MaxForValue

Myslím si, že Alex Garland má zvláštny dar nachádzať krásu v hrôzach a vyvolávať hrôzu v kráse.

Pekný, malý, komorný horor, ktorému sa darí vyvolať napätie, úzkosť a tieseň. Škoda, že background story nie je viac rozvedená.

Malikovi Bentalhovi sa podarilo napasovať zaujímavé postavy do nezaujímavého príbehu. Je to oddychovka, má to vtipné scény, uťahuje si to zo všeličoho, ale zlyháva to v samotnom dobrodružnom žánri. Ruku na srdce, celé to hľadanie pokladu bola dosť nuda.

Slovami jedného klasika: "Not great, not terrible." Akčné scény s účasťou špeciálnej jednotky sú lahôdkové, no to ostatné už pokrivkáva. Casting sa tentoraz príliš nevydaril a mimo Butlera sú všetky ostatné postavy necharizmatické, ploché a ľahko zabudnuteľné, dokonca i sám Luke Cage (Colter). Pravdupovediac, Richet a Butler už mali lepšie filmy. Nie je to vyslovene prepadák, 107 minút ubehne rýchlo, ale zo solídneho námetu (Rambo mixnutý s Letiskom) sa dalo vytrieskať oveľa viac.

Neškodná blbina o ex-vojakovi (Brandon Vera), ktorý sa počas pandémie akejsi chrípky snaží zachrániť ženu a dcéru. Pripomenulo mi to Raid, keďže aj tentoraz sa to odohráva skoro výlučne v interiéri. Napriek nízkemu rozpočtu celkom príjemná oddychovka, v ktorej však absentuje hlbší príbeh. Ak radi sledujete mordy zombíkov a odpustíte filmu trochu monotónnosť v rozprávaní, zabavíte sa.

Snaživé béčko, ktoré mi pripomenulo ruský The Superdeep spred pár rokov. V schopnejších rukách to mohlo skončiť o niečo lepšie. Z filmov od Neila Marshalla ten najslabší kúsok, no stále pozerateľný.

Pomalé pre-apocalypse béčko s minimálnym rozpočtom o posledných dňoch planéty Zem. Niekto uteká, niekto zostáva, niekto hľadá, niekto zostáva tým, kým bol. Objektívne niekde medzi 2-3 hviezdami, ale za kameru tretiu hviezdu pridám. Celé to konečne nevyzerá ako nakrútené kamerou, ktorá bola zastaralá už v časoch Blair Witchu.

Typický Luhrmann. Veľa pompéznosti, okázalosti, lesku a žiary, ale málo toho hlavného, Elvisa. Film na mňa pôsobil ako prehliadka hudobných čísiel viac, než životopis o kráľovi hudby 20. storočia. Spoznal som Elvisove hity, nie však Elvisa. Škoda.

Považujem sa za filmového rodoľuba, ktorý podporuje slovenské filmy tým, že na ne chodí. Občas si síce niečo želám nepočuť alebo nevidieť, ale považujem to za akúsi daň tohto svojho audiovizuálneho rodomilstva. Ten ma priviedol i na predpremiéru česko-slovenskej romantickej komédie Láska hory prenáša (2022), pod ktorou je podpísaný môj skoro-vekodruh Jakub Machala (1988). Je to Machalov debut, ktorý podporil ako slovenský Audiovizuálny fond, tak aj český Státní fond kinematografie. --- Machalovým úplne prvým celovečerným a čiastočne aj autorským filmom (Machala je autorom námetu a spolupodieľal sa aj na scenári) sa stala jednoduchá fraška o zmiznutom ženíchovi vo svadobný deň. Tak trochu Vo štvorici po opici na česko-slovenský spôsob. A to som ešte nespomenul, že dejiskom je hotel vo Vysokých Tatrách. ----Slovenskí a českí tvorcovia celovečerných filmov zo žánru komédie sa nachádzajú v ťažkom a nezávideniahodnom postavení. Každý film, ktorý dnes prichádza do kín, nesie na svojom chrbte ťažký kríž svojich starších epigónov. Stigmu (očakávanej) priemernosti a podpriemernosti, do ktorej v posledných rokoch spadla väčšina komediálnych snímok. --- Netuším, nakoľko veľkým kinohitom sa Láska hory prenáša napokon stane (na predpremiére sme boli iba siedmi!), čo viem však naisto je, že som po dlhom čase videl dobrú komédiu s českými a slovenskými hercami. --- Už len rozprávačská perspektíva je v tuzemských končinách raritná. Príbeh je totiž rozprávaný a tu budem citovať distribútora Bontonfilm „trikrát a vždy inými očami“. Je to niečo, čo sme mohli vidieť v Kurosawovom Rašomonovi (1950), v Má ma rád, nemá ma rád (2010) Roba Reinera alebo v nedávnom Poslednom súboji (2021) Ridleyho Scotta. Na rozdiel od Rašomona tu však nemáme dočinenia sa takzvanou nedôveryhodnou naráciou (t.j. rozprávačovi nemôžeme veriť), ale postavám veríme, že to, čo vidíme, sa aj skutočne udialo. --- Každá z asi tucta (prekvapujúco) nešablónovitých postáv v rôznej miere rieši záhadu nezvestného ženícha. Trochu ako v spomínanom Vo štvorici po opici, je to taká menšia detektívka, samozrejme s komediálnym „aranžmánom“, o ktorý sa čiastočne stará Matej Landl v úlohe dobrosrdečného, no trochu horlivého a nešikovného policajta/detektíva/otčima. --- Scenáristické kvarteto v zložení Jakub Machala, Michal Baláž, Jan Studnička a Anna Kruchňová vytvorilo kvalitný scenár s dobre napísanými, živými a dýchajúcimi, postavami, z ktorých žiadna zbytočne neprehráva. Film tiahnu predovšetkým Anna Fialová v úlohe nevesty, Csongor Kassai ako hotelový poslíček a Broňa Kováčiková ako nevestina družička/kamarátka. --- Trochu nevyužitý zostal ženích Noël Czuczor (Alfréd Wetzler z nedávnej Bebjakovej Správy), ktorého potenciál pre komédie som prvýkrát spozoroval ešte v časoch, keď bol študentom VŠMU a to vo svojskej adaptácií Goldoniho Sluhu dvoch pánov. --- Po projekcii filmu vo mne zotrvávajú len dve otázky. Nebola vedľajšia príbehová línie s Petrom a Klárou (Marek Lambora a Natalia Germani) redundantná a rušivá? A nemohlo to byť celé drzejšie, odvážnejšie, bláznivejšie a možno i trochu absurdnejšie? Spomeňte si na Vo štvorici po opici – na leva, cudzie dieťa, matrac napichnutý na soche a iné. Už len situácia so ženíchom sa v slovenskom filme mohla vyriešiť trochu kreatívnejšie. --- I cez nedostatky som ako divák spokojný. Je to pocit, ktorý snáď budem zažívať častejšie.

Film o zmierení. Téma zmierenia prestupuje celým filmom. Hlavná hrdinka (Penelope Cruz) sa zmieruje s minulosťou, súčasnosťou a len vďaka tomu, že nájde mier, nájde budúcnosť. Lepšie než predchádzajúci film s Banderasom, ale za mňa o trochu horšie, než Julieta.