MaxForValue

Filmový surrealizmus v Lynchovej podobe, ktorý i cez svoju extrémne krátku stopáž dokáže, hlavne ku koncu, nahnať menšie zimomriavky. Temnota, tma, strach, neistota, bolesť, všetko pocity, ktoré som na konci cítil.

Tento film je čo sa námetu natoľko veľká blbosť, že keby v ňom nehral Jim Carrey, tak by to bola blbosť par excellence. Carrey dokáže zdvihnúť rating úplne podpriemerného filmu do výšin, ktorého si na zhliadnutie znesiteľné. Ale iba raz.

Nebyť posledného, skutočne "ujetého" a zároveň nesmierne zábavného príbehu plného dobrých vtipov je to priemerný, až podpriemerný snímok, ktorý by u mňa skĺzol úplného do priemeru a zabudol by som na toto všetko. Práve však ten posledný príbeh, Acid House, to všetko zachránil a zaistil, že si tento snímok, hoci jeho výpovedná hodnota nie je nijako veľká, u mňa bude mať čestné miesto.

Nevtipné, nudné, rozvláčne. Klišé nad klišé, stokrát omieľaná zápletka len s jemne odlišným námetom. A hlavne Reese, ktorá nemá čo hrať, podobne ako aj všetci ostatní.

Aspergerov syndróm "tretími" očami. V Mary a Max to bolo prezentované formou priateľstva, v Ben X ako kritika šikany "odlišných" ľudí a v Adamovi je AS prvýkrát prezentovaný očami milostného vzťahu. Hoci sa mi film v niektorých ohľadoch zdal príliš presladený, sentimentálny a melancholický, zanechal vo mne celkom príjemné pocity, ktoré ma hneď po dosledovaní prinútili dozvedieť sa niečo viac o tomto syndróme.

Bizardný mix čierneho humoru, drámy, sebareflexného nazerania na svet, náboženskej poetiky plnej zázrakov a neuveriteľných udalostí nazeraných skrz prizmu Starého zákona, hlavne knihy Jóbovej. Je to však celé predstavované natoľko nezrozumiteľne, že to zráža celú úroveň filmu o stupienok nižšie. Adams æbler je však aj tak príjemný film, ktorý podobne, ako napríklad Kult hákového kríža speje do svojho, nazvime to, úspešného konca.

Pekne uletená záležitosť, v ktorej sa striedajú dobré fórky s tými trochu trápnymi. Pokiaľ to však dokážete prekusnúť, tak sa pri tejto paródii určite dobre zabavíte. Ali G je asi najlepším predstaviteľom hip-hop komunity, ktorého poznám :)

Takto by to nejako malo vyzerať. Keď si to všetko porovnám s tým, čo nám servírujú naše TV stanice, tak X-Factor z toho vyjde víťazne. Nemyslím tým samotné výkony, ale skôr forma spracovania. Kým naše stanice sa snažia o čo najväčšiu "komerčnosť", v prípade X-Factoru mám pocit, že tu oveľa viac kladú producenti dôraz na zobrazenie práve talentov a nie anti-talentov, ako to je dobrým zvykom u nás.

Zvláštne mrazivý, pochmúrne temný a neurčito dráždivý film, ktorý pochováva neskutočne hlúpy scenár a zbytočne drsné explicitné scény. Ale v podstate veľmi zaujímavý počin s trochu európskejšie poňaťou sexualitou, než ako ju poznáme z "klasických" filmov.

Surrealistický snímok Luisa Bunuela nakrútený podľa snu (či snov) Salvadora Daliho je trochu mimo môjho chápania a mimo mojej ligy. Film je veľmi ťažké hodnotiť, keďže je to niečo tak avantgardné, netradičné, že nájsť v tom nejaký hlbší zmysel, či v tom objaviť to pravé kúzlo je nesmierne náročné. Viac menej súhlasím s Galadrielom a jeho komentárom.