Etrox49

Hrajme sa na chvíľu, že sa v Djangovi nevyskytuje Waltz, LdC ani Jackson a hlavne, režíruje ho priemerný súdruh z Hollywoodu. Stavím sa, že sa tu potom nebudeme vznášať v 90-tkových výšinách. Omluvte moju trúfalosť ale začínam mať dojem, že Quentin môže natočiť skutočne hocičo a všeobecné, oslavné ódy má aj tak isté. Film určite zaujme, pobaví, zmienená trojica aktérov je excelentná a nepotrebuje ďalší komentár. Zďaleka to však nemá grády Bastardov a to ani na poli dialógov, kde je Tarantino ako ryba vo vode. Na akčný western je to neprimerane užvanené s kopou scenáristických prílepkov, ktoré len umelo naťahujú dej. Sľubný úvod sa postupne mení na otravné vandrovanie. Parodovanie KuKlux klanu bolo evidentne na silu, kŕčovité, trapné a hlavne úplne nadbytočné, film sa bez tohto druhu humoru úplne obíde a nefunguje to ani ako barlička na vykreslenie vtedajších pomerov. Po príchode na Candyland film úplne stratí tempo až do záverečnej mely. A aj tu ostal Tarantino hodne dlžný svojmu renomé, odbil to naprosto profesorsky s bezduchým špliechaním kečupu a rozstrieľaním bezvýznamných, treťoradých poskokov z farmy. Kto čakal, že si LdC bude po zúrivom boji zbierať údy až na plantáži, musel ostať sklamaný. Kam sa krucinál podelo elektrizujúce, stupňujúce sa napätie, nasledované majstrovsky zmáknutou prestrelkou?! Tento film je pre mňa určite sklamaním, 3 pecky za trojicu Waltz-LdC-Jackson, zbytok omáčka bez chuti.

Nesporne zaujimavý kúsok, ktorý v divákovi zanechá aj silnejšie dojmy. Miestami až príliš ponuré, možno príliš dlhé, no to sú de facto len drobné výtky. Bohužiaľ, hlavným problémom tohto filmu je fakt, že si toho tvorcovia naložili viac ako dokážu sporiadať. Život, hoci aj na hranici zúfalstva či úplného zrútenia, môže byť až prekvapivo priamočiary a strohý, bez záplavy vedľajších epizódiek a množstva šťastných či nešťastných zhôd okolností. Skrátka, troška jednoduchosti do deja by neškodilo. Je smutné, že tento neduh možno roky pozorovať v Európskom dramatickom žánri, ktorý sa, často nepochopiteľne, vyžíva v komplikovanosti vzájomne previazaných osudov. V konečnom dôsledku tak divák, v snahe udržať dejovú niť, nedocení práve tie silné stránky Biutiflu – neopakovateľný Bardem; bezvýchodiskové sociálno/finančné rozpoloženie prisťahovalcov premiešaných s miestnou spodinou; realita novodobých giet v rozvinutých veľkomestách a pod.. Aj preto za 3 s tichou výčitkou, že Bardem mohol ukázať omnoho viac keby...

Strhujúcejší úvod som už hodne dlho nevidel! Nolan je v tomto pán majster a evidentne vie, čím človeka namlsať a skoro na 3 hodiny ho pribiť na zadok. A to nielen skvelou sekvenciou „aeroúnosu“! Kontrast medzi hromotĺkom Baneom a zúboženou troskou Mastrom Wayneom vyráža dych a dáva tušiť, že Batman tentokrát dostane vážnejšie na búdku. Ako už býva zvykom, celkový zážitok z batmanoviek do veľkej miery ovplyvní charakter hlavného lumpa a tu sa trochu dostávame na naklonenú rovinu. Bez diskusie, Nolanov Bane je v porovnaní s tým Schumacherovým vylízaným hoviadkom (Batman & Robin) fantastický! Reálne, ľudské proporcie, hlasový prejav, vystupovanie, proste dokonalé. Ale! Ak sa od prvých minút začnete intenzívne zaoberať otázkami – kto je táto kreatúra, prečo nosí “respirátor”, akú funkciu plní “respirátor” (nie že “zmierňuje bolesť”), prečo reční ako W. Churchill, na konci ostanete zarazení, dovolím si povedať, až sklamaní. Jasné, Nolan je presne ten typ, ktorý rád ponechá zopár vecí otvorených, aby sa divák po filme ubrouzdal webom, tak či tak, v prípade Banea hodil do placu priveľa otázok a príliš málo ich v konečnom dôsledku zodpovedal. Pozadie hlavného záporáka tým pádom ostáva oklieštené, veľa svalov, málo faktov. Jeho odpravenie / neodpravenie je podané akoby len na okraj, proste tresk-plesk a neporaziteľný Bane, ktorý 3 hodiny hrozil nukleárnou skazou, zrazu nebol. Nepochopiteľné! Napriek tomu je film dejovo aj vizuálne solídne zmáknutý, Bale tradične excelentný, škoda značne osekaného priestoru pre Alfréda. Záver – najlepšie batmanovky v mojom rankingu (Batman ’89 Timíka Burtona a Dark Knight) ustáli svoje pozície. Tentokrát za 4.

Skoro dvojhodinová sonda do každodenného kolotoča mestskej patroly LAPD, po kolená sa brodiacej v tej nasmradľavejšej ľudskej žumpe. Ak bolo Ayerovým skutočným zámerom podať predmestia Los Angeles ako doslovné Peklo na zemi, ovládané zdegenerovanou a vyfetovanou sebrankou zvierat, tak to zmákol na 110% ! Žiaľ, po necelej polhodinke je človeku jasné, že v tomto filme ani tak nepôjde o určitú dejovú os, je to skôr hraný polodokument postavený na servírovaní drobných epizódiek. Tým pádom sa divák skôr či neskôr dostáva do stavu čumákovania cez okno či odbiehania na klozet, skrátka začne to byť postupne jednotvárne a s prepáčením aj trochu nudné. Naproti tomu asi najsilnejším zážitkom je pozorovať až nepredstaviteľné životné rozpoloženie obyčajných ľudí (Gyllenhaal, Peňa), ktorí osadení do ľudskej zoo, s jednou nohou pod drnom a (zrejme) aj biednym platom, zakladajú rodiny a vychovávajú deti. Očakávania boli tak či tak niekde úplne inde. Chápem snahu o novátorstvo v aktuálnej záplave pseudopolicajných dementností, toto však nejak nezafungovalo. Sklamanie.

Po rozpačitých dojmoch z QoS opäť Bondovka, ktorá má grády! Najsilnejším článkom je tu pre mňa jednoznačne Javier Bardem, po všetkých stránkach ideálny výber hlavného hajzlíka. Hoci skvele zahratý, LeChiffre v podstate riešil len zlaťáky a otrasný Green bol skôr komická figúrka. Silva / Rodriguez v podaní Bardema je však skutočný, démonický parchant. Chalaniska som od No country for old men nikde nevidel, no opäť ma uchvátil svojim úsporným vystupovaním a nenapodobiteľným prejavom. Určite si film pozrite v pôvodnom znení, viem si predstaviť, že akýkoľvek dabing spotvorí pôžitok z Bardemových výstupov o 70%. Pani Denchová tradične nadštandard. Craig, ktorý sa na moment objaví aj so šedivým strniskom a pripomenie nám, že čas nešetrí ani Jamesa Bonda, detto. Veľmi zaujímavou je aj Whishawova, skvele podaná, podivínska postava. Od úchýlného smradofila z Francúzska je to obrovský skok k lepšiemu a popravde, spoznal som ho až na konci filmu. Dej v priebehu celého Skyfallu ani na moment nestráca paru a nepostráda akčné nápady od klasických automárovačiek až po bagre či strešné enduro. Vizuálna stránka niektorých scén (e.g. Silvov ostrov, Skyfall) je proste úchvatná. Jasné, pár múch lepšie povedané mušiek tu je a v porovnaní s Casinom je to u mňa tak na 4,5 hviezdy. Ale za celkový dojem a kvalitné akčné vyžitie po dlhšej dobe pôjdem proti sebe a dávam za plný počet.

Sto minút naprosto zabitého času! Dopozerať tento kus bol skutočný boj a zrejme len kvôli zvučnému ansámblu som po ¾ hodine nehodil ručník do ringu. Chápem, že taký poslucháč FFUK odbor psychológie by možno krochkal blahom, no pre radového diváka s náladou na kvalitne obsadenú drámu, dokonca čítam, že „thriller“, sa to dá zhrnúť iba ako ukrutne nudná, lacná a štúdiová zlátanina, zabalená do hyperintelektuálneho klišé. Keira v prvých minútach absolútne nestráviteľná, jej zdravie ohrozujúce úsilie o stvárnenie hysterickej masochistky je jedným slovom blamáž. Napriek retardovanému šklabeniu, vrieskaniu a kopaniu okolo seba jej tú duševnú poruchu neuveríte ani na chvíľu. Cronenberg postupne ťahá svoje tromfy z rukáva, Mortensen aj Cassel prichádzajú na scénu v pečlivo načasovných momentoch, jednotvárny dej však naďalej pokračuje v komatickom štýle. Pokiaľ sa Fassbender zrovna nezaoberá plácaním po riti alebo analýzou análnych príhod, uspáva nás dialógmi s Mortensenom v štýle: „pane, odpusťte mi moju priamočiarosť, ale nemyslela týmto náhodou penis?“ Po hodinu a pol dlhom vytrápení sa človek chtiac nechtiac ponorí do filozofických úvah a neubráni sa otázke, čo chcel vlastne tento film povedať?! Finálnemu záberu, kde v záhrade sediaci Fassbender odprevádza Keirin kočiar psím pohľadom, by svedčal razantný, hlasitý prd. V opačnom prípade je každá minúta tohto snímku urážkou dramatického žánru. Jediná mizerná hviezda za vizuál toho minima exteriérov.

Úvodné dejstvo v rozsekaných uliciach náramne pripomína Ji Jie Hao a opäť len dokazuje, že Ázijci majú kumšt vojnového filmu dávno v malíčku. Besnenie v Nankingu je servírované natvrdo a bez okolkov, no napriek viacerým scénam pre otrlejších, človek nemá ani na sekundu dojem, že by sledoval nejaké samoúčelné jatkárčenie. Baleovi to ako vždy ide samé od seba a svoju „one-man-show“ si patrične užíva aj v exotickejšom prostredí. Do momentu s nápadom na výmenu účastníčok japonského „zájazdu“ to u mňa bolo za 4 kúsky. Bohužiaľ, potom sa dovtedy pomerne svižný dej stáva mierne kŕčovitý a stráca dych nakoľko, povedzme si otvorene, plán na záchranu zaváňa absurditou. Prichádza niekoľko zbytočných a nepravdepodobných odbočení - 1x povinná súlož bez ohľadu na okolnosti a bezútešnú atmosféru. Záver už hrá tvrdo na city a človek v návale emócií priviera oči nad všetkým aj nad nečakane benevolentnou výstupnou kontrolou. Celkovo za 3 hviezdy za námet, bojové scény v úvode a Balea.

"Ovšem jako veselohra to není špatné...” povedal by Jiří Sovák s kamenným ksichtom pri pohľade na túto bláznivú, detskú sci-fi komédiu. Skutočne, dejiny demencie v sci-fi žánri by sa od tohto roku mali deliť na obdobie pred Battleship a po Battleship. Ako sa v niečom podobnom a v spoločnosti hereckého secondhandu mohol ocitnúť sám veľký Liam Zeus Neeson?! Do príchodu mimozemštanov dej spľňa všetky predpoklady otravného, amerického, viachodinového céčka: klasický hlavný hrdina (arogantné a neprevychovateľné prasa so správňáckym bratom); generálova dcéra (pornotuctovka a samaritánska liečiteľka v jednom); životom dokatovaný skrachovanec, v ktorom však drieme ohromný potenciál a ešte nepovedal posledné slovo a samozrejme vypatlaní vedci, čo si z času na čas radi zahrajú ruskú ruletu. Planéta G útočí! Prilietajú, neskôr sa plavia, neurčité smetiarske vozy krížené s Harriermi, ktoré sa trapne a z hľadiska stability či efektivity pohybu nepochopiteľne plieskajú po hladine ako pripitá, dobre živená dôchodkyňa v kúpeľoch. Každopádne, všetko pozemské lieta do luftu, lode, vrtuľníky, budovy, v Hong Kongu je 25 tisíc mŕtvych len tak luplo. Ale pozor, všeobecne zbožňovaný “moment obratu”, kedy sa sprvoti neporaziteľní marťania behom 5 minút menia na de-facto drobnú komplikáciu, na seba nenechá dlho čakať. Za celou fintou stojí zabudnutý, teraz už politicky pretavený vnuk hrdinov kamikaze, ktorí pár dekád dozadu pozabíjali viac U.S. námorníkov ako futuristické smetiarske vozy z Planéty G teraz. Prastará, 70-ročná Missouri s ešte starším osadenstvom získava prevahu, postupne si podmaňuje hladinu a zachraňuje planétu, vyvracajúc veškeré zákony mechaniky, balistiky, hydrodynamiky a zdravého sedliackeho rozumu... Marťania zaznamenávajú zdrvujúcu porážku, intenzitu veľkolepých explózií a scén absolútnej deštrukcie je problém stráviť, diváctvo vo veku 12 až 14 ma masívnu erekciu, divák senior (nedajbože veterán) na moment zatajil dych! Ten, kto v zdraví prežil scénu obrátky “The Mighty Mo” na kotve, za doprovodu kľúčovej Kitschovej repliky “ja zomriem, ty zomrieš, všetci zomrieme...(dlhá pauza)...., ale nie dnes...”, dožil sa záchrany sveta! Jedna malinkatá hviezda za bradky mimozemšťanov.