Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Krimi
  • Komedie
  • Horor

Recenze (38)

plakát

Hit roka (2022) (pořad) odpad!

Televízny mutant z dielničky RTVS, ktorý má navonok ambíciu baviť hudbou a odľahčene spomínať. V skutočnosti máme dočinenia s ďalšou angažovanou, politicky správne uvedomelou srágorou, určenou prevažne nesúčasníkom a ľuďom s amnéziou. Tým má estrádne a zároveň otcovsky vykresliť 90.tky ako všadeprítomnú spoločenskú stoku osadenú do krajiny bez budúcnosti, niekde na úrovni Kusturicových najdivokejších výjavov. Pár odrhovačiek, pár slabomyseľných štekov od zúfalo okukaných žvanilov a konečne prechádzame k pointe. Slovo si berie skúsený úderník a glosmajster Leško, ktorého hlavným straníckym záväzkom je zaistiť, aby relácia politicky nevykolajila aneb to my vám povieme, ako to bolo celé na hovno, kto boli modly, kto boli lúzri. A hlavne vtipne, nenáročne, nekomplikovane. Vrodený slovenský talent robiť zo seba 5-krát väčších vidlákov je, podobne ako vo filmovej tvorbe, aj tu silný leitmotív. Verdikt - lacná, jednoduchá agitka pre jednoduchého diváka.

plakát

Na západní frontě klid (2022) 

Film roku! Pri dnešnej stagnácii kvality to síce majú podobne poctivé výtvory o fúz jednoduchšie, každopádne, ide o strhujúci, výpravný a audiovizuálne úchvatný kus, ktorému z ambícii a originality nič neukrojil ani nedávny “1917”, s paralelnou tematikou. Na západe nič nové, ako námet, už dobrých 100 rokov apeluje na bláhovú, ideálmi poskrúcanú mentalitu wannabe vyspelej generácie 20.-30.tnikov. Osadené do súčasnej atmosféry, ide o nadčasový študijný materiál pre Insta/Fbookových úderníkov, ktorí sa ešte včera oháňali toleranciou a dúhovými vlajkami, dnes však už zúrivo burcujú do zbrane a volajú po otvorených svetových konfliktoch, do ktorých by sa vrhali hlavou napred ako do coolovej reality show. Predtým ešte rýchlo vytrhať obočie a hot towel zábal… Skrátka iné storočie rovnakí blázni, húckaní a oblbnutí rovnakou sebrankou politickej špiny. O následnej dezilúzii, hystérii a povolených zvieračoch nie je treba hovoriť, mimoriadne verne ich servíruje tento film a čo je nutné zdôrazniť, uveriteľnou formou - bez senzačných víťazstiev, bez superhrdinov a fantazmagórii ala finále Fury a podobne. Najjednoznačnejších 5 hviezd za posledné roky, veľmi rád si film pozriem znovu!

plakát

Utajený šéf (2018) (pořad) odpad!

Poľutovania hodná šaškáreň pre jednoduchých, zato však s plejádou oskarových ochotníkov (v tomto prípade zamestnancov). Títo ani na moment nevychádzajú z role, hoci im v rovnakom čase záhadne zmizol šéf, pribudol nový kolega s popolníkmi a plnovousom a odrazu sú všade naokolo Ultra HD kamery… Vrcholom všetkého sú precitnutia manažmentu… slizký, nekompromisný SS-direktor s oceľovou chrbticou zrazu jachtá, chveje sa a zadržiava plač, zhnusený sám sebou… A roky prehliadaný biorobot - preborník v modernom sraní na vlastnú hlavu si od nového kvartálu vychutná zdvojnásobený plat… Bravo!

plakát

Late Life: The Chien-Ming Wang Story (2018) 

V celku hodnotný, časozberný dokument s klasickým príbehom športových vzostupov, pádov a bojov s vlastným telom. Ak je prítomná elementárna znalosť baseballu, film vám ponúkne zaujímavý náhľad do života profi hráčov, tréningu, neskutočnej konkurencie a celkovo prostredia americkej MLB, kde dnes ste na špičke a zajtra po vás neštekne pes. Bohužiaľ, akákoľvek snaha stotožniť sa s hlavným aktérom je krajne úmorná, keďže ide o človeka nečitateľného, neprístupného a bez emócií. Po pol hodine som mal pochybnosti, či mu skutočne záleží na reštarte kariéry alebo len vymetá fitká a rehabilitácie kvôli natáčaniu. Ako film pre fandov baseballu určite áno, ako inšpirácia pre športové zmŕtvychvstanie skôr nie.

plakát

Tenkrát v Hollywoodu (2019) 

Nejasná správa o konci Tarantina 2 aneb konec filmových kritiků v Čechách. Kvalitatívne pokračovanie The Hateful Eight, resp. v štýle odnikud nikam, prešpikovaný plejádou zbytočných scén, odbočení, tlachaníc, úmorne nudný 2+3/4 hodinový koncentrát. Zachrániť to má psycho vygradovanie, ale nezachráni - uvrešťané, lacné, prvoplánové finále, ktoré robí ostudu všetkým strhujúcim filmom s Quentinovym puncom, natočeným do roku 2012. Dve chudokrvné hviezdičky za výborné duo hlavných postáv (trestuhodne presratý potenciál) a poctivú, mravenčiu prácu v podobe exteriérov, kostýmov, účesov a áut. Pokiaľ človek pri "očakávaní roku" 2x zaspí, bez akejkoľvek motivácie o návrat a následne tu číta blahorečivé ódy miestnej smotánky, niečo nie je v poriadku. A "bacha na trolly" :-) ...tak to už je čerešnička, decentne prikrytá maličkým kúskom hovna na vrchu čapatej, nejedlej torty s názvom OUT in Hollywood....

plakát

Uloupené Kosovo (2008) (TV film) 

Bez neznesiteľného trendu súčasnej korektnosti a kudrliniek servírovaný dokument (konečne aj) zo Srbskej perspektívy a Pánboh zaplať, že je prezentovaný jednostranne! Konečne sa tým aspoň čiastočne vyváži médiami forsírovaná verzia, ktorá buď bagatelizuje alebo otvorene spochybňuje vojnové zločiny v podaní NATO v Srbsku, UÇK a albánskych teroristov v Kosove ako aj do očí bijúcu neschopnosť KFOR, priebežne počas rokov 1999 až 2004. Dokument rozhodne nečakajte v televíznom vysielaní. Hoci pôvodne sa na jeho vzniku podieľala Česká Televízia, dnes by bolo nemysliteľné odvysielať mimoriadne drastické zábery náletov NATO na medzinárodný (civilný) rýchlik alebo paneláky, dediny či farmy. Rovnako neprijateľne pôsobia zábery politických špičiek západu (e.g. Albrightová), ich potľapkávanie a kamerou zachytené dejchánky s ultranacionálnymi fanatikmi a masovými vrahmi, ktorí deťom odrezávali uši. Veľmi hodnotná je analýza kľúčových udalostí v historických súvislostiach – t.j. vykreslenie národnostnej / náboženskej otázky v kontexte od začiatku 20. storočia až do súčasnosti (rozumej rok 2008), v rámci ktorého sa po imigračnej vlne do Srbska mierumilovne vykresľovaní albánci, postupom rokov profilujú ako fašisti, rasisti, islámski radikáli (e.g. antisemitizmom živená kolaborácia s vojnovým Nemeckom, etnické čistky namierené nielen proti Srbom, ale akejkoľvek nealbánskej národnosti v honbe za veľlkým albánskom, útoky na kresťanov a systematické budovanie mešít v Kosove). Suma sumárum, v dokumente je toho dosť na to, aby vyvolal diskusiu, prinútil vnímať udalosti aj z tej druhej, menšinovej strany a Bohužiaľ, okamžite aktivizoval cenzorov s hlavou vyleptanou blábolmi o „humanitájnim bombajdování, že...“. Toľko premielaná jednostrannosť diela nijako nedevalvuje autentickosť použitých záberov a zrejme aj preto (akokoľvek šialene to v dnešnej dobe slobody prejavu znie), je dokument de facto zakázaným materiálom. 1 hviezdičku dole za stopáž, daná téma sa mohla spracovať podrobnejšie, väčší priestor mohli dostať priami účastníci diania a ich svedectvá.

plakát

Lancaster Skies (2019) odpad!

Vojnová (letecká!) dráma, venovaná 55-tisícom padlých letcov RAF, ktorí za okolností, kedy sa zastavuje rozum aj dych, podnikali adrenalínom a rizikom prešpikované nočné nálety na Nemecko, sa z 90% odohráva na zemi a to tlachaním, vzlykaním a čučaním do blba, v prostredí kasární a rôznych putík. Čo je najtragickejšie, film nemá najmenšiu ambíciu zakrývať, že je sklepnutý prvoplánovo a lacno. Nie je to dramatické, nie je to komorné, nie je to ani psychologické. Je to len ostudné fiasko netalentovaného, súkromnou filmárskou školou vyflusnutého "multiumelca" a zasrana, Calluma Burna, ktorý si miesto tvorby na YouTube ukusol z príliš posvätného koláča a rovno sa v tej pohrome pasoval aj za scenáristu, producenta ci editora. Vo filme nie je jediná postava, o ktorú by mal divák dôvod zavadiť a zaujímať sa o jej príbeh. Nočné letecké scény (pozn.: dohromady asi 15 minút) sú lacné štúdiovky, kde si tvorcovia absolútne nelámu hlavu s nejakým navodením reality. Gro sa odohráva pred čiernošedým plátnom a statické, počítačom nakopírované Lancastery sú ťarbavo posúvané vyššie a nižšie. Pri zásahu padajú identickým spôsobom, za identického zvuku a v prevedení, ktoré by bolo kvalitou neprijateľné už v 70. rokoch. Na viacerých miestach si pozornejší divák chtiac-nechtiac všimne vykrádačky z filmov ako Bitka o Britániu či Memphis Belle. Rovnakú prácu si Mr. Burn dal aj so scénami pokojnejšieho charakteru, napr. v hospode plnej ľudí je hrobové ticho - nehrá hudba, necinkajú poháre, ľudia nerozprávajú takže pokiaľ by si náhodou vzadu za barom usrala myš, divák vykríkne z preľaknutia. Nemá cenu sa ďalej rozpisovať, tento film je nekonečný, hodinu a pol trvajúci balast, ktorý neponúka zhola nič, vonkoncom nie je poctou skutočným hrdinom. Odpad a tvůrčí samovražda Calluma Burna!

plakát

Splašený vlak (1985) 

Dorichtovaný, uštvaný, no stále nezlomený Voight si pod zadkom odpája nezastaviteľnú lokomotívu a v stupňujúcej agónií, ale zato s pocitom víťazstva a posledného nádychu slobody, posiela seba aj nenávideného väzenského direktora na smrť. Do toho hysterický záchvat Erica Robertsa, ktorý, uvedomujúc si definitívu ich rozpoloženia, sleduje vzďaľujúcu sa súpravu, kým táto, za zvuku desivej Vivaldiho Glorie v D dur, navždy nezmizne kdesi v hmle mrazivej pustiny. Ako by som to... nadpriemerné, ak nie rovno Oscarové finále, inak pomerne jednoduchého thrilleru, na ktorý by sa jeden len veľmi ťažko upomínal, nebyť práve tohto záveru!

plakát

The Haunting (2018) (seriál) 

Ohromujúci! Atmosférou, no najmä herecky dokonalý projekt, ktorý na žánrovom poli momentálne nemá konkurenciu. Výborných 5 úvodných častí, scenáristicky slabšia druhá polovica s mierne patetickým finále, ale každopádne, chuťovka, ktorá ako celok funguje výborne a má všetko, čo si horor na téma posadnutého domu aj ľudských duší pýta. Ako som povedal - hlavný motorom je tu casting a herecké výkony. Detské role (hlavne dvojčatá) zahraté neskutočne, postavy rodičov výborne obsadené osvedčenými, filmovými tvárami (do role súčasného otca mohol byť radšej obsadený pôvodný, maskérmi zostarnutý otec z minulosti lebo T. Hutton tam akosi nefungoval a na tak dôležitú postavu nemal patričné kvality). Súrodenci zo súčasnosti jedným slovom perfektní, hlavne trio Riesel-Siegel-Cohen si zaslúži absolutórium, každá jedna postava so svojou špecifickou psychológiou a démonmi zahratá s bravúrou. Aj vedľajšie postavy, opäť skvele namontované do deja + obsadené kvalitnými hercami, v prvom rade dobrácky, životom skúšaný pán Dudley (Longstreet) ako aj supertrpezlivý manžel-katalyzátor (Ruviviar). Tento seriál pochopiteľne nezaostáva ani hororovými prvkami a to najmä vo svojej silnej 1. polovici. Neobmedzuje sa len na lakačky a desivú atmosféru domu, výborne tu fungujú vidiny a halucinácie, ktoré jednotlivých súrodencov prenasledujú prakticky na každom kroku, v každodennom kolobehu (v práci, v spánku, v drogovom rauši, etc.). "BentNeckLady" a Lukeov vysoký, plížiaci sa démon v klobúku - to sú zrejme tie najsilnejšie desy v celom deji. Po dlhšej dobe seriál, kde by nejeden uvítal ďalšiu sériu. Mínus 1 hviezda za poľavenie zo sľubného tempa v 1. polovici, ale rozhodne treba vidieť!

plakát

Chart Show (2014) (pořad) odpad!

V prenesenom chápaní rebríčku inteligencie TV zábavy je možné túto reláciu vnímať ako prudký náraz kabíny výťahu o betónové dno konečnej stanice, v 4. podzemnom podlaží. Starnúci, mediálne zošúchaní moderátori hostia najrôznejších stroskotancov a šialencov československého šoubiznisu, od prakticky neznámych tvárí až po osvedčené Markízácke kone. Vyhasnuté spevácke legendy na sklonku kariéry, resp. života, nádejné prísľuby tuzemského herectva - 15 rokov moderujúce Teleráno, o tretí reštart sa pokúšajúce produkty rôznych sérií Superstar či iné celebritky, ktoré okrem vkročenia na šikmú plochu pornopriemyslu, skúsili už všetko možné aj nemožné (sobáš, nevera, rozvod, sobáš vol.2, tehotenstvo, rozvod vol.2, tetovanie, plastika, drogy, etc.) v snahe preraziť. No a celá zmeska ďalších existencií, o ktorých mal priemerný divák dojem, že už nie sú na tomto svete, prípadne, že sa dobrovoľne odobrali do oslobodzujúcej, alkoholom prevoňanej samoty svojej manzardy. Nominanti uvedeného rangu tu s bravúrou a skalopevným presvedčením o svojej kompetencií hodnotia, kritizujú a komentujú hity, prežívajúce desiatky rokov celosvetovej popularity. Samozrejme, všetko pod odborným dohľadom, ktorý tu zastrešuje hovorca slovenského futbalového zväzu. Dramaturgia drží opraty pevne v rukách a umne volí kritériá, podľa ktorých v každom vydaní namieša nový, strhujúci koktejl neznesiteľných, notoricky obohratých odrhovačiek. Pri tejto mixáži si plne užíva ponúkanú slobodu voľby a divák má tak možnosť zhliadnuť svoje hity zoradené podľa najvšakovakejších kritérií (najväčšie hity o láske, najlepšie cover verzie, najväčšie úlety), to všetko v škádlivom očakávaní, akú paletu produkcia zvolia najbližšie – legendy starej matere, najväčšie šlágre k sraniu, najvrúcnejšie duety pri rozvode, najväčšie vypaľováky z čakárne na neurológií, či iné? Dohnané ad absurdum, odborné komentáre fundovaných aktérov sú za účelom umocnenia humornej funkcie okorenené grafickými prvkami, ktoré ešte intenzívnejšie deformujú ich vekom, závislosťami či zaseknutou kariérou zmeravené tváre alebo ich, naopak, dokrášľujú animovanými slnečnými okuliarmi, červenajúcimi sa lícami či žartovnými fúzikmi. Bez nadsázky, divák ostáva paralyzovaný celkovým majstrovstvom tvorcov, ktorí vznešeným spôsobom prevzali žezlo z rúk RTL a túto prežitú sračku povýšili na ligotajúcu sa dominantu slovenského „prime-timeu“.