MataLizatko

Nie všetko s podtitulom experimentálny je zároveň aj s podtitulom geniálny. Minimálne sa však tento short film uberá správnym smerom. Musím pochváliť doladenú atmosféru a dotiahnutú myšlienku. Mne osobne vizuálna stránka nesadla na strunu, ale nejaký zvuk bol vydaný. Prinajmenšom sa dá povedať, že je to zaujímavá interpretácia.

Balada. Krásny snímok nám maľuje nádhernú panenskú prírodu, do ktorej je ako keby vsadený človek, ktorý s ňou narába. Emócie vo filme sa premietali aj na mne. Jedna z hlavých myšlienok je vyobrazenie človeka ako zla, ktoré sa snaží zmeniť. Okrem tejto premeny je tu konštanta - niečo stále (kolobeh). Toto mi evokuje silnú deprimáciu - kolobeh, ktorý sa opakuje a nikto s tým nemôže nič urobiť - pocit, ktorý sa autorovi podaril vnuknúť aj nám. Táto frustrácia, aj keď veľmi poeticky zachytená, mi nedovolila obodovať na stovku. Kontrast príroda dobrá panna vs človek kajúci vrah je ale zaujímavou témou, atmosféra a kamera všeobecne je neskutočná.

Dielo s myšlienkou a predstavivosťou. Jean Louisa Kelly podala presvedčujúci herecký výkon. Film je trocha nedocenený, podľa mňa si zaslúži viac ako len kritiku, pričom on sám je istou kritikou, kritikou obávajúcej sa budúcnosti, ktorá sa svojím tempom blíži a naháňa nás, pričom ako v zlom sne ju nechceme a sme príliš pomalí na to, aby sme jej unikli.

Dokonalá filmová všehochuť. Humor, ktorý sa páči, smútok vyobrazený v rodinnom kontexte, finančná realita. Autobiografické poňatie si získava človeka človekom (diváka režisérom). Z filmu sú citeľné emócie, Fridrik Thór Fridriksson sa snaží o zlomkové vyobrazenie tej časti života, ktorá bola preňho ťažká. Toto fascinuje, možno najmä pre kruto reálnu zložku. Skvelé herecké výkony, ale Kristbjörg Kjeld neskutočne a neprehliadnuteľne. Bola úžasná, jedna hviezdička je iba pre ňu, ak nie aj dve.

Novodobá klasika? Krásne prostredie, nadčasový humor, vtipná akcia, svieža romantika. Návrat ku klasikám ako je Dirty dancing, to vždy zanechá hlbokú stopu, ako keď citujete významnú osobnosť. Romain Duris svoju úlohu zvládol na sto percent ako milenec, priateľ, bodyguard, bavič, aj ako herec, ktorý hrá herca. Dejovo pestrý film, vsadený do romantického prostredia, vyvoláva rozporuplné pocity, divák nevie, čo bude nasledovať, do posledného si drží svoj smer, až kým sa predsa neuplatní klasická štruktúra, vzorec happy-endu, ktorý je tu však na mieste. Typ filmu, ktorý by som si pokojne pozrela ešte raz, to znamená žiadne pasáže, ktoré by znervózňovali. Komédiu by som si do budúcna dovolila nazvať klasikou, podľa mňa sa veľmi vydarila.

Afektovaný Aj ja som súťaživá, mám zmysel pre spravodlivosť, humor ma baví. A táto komédia si zaslúži moju pozornosť, ale pozor, k dokonalosti má ďaleko. Ben Stiller ma vytáčal, jeho afektovanosť, kamera, ktorá ešte podčiarkovala celú dementnú povahu jeho postavy, ešte tie fúzy, brr... Takto dostala komédia atribút ako afektovanosť, čo sa ťažko hodnotí viac ako tromi hviezdičkami. Ďalšia hviezda dole za koniec, ktorý mi pripadá ako keby scénarista nestíhal, tak rýchlo dopísal a toto bolo takto a toto takto, a tréner zomrie napríklad takto... Jednoducho, plynulý dej, film baví, a zrazu bum všetko odrazu, a koniec. Dejové zvraty boli zaujímavé a s ohľadom na to, čo sa očakáva od komédie a ako ťažko sa komédie hodnotia, celkový dojem vynikajúci.

Bez obrany Svojim pomalým tempom nám Twilight dovoľuje vnímať a užívať si zmyslami vnútro a jadro. Dráma, vyobrazenie niečoho tak nereálneho tak reálne, a niečoho reálneho a trvácneho niekam mimo realitu, hodnoty, putá, obete. Breaking Down sa jednoznačne vyšplhalo vyššie, ako sa očakávalo. Všímam si, že nie som jediná, komu prekážajú tí "digivlci". Ich vyobrazenie, celkový dojem, jednoducho, to je jediná vec estetiky, ktorá posledným trom filmom veľmi škodí. Bola to výzva a oni ju nezvládli, čo je veľká škoda. Avšak, herecké výkony úžasné, dejová výstavba pestrá, atmosféra oveľa dynamickejšia, nie stále pochmúrna. Mne sa celá sága páči, ale tu som bola prekvapená, dokonca každú chvíľu. Ako aj predchodci, aj tento film je založený na estetike a na lyrických záberoch, ktoré môžu niekomu pôsobiť dojem abnormálnej pomalosti, avšak toto je už iba o povahe a nedočkavosti samotného diváka.

Na obranu Pozerala som tento film za účelom toho, aby som zistila, či je naozaj taký strašný, ako mi podaktorí referovali. Musím povedať, že môj názor je veľmi odlišný a nevidím jediný dôvod, prečo by sa mi nemal páčiť. Dejovo je to klasický romanťák, je to stále to isté-dvaja zaľúbení, ich láska v ohrození, zápletka-nebezpečenstvo a nakoniec haappy end. Nechápem, čo by malo byť na tomto filme iné, ako na jeho predchodcoch. Možno iba pár pozitívnych vecí. Tým mám na mysli nádhernú hudbu Cartera Burwella, ktorá dodáva úplne úžasnú dynamiku celému filmu. Počas celého filmu som neodolávala tónom, ktoré na mňa pôsobili a dodávali celému filmu to, čomu sa hovorí image :) Ďalej musím podoktnúť, že dej je situovaný v prostredí a natáčaný takým štýlom, že viac ako hlavných hrdinov som naozaj obdivovala okolie a prírodu. Sympatickí herci, som s pokojná aj s ich výkonom. Twilight na mňa absolútne nevplýval tak, ako klasické romanťáky, ale skôr ako dobrá rozprávka(príroda) s dynamikou(hudba)a dvomi hlavnými postavami, ktoré tam prežívajú. Tým film nekritizujem, naopak, vyzdvihujem tým jeho podstatu krásy a dôležitosti v detailoch.

Spod duše Fantastický film, ktorý svojou dynamikou rozpútava dejové tendencie k absolútnemu vyvrcholeniu. Mohlo by sa zdať, že napätie sa chvíľami uvoľňuje, ale v skutočnosti aj na prvý pohľad uvoľňujúce momenty udržujú napätú atmosféru. Výkon Natalie Portman neskutočný, celý film je jednoznačne o nej. No nejde o žiadnu jej premenu, ide o sebanachádzanie, o súzvuk okolností, o atmosféru, o zapadnutie identít. Baletné prostredie umožňuje zasadiť do popredia zrkadlo ako odraz seba, ktorého sa bojím. Možno odvážnejší, erotickejší. Aranofsky tento "zrkadlový potenciál" využil naplno. Natalie teda iba svoj odraz nájde a bez strachu ho uplatní. Komparáciu s Wrestlerom nepovažujem za vhodný postup, ale keď už mám niečo k tomu dodať: Režisér a motív sebanájdenia je rovnaký. A čo? Sme sklamaní? Ja som rada, že toto zostalo. Ale úplne iné je spracovanie, myšlienky, atmosféra, prostredie, jednoducho všetko ostatné. A je to oveľa lepšie a zároveň iné. Úžasné výkony, výborne vsadená hudba, napätá atmosféra, struhujúci záver. Rozpoltenosť, dráma evokujúca až psychologicko-realistický existencializmus.