marrrrian

Jackson stobodový, Reynolds to s typicky zabrzdeným výrazom dával na hranici (ne)znesiteľnosti. Inak postavy sú (nielen hlavné dve) dosť premrštené a neviem vlastne akému publiku je film určený. Druhý raz by som si ho nepozrel a možno ani prvý raz, ale vtedy som to ešte nevedel.

Nebyť priateľky, s ktorou som to pozeral, tak by som to vypol zhruba v polovici. Je to jeden vykonštruovaný otravný film s otravnými scénami. Počkať do konca sa ale oplatilo, stupidita všetkých postáv sa, k môjmu prekvapeniu, ešte vygradovala.

Prekvapil ma tón á la filmy z '90 rokov. Z minima ťaží maximum, napätie je budované fakt poctivo - dej sa nikam neženie, divák postavy pochopí a s postupnou gradáciou na frontoch všetkých príbehových línií, tají dych.

Dunkirk veľmi chce a snahu predkladá prvotriednym vizuálom, fakt klobúk dole. Ale ohromný boom okolo neho spôsobil, že som čakal viac. Je to plytké - asi tak, ako vojny bývajú, je to stiesnené - asi tak, ako vojny bývajú, ale mňa tie temné pobrežné vody nepohltili. Majstrovsky spracovaný náhľad do historických, nezávideniahodných situácií, ale nie môj šálok kávy. Ostal taký planý pocit.

Snaha vtesnať do krátkej stopáže úplne všetko, je na škodu veci. Príbeh je ale neškodný a hrejivý, v spojení s obdobím roku, ktorému je určený, funguje. Príjemná chvíľka nenáročnej, ale pohodovej filmárčiny.

Plané. Veľa nesympatických momentov a postavám som pri tom nepochopiteľnom množstve úsmevov kútikom úst v takmer každej situácii ani neveril, že si vôbec uvedomujú, čomu čelia. Scény až na výnimky vyšumeli dostratena a nepriniesli nikdy nič, z čoho by som si povedal Uááu. Z celého filmu by som v kladnom zmysle vypichol scény zo solných plání, záporne by som vypichol všetky tie kuratá z ostrova, neherectvo Carrie Fisher, ktorému som nikdy neprišiel na chuť, ale v prvom rade tú premotivovanú aziatku, neuveriteľne otravná postava. Inak pekne spracované, chvíľami to pôsobilo aj celkom komorne, čo je fajn, ale očakávaný kvalitatívny skok proti epizóde VII sa nekonal. Skôr len taký posun.

Tak ako čím viac pruhov nie je viac Adidas, tak ani viac fúzov nie je viac Poirot... Film je presne taký, aké sú jeho príbuzné filmy so Suchetom - vhodný na pokojné nedeľné odpoludnie. Nový háv tomu pristal, zmena v celku prospela a aj keď nastolená latka nebola prekonaná, určite neostala ani nedosiahnutá. Fakt je aj ten, že priestoru na manévrovanie nie je v látke veľa a určite robili čo bolo v ich silách, aby sa dokázali dostatočne odlíšiť od zažitého stvárnenia. Ja vravím, že to spravili dobre.

Hypnotizujúca prechádzka po svete budúcnosti. Naliehavá a aj tak nenáhliaca sa. Šeď miest a životov v nich prežívaných spolu so znepokojivým a agresívnym hudobným doprovodom je ozaj top. Chvíľami som ale na hodinky predsalen pozeral, občas sa to možno vlieklo maličko viac, ako by mohlo. A okrem toho aj keď si uvedomujem kvality filmu a odporúčam každému pozrieť ho v kine, nie je mi sympatický hlavný hrdina, preto hodnotím strednou cestou.

Ešte niekoľko dní po odchode z kina som film v hlave spracovával a nie a nie ho z nej do dnes vyhnať... Rovnovážny stav balansovaný na jednej stane intenzívnou, ale dobre dávkovanou hrou na city, spomínaním na hmlistú, drogami zovretú mladosť postáv a na strane druhej rozvíjaním nového príbehu, ktorý charakterizuje ich pokračujúcu bezradnosť. Ešte stále hľadajú svoje miesta vo svete, ktorý si kedysi rozvrátili. Celé to rámcuje účasť pôvodných a zostarnutých hercov a samozrejme... (pre patričný dôraz čítať po slabikách) nadupaný soundtrack.

Tu sa odohral klasický priebeh podceňovania filmu: Roky prehliadaný, lebo zápletke som neprišiel na chuť. Až jedného večera sa stalo nevyhnutné. Hodinu a pol som ostal prilepený k obrazovke. Všetko v Trainspottingu dotiahnuté k dokonalosti. Postavy uveriteľné až autenticky zvládnuté, spád a atmosféra nepotrebujú viac a o soundtracku ani nehovorím - definitívne mi explodoval v ušiach, akonáhle som začul skladbu Born Slippy, ktorá mi verne praská bubienky už od základnej školy.