Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Krátkometrážní
  • Dokumentární
  • Drama
  • Komedie
  • Akční

Recenze (4 598)

plakát

Proroctví (2009) 

Ani anjeli nevedia... Tento film je dosť v rozpore s vierou, ktorú vyznávam, tiež tým, čo hovorí cirkev a jej predstavitelia, ibaže by nám niekto niečo zatajoval. Taktiež veci ako vyvolení na konci filmu, nuž vyvolení sme všetci, podľa mojej viery máme šancu byť všetci spasení po smrti a teraz, že by niekto vyberal, kto prežije a kto nie, tu na Zemi, je dosť divné, ale ak to všelijak rozložíme, možné je všetko, takže nad tým nebudem polemizovať. Tento katastrofický film spolu s filmom 2012 prišiel v čase začiatku ďalšej veľkej hospodárskej krízy a treba ho brať trocha inak, so skrytým vnútorným zmyslom. Bol šokujúci pre rôznych bláznov, jednu časť pomýlených konšpiračných teoretikov, ale pre tú druhú časť bol niečím iným. Tento film podľa mňa vybrakoval všetky známe strašidelné kúsky od dievčatka stvárajúceho hrôzostrašné a nevysvetliteľné veci, cez strašidelný dom v lese, až po inak vysvetlenú Bibliu, kde boli akýsi mimozemšťania, či anjeli, ktorí mali za cieľ zachrániť vyvolených a premiestniť ich na inú planétu a zlom skazený svet mal byť zničený. Inak zaujímavý pohľad na tento svet, keďže je tu akýsi problém so stvorením sveta podľa neveriacich a veriacich, s časom vzniku sveta, so vznikom ľudstva, so vznikom ľudstva v rozmedzí času od vzniku sveta. Cage ako človek, ktorý vlastnil dom, ktorí ľudia nazývali aj dom hrôzy, Cage zostarnutý, strašidelná hudba, hystéria, najmä u jednej ženy, no a film hlavného prúdu je na svete, aspoň podľa mňa je to určite film hlavného prúdu, keďže ho dávala aj jedna naša komerčná televízia. Prvýkrát ma tento film desil, neskôr už nie a mám pocit, že je akýsi nedopovedaný. Dokonca z úplného konca som mal pocit, že začína film Fontána. Tento film je zaujímavý, mal potenciál, ale nie je zlý, má niečo do seba.

plakát

Dealer II (2004) 

Pokračovanie po približne 8 rokoch ma nijak zvlášť neudivilo, bolo to o niečo viac pozerateľnejšie, taktiež reálne na svoju dobu, nepreháňalo. Avšak niečo takéto som opäť čakal, som rád, že sa nadviazalo na prvý film. Nebolo to pózerské, bolo to uveriteľné, ale priemerné. Pri týchto filmoch je problém nuda a tá môže odradiť ľudí. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že naozaj to malo byť na hlbšie zamyslenie, ale nejakým silným filmom by som to nenazval, opäť priemer.

plakát

Dealer (1996) 

Úplne obyčajný film z prostredia dílerstva drog. Ničím ma nejak zvlášť neprekvapil, keďže ide o 90. roky, je aj trochu tvrdší a postavy si dovolia to, čo by si dnes už skôr nedovolili. Taktiež sú v akcii ľudia z Balkánu, medzi ktorých najčastejšie destinácie patrili cez vojnu a po nej škandinávske krajiny. Typický slovník, typické činy a problémy, nič v dobrom prekvapujúce, ale ani nič slabé. Presne niečo takéto som očakával.

plakát

Barack Obama, cesta do Bílého domu (2008) (TV film) 

Barack Hussein Obama, zjav od ktorého si mnohý sľubujú veľa. Nemyslím si, že je Antikrist, ako ho niektorí nazývajú, keďže USA ide stále rovnakou cestou. Začína sa jeho detstvom, cez rodinné pomery prechádza k jeho štúdiám a neskôr k politickej kariére. Zdôrazňuje, že Obama veľakrát prehral a jeho kariéra bola na rozcestí, ale zároveň bol dynamickým chlapíkom, ktorý v krátkom čase dosiahol veľkej kariéry. Chlapec s multikultúrneho prostredia, ktorý podporuje skoro každú inakosť, vrátane homosexuálov, zastáva viac názory proti držbe zbraní medzi ľuďmi v USA, ale všetko v diplomatickej tónine, aby nestratil popularitu. Práve postupné narastanie počtu čierneho a hispánskeho obyvateľstva v USA mu nahráva do kariet, inakosť začína byť však rozporom medzi konzervatívcami a liberálmi čoraz viac, lebo s ňou narastajú aj problémy a nie každá inakosť a sloboda je správna, pri tej inakosti napríklad rôzne sexuálne úchylky a pri slobode, zas anarchia a voľná predajnosť zbraní, u mňa a mnohých iných, však aj homosexualita a iné veci nezosúladené s mojou vierou. Preto sa do popredia, ale dostávajú napríklad kandidát čiernej pleti alebo ženská kandidátka, spoločnosť niektoré inakosti, ktoré nie sú škodlivé začína rešpektovať. Dokument bol robený skôr takou romantickou a dojemnou nôtou, kde ukazuje, ako si toho Barack veľa vytrpel, kto všetko mu zomrel, ako rozsypával popol, ako zaujal publikum, aké skúsenosti má z ťažkého života a ako ľuďom akože rozumie, že je citlivý, rázny, proste dokument aj formou prelínania tých rozhovorov a fotiek a celého deja bola jasná agitka. To, že ho Hillary neskôr podporila, nebolo prekvapením, dostala miestečko ako ministerka zahraničných vecí, možno v budúcnosti bude kandidovať na prezidentku opäť ako jasnejšia kandidátka a hlavne neprebehla s jej voličmi k republikánskej strane. Barack si získal na svoju stranu rôznych umelcov, obrovské spoločnosti a zarobil veľa peňazí, upozorňujem, že banky, ktoré podporujú demokratov, podporujú často aj republikánov, preto sú americké voľby určitou fraškou, lebo k zmene nedochádza. Mňa si Barack získal odmietnutím vojny v Iraku, ale tým, že hneď nezavrel Guantanámo, neskončil následne vojny v Iraku a Afganistane, tak ako sľuboval, len ukazuje, že je len bábkou. To, že sú politici len bábky, ukazuje, ako rýchlo dokážu strany odstrániť svojich kandidátov, potom ako sa preukáže nejaký škandál, napríklad sexuálny ako to bolo u republikánskeho kandidáta Ryana, či kandidátky Palin a dosadiť tam iného rázne gestikulujúceho a formulky hovoriaceho kandidáta. Ekonomiku tiež výrazne nenaštartoval, ale prekvapujúco dostal skôr, než niečo veľkého vykonal, Nobelovu cenu mieru, tak ako neskôr Európska únia, je to čistá propaganda, stačí sa pozrieť na nedávne udalosti, Clintonová nechce dovoliť žiadne rozhovory medzi Kosovom a Srbskom o úprave hraníc, majú tam jednu z najväčších vojenských základní na svete a Albrightová v Kosove získava fabriky, Kosovo je pritom brána drog do Európy a Afganistan najväčší producent jednej z nich a každým rokom ako tam Američania dlhšie sú, sa aj zvyšuje jeho vývoz. Tiež ma udivuje ako Obamovi pomohli prírodné okolnosti v kampaniach ako hurikán Katrina, nedávno búrka Sandy, hospodárska kríza na konci vládnutia najnepopulárnejšieho prezidenta Busha mladšieho a Obamovo populistické heslo Yes, we can. Politika je jeden veľký cirkus a inak ja neodsudzujem to, čo povedal ten jeho známy kňaz, ktorý bol jeho priateľom, ale potom sa svojim prejavom stal kontroverzným, lebo mal v mnohom pravdu, len bola ťažko počúvateľná. Dokument tiež vynecháva mnohé skutočnosti, veci, ktoré mu pomohli do úradov, osoby za ním stojace, je to len krátky životopis, zaujímavo pracujúci pre jeho dobré meno, čo je troška umenie, ale zas na druhej strane určité Obamove vlastnosti obdivujem, ako jeho cieľavedomosť, snahu pomôcť, aj keď to je otázne, lebo v úrade prezidenta som nevidel, že by bol ako Matka Tereza, či dôkaz zaslúženia si Nobelovej ceny, určité vraždenie, tak ako Putin podporoval a podporuje. Tento dokument umne pracuje, ale prosím neverte mu všetko, tak ako vám to predhadzuje.

plakát

Gettysburg (1993) 

Neviem to s istotou, ale toto je asi môj najdlhší film, mám taký silný pocit. Neuveriteľné ako ho natiahli. Na tie udalosti, čo sa tam odohrali by stačili dve hodiny, aby si to ľudia vôbec pozreli, takto to odradí väčšinu. Musím sa priznať, že keby som si prečítal nejakú knihu, plus niečo našiel na internete určite by som sa dozvedel o daných udalostiach viac, pretože to veľa informácií neprinieslo. Kamarát mi povedal, že taký film by mal mať ašpiráciu na Oscara, mal by byť niekoľkokrát ocenený, lebo je to neuveriteľné, že sa na to vôbec odhodlali. Sám si to myslím, lebo ak to nie je príťažlivé, je to zabiják času. Beriem to tak, že na začiatku 90. rokov na dĺžku ešte taký ohľad nebrali. Keď pozerám staré filmy všímam si, že ľudia hovoria úplne iným štýlom a väčšina má aj úplne iný prízvuk, inak vyzerajú, samozrejme že vývoj ľudstva pokračuje, napredujeme, niekedy stagnujeme, ale všimol som si, že aj fyziologicky sa generácie líšia aspoň trocha. Preto mi najvierohodnejšie prišiel Martin Sheen ako generál Lee aj svojím vystupovaním, proste z tých všetkých som mu to najviac veril. Celý film mi bili do očí tie americké vlajky s 50 hviezdami, keďže na tú dobu boli nepresné, v tej dobe vlajky federácie vyzerali inak, našťastie konfederačné boli podľa mňa správne. Nerozumiem to zbytočnému prelievaniu krvi, ktoré sa udialo tou vojnou a inými podobnými, nerozumiem prečo zlyhala diplomacia tak fatálne a muselo takýmto spôsobom zomrieť niekoľko stotisíc ľudí. Navyše tá vojenská taktika bola niečo otrasné a slabé, pomalý pochod a streľba z očí do očí s pár metrov, kde väčšina na oboch stranách padla je na dnešnú dobu niečo nepochopiteľné a prosím vás s vojnou ako cťou na mňa nechoďte. Človek, čo neváha druhému zobrať život u mňa nie čestný, nech má na to akýkoľvek dôvod, možno len to ochránenie od trápenia je z nášho pohľadu trocha viac pochopiteľné, ale nie boj blízkych priateľov na život a na smrť ako to bolo tu. Vidím, že tu nie sú pridané zaujímavosti a na imdb.com je ich obrovské množstvo, takže sa budem musieť pričiniť. Inak hodnotím film obstojne, bola tu ukázaná taktika, rozhovory, boje, ktoré sa odohrávali na miestach, ktoré tie boje pamätali, bolo to ako historický vojenský film dobré. Ak by som to mal niekomu odporučiť, skôr by som mu povedal, nech si ušetrí čas, nestojí to za to ak chce byť filmom uchvátený. Na imdb.com je hodnotenie tohto filmu 7.6 a tu na csfd.cz/sk je to 79%, čo je veľmi podobné, pre mňa by to však bolo menej, ale je to zvládnuteľné, nebojte sa.

plakát

Šest stupňů odloučení (1993) 

Americký film z 90. rokov, ktorý získal aj nomináciu na Oscara a má tak málo videní ľuďmi na tejto stránke? Nuž zvláštne, dokonca prednedávnom jeden človek vyrobil titulky do češtiny, nechápem prečo to toľké roky trvalo a pritom tam hrajú skvel herci Will Smith, Donald Sutherland, Ian McKellen a herečka Stockard Channing. Dopredu upozorňujem ľudí pred týmto filmom. Je v štýle konverzácií skoro po celú dobu jeho trvania, je intelektuálny a zo života bohatých ľudí. Prvý približne 20 minút som nechápal o čo ide, pôsobil vo mne zmätok, potom sa veľmi zaujímavo rozbehol a upútal ma, nuž, ale tie neustále konverzácie vo mne vyvolali až priam driemoty. Opäť ma však na záver dostalo to, že z podvodníka sa vykľul, človek, čo si to ani sám neuvedomoval. Všetci máme nejaké povahy a toto je až priam psychologický film z dosť luxusného a snobského prostredia, ktorý však nakoniec snobsky nevyznie. Keďže som pôsobil v MLM systéme, zisťujem, že s hereckou postavou Willa Smitha vďaka jeho postavám, ktoré hraje, mám dosť spoločného. Filmy, kde pôsobil majú veľkú spojitosť s mojím životom a aj to je jedna z vecí, prečo je mojím najobľúbenejším hercom. K filmu však musím povedať, že by som si ho znovu nepustil, aj keď, na druhej strane by som chcel pochopiť všetko, čo som možno z toho nevedomky nepochopil. Je to veľmi únavný film s anglo-americkým štýlom.

plakát

Ledové ostří (1992) 

Film z časov dominancie Wayna Gretzkyho, časov kedy NHL naberala na sile, časov kedy napriek rozpadu Sovietskeho zväzu, jeho bývalí odchovanci stále dominovali v hokeji, ale aj v krasokorčuľovaní. Tento film je krásne starý, detsky roztomilý, detsky romantický, ale pekný. Naša rodina v tých časoch sledovala krasokorčuľovanie a tento film bol navyše príjemným spestrením o niekoľko rokov neskôr, keď to odvysielali aj v našej televízii. Moira Kelly nebola prototypom prekrásnej ženy, telo mala síce pekné, ale tvár ani nie. Film je dosť naivný, ale je to zaujímavý príbeh, bolo to niečo iné. Oboch, Moiru aj D. B. Sweeneyho mám spojených s týmto filmom, podľa mňa ich vrchol kariéry, pre tú priam kultovosť tohto snímku. Podľa mňa aj to zakomponovanie Rusov nebolo zlé. Film je patriotický pre Američanov, ale únosne. Stará známa pohodička s dávkou nostalgie a tak hlúpym romantickým príbehom, že som si až predstavoval, aké by to bolo sa s nejakou ženou takto zoznámiť a súťažiť v krasokorčuľovaní. Podľa mňa je to krásny, náročný a nebezpečný šport, s ktorým mám spojené najmä ruské krásky a potom Jagudina a Pľuščenka. Zimná, no najmä vianočná a silvestrovská klasika.

plakát

Marley a já (2008) 

Keď čítam niektoré komentáre, nechápem, prečo ste tomu dali, len také nízke hodnotenia, čakal by som záplavu 5 hviezd. Čo poznám ženy z môjho života, viem, že majú radi psov a mnohým sa tiež veľmi páčil tento film. Ja som však špecifický človek. Mal som jednu skvelú sučku, volali sme ju Rikina. Prišla na svet približne, keď som sa narodil ja a tak som s ňou strávil celé detstvo, keď odišla zo sveta, mal som práve smutné obdobie. Ju dokúsala nová sučka, ktorú naši práve vtedy kúpili, nebol som tomu rád, lebo Rikina bola poslušná, tichá, nerobila problémy a tá malá bola ako tornádo, čo všetko ničilo. Po tom ako ju dokúsala, najmä jej chvost, si sama Rikina ten chvost odkusla a potom ju musel dať otec utratiť. Pochoval ju do záhrady bez nejakého náhrobného kameňa, dôležité bolo, že mi sme vedeli kam, ale nemáme ilúzie o nejakom zvieracom nebi, aj keď si myslím, že všetko živé zo zvieracej ríše, by tiež mohlo niečo také mať, lebo aj to boli krásne tvory, ktoré vnímali svet. Následne sa tá sučka stratila, ďalší starší pes nám zas zdochol pred dverami a tak sme zas kúpili novú sučku, ktorá bola tiež ako šteniatko krásna, ale bola aj nezbedná a to jej zostalo a dnes je už veľmi veľká. Zistil som, že ani veľmi nemám rád psy, špeciálny vzťah som mal len k jednej, ktorá bola ako ja, inak mám radšej mačky. To, že si vo filme nevedeli dať radi so psom bolo hlúpe, mali si ho dať vycvičiť k niekomu normálnemu, no samozrejme americký film. Kriminalitu v tak dobrej štvrti prehnali, takisto to presťahovanie sa len tak, je snáď možné len v USA, či vo filmoch z tejto produkcie, vyzerá to ľahšie ako si natrieť chleba pomazánkou, len vždy vedia povedať, kedy to nie je možné. Owena Wilsona ako herca naozaj nemusím, takisto ten štýl jeho obliekania. Človek, ktorý ho do češtiny nadaboval mi liezol ešte viac krkom, ale vravím si, ak do slovenčiny ho nadaboval Maštalír, čo mám veľké tušenie, tak som rád aj za toto. Jennifer Aniston mi časom pripomína moju tetu. Je to škoda, lebo sa mi kedysi táto herečka celkom aj páčila. Eric Dane je taký typický americký švihák stvorený pre kriminálne, či nemocničné seriály, je celkom príjemný, ale to, čo hraje väčšinou ide pomimo mňa a najmä tu splietanie rečí okolo Escobara a Kaddáfího, ma dožralo. Film použil celkom zaujímavý motív s niekoľkominútovým rýchlym prehľadom života. Viete aj rodinné problémy boli občas reálne a znesiteľné, ku koncu však už nie. Takýto film je vhodný akurát do USA, aj to len niekde. Pre mňa romantické ani náhodou, súhra dvoch hlavných hercov a odporný sex niekde na starej vŕzgavej írskej posteli, kde možno aj niekto zomrel mi nepridali. Taktiež pes vnútri, vyčerpaná žena s depresiou a veľa detí to je hrozné, navyše s takým polenom, aké hraje Owen Wilson, ktorý svoj nie ťažký život akosi nezvláda a nie je schopný sa pohnúť, je vážne ako vo väzení. Potom sa nedivím takýmto mužom, že majú manželstvo za väzenie. Ak neradi nechávate zvieratá vonku, lebo vám poškodia trávnik, naučte ich chodiť na jedno miesto tak, ako keď ich to naučíte na miesto vnútri. Ten chaos, ktorý pes spôsoboval bol však tento film. Ak ste si na záver zároveň poplakali, musíte byť veľmi citlivé a jemné povahy. So mnou to nehlo a to mám aj končiaci sopeľ, proste to bol evidentný priehľadný útok na city, prepínaním toho, ako si malý chlapček pozerá staré video so spomienkami, cez smutnú Aniston pri okne, Wilsona, ktorý hladkal psa a lekára, ktorý mu dával smrtiacu dávku a on pomaly zatváral oči a obraz stmavol, následne po pochovaní, zas obraz zbledol a prešiel do jesenného západu Slnka. Nuž jeseň bola akoby jednoduchým symbolom jeho posledných chvíľ. S tým, že pre zviera môžte byť jedinečný majú pravdu, u ľudí je to ťažšie, či horšie, tiež s tým, že ak dáte zvieraťu lásku, ono vám ju dá tiež, čo u ľudí tiež často neplatí, ale zas by som to nepreháňal, sú to jednoducho zmýšľajúce zvieratá a ľudí nikdy nenahradia, takisto vás na deti nepripravia, to bolo lacné. Za prvú polovicu filmu by som dal aj štyri hviezdy, za tú druhú asi len dve, takže priemer ako vyšitý. Nie som cynická obluda, ale hystériu, trápnosť, neschopnosť, prehnanosť a americké, občas prehnané reálie vo filmoch nemusím. Možno by som k tomu filmu pridal aj označenie životopisný, za to rodinný som rád, lebo z rodinného života tam je dosť, ale všetko len útržkovito, čiže nevypovedá to nič, len dáva obraz o situáciách, ktoré sa môžu vyskytnúť. Ale už dosť, príbehoch o psoch už mám plné zuby, po Rexovi, Lessie, snežných psoch, mimochodom najviac sa mi páčia najmä psy ako Husky, Akita Inu, či tie sibírske, taktiež po filmoch, ktoré som automaticky prepínal, lebo po pár sekundách mi boli neznesiteľné ako o Beethovenovi, už má dosť, dnešný životný štýl s nimi, mi už lezie na nervy, naviac brať ich na pláž, kŕmiť príborom, následne s tým príborom sám jesť a hneď na to sa bozkávať ako v tomto filme je príliš. Pre ľudí sú občas viac ako deti, či iní ľudia. Paradox je, že pri toľkých filmoch, som žiadnemu o psovi nedal plný počet, lebo takto stvárnené sa mi nič nepáči, keby som mal svojho vlastného, takého, akého by som chcel a mohol si ho podľa seba vychovať a natočiť film, možno taký by dostal, inak sú to moderné preslaďáky.

plakát

Panorama snímané z lodi (1896) 

Celkom zaujímavé, ako dokument určite, navyše sa pohyboval s gondolou, čo vytvorilo určitú atmosféru. Veľmi cenné a historicky hodnotné, akurát, že to, čo nasnímal ma akosi nezaujalo.

plakát

Carmencita (1894) 

Bol to zvláštny tanček so zaujímavou otočkou, celkom hodnotné dielo.