimkou. Plnokrvná Arnoldova akčná onania bez scenáristickej invencie. Presne takéto filmy vyformovali kult akčných hrdinov ako Arnold, Dolph Lundgren a vlastne aj Jackie Chan. Ľudia ich však milujú. Od Komanda nečakajte zázraky, Arnold nie je Sylvester Stallone. Sly vie hrať, vie režírovať, Arnie hrať skutočne veľmi nevie a Lester sa ani po x-rokoch nenaučil režírovať.

Hitch má aj oveľa lepšie filmy než tent. Tak nesympatické postavy som snáď u neho ešte nezažil. Avšak Robert Walker (majstrovsky stvárňujúci psychopatického Bruna) by si nejakú tú sošku in memoriam rozhodne zaslúžil. Niekde medzi 3*/4*.

Lepšie než žánrovo a čiastočne aj tématicky podobné Interiéry, avšak Woody je aj tak stále lepším komikom. Nie je to vyložene priemerné, ale k dokonalosti známej z iných filmov (Manželé a manželky, Manhattan a pod.) stále niečo chýba.

Zábavná prkotina, ktorá má, na rozdiel od podobných filmov tohto žánru, aj SCENÁR. Tuckerovi a Chanovi to neskutočne ide a dobre sa dopĺňajú. Po skončení nevypínajte, užijete si skvelé Behind the Scenes.

Asi najsmutnejší film, aký som kedy videl. Bolesť, ktorú je nielen vidieť, ale aj cítiť. Najsmutnejšie a najtemnejšie obdobie česko-slovenských dejín. Všetko ostatné už bolo stokrát povedané.

Načo sú takéto programy? Načo? Nedarilo by sa to celé robiť bez toho "humbooku?" Ani v kostole sa ľudia nehlásia ku svojim milodarom. Prečo pomáhať druhým a honiť si pri tom ego a ukazovať, že "my sme tí dobrí"? Najzbytočnejšia relácia zo všetkých. Tie milióny radšej mohli niekomu podarovať a pomohli by viac ľuďom v núdzi.

Ja neviem. Na jednu stranu mi táto satira nie je vôbec cudzia a je mi bližšie než Pythonovci (okrem Life of Brian), na strahu druhú pociťujem, že ani Buňuel vo svojej výstrednosti nezašiel tak ďaleko ako mohol. Dielo to je bezpochyby zaujímavé, vo svojej podstate aj nesmierne vtipné a trefné pripomínajúce napríklad Ionescove Stoličky, ale čo z toho, keď tam niečo aj tak chýba. Niekde na pomedzí 3* a 4*.

Takmer som nedýchal. Hitchcock majstrovsky buduje napätie počas celých sto minút a na konci to všetko exploduje presne tak, ako si naplánoval. Je úžasné sledovať takto precíznu filmárčinu.

Je cítiť, že sa Kaurismäki ešte iba hľadal a jeho drsná výpoveď o krutej realite sa lepšie odzrkadluje až v neskorších snímkoch, ktoré fyzicky i psychicky vyčerpávajú a zároveň nesmierne obohacujú. Tento žánrový experiment pripominajúci tragikomickú road movie o ľuďoch hľadajúcich svoj domov, išiel mimo mňa. Ale aj majster tesár sa občas utne.