leila22

Výnimočná pocitovka, ktorá ma zasiahla viac, ako som jej spočiatku plánovala dovoliť. Debut Charlotte Wells nemá pevný dej, iba si tak plynie, no ak sa na neho napojíte, môže medzi vami vzniknúť emočne až nebezpečne silné puto. Krehká melancholická snímka, ktorá v srdci vyvolá rozruch na dlhší čas a pesnička Under Pressure vďaka nej nadobudne celkom nový rozmer.

Dobrých komédií je v poslednom čase ako šafranu. Tie francúzske ale vylepšujú celkový priemer. Pár scénok trošku cez čiaru, inak svieže, vtipné, niekoľko zvratov, ktoré ma bavia a pre chlapov je tu ešte ďalší bonus v podobe Elodie Fontan.

Aj napriek dlhej minutáži sa vo filme nič prevratné nedeje, čo môže niekomu značne prekážať. Pokiaľ to však zahodíte za hlavu a necháte sa unášať na vlnách týchto mladých ľudí, ktorí blúdia naprieč Amerikou a vlastne aj celým životom, tak z toho vyjdete minimálne spokojní. American honey v sebe skrýva niekoľko krásnych momentov plných slnka, mladíckej nerozvážnosti, je o túžbach, úniku a o oslave slobody. Hlavná hrdinka navyše podáva skvelý výkon a nemusí bojovať o vaše sympatie. V podobnom duchu je celý film. Nežiada vás, aby ste ho milovali, iba plynie a ukazuje partiu mladých ľudí, ktorí sa učia žiť tak, ako to momentálne najlepšie vedia. A napriek tomu, že nie sú v ľahkej situácii, film vám nespôsobí žiadnu depresiu, naopak tak zvláštne niekoľko krát pohladí na duši. ***Po druhýkrát videné na veľkom plátne. Čaro filmu pretrváva, soundtrack už hrá v aute. Cinematik, 2017

American Beauty je povinnou jazdou každého filmového fanúšika. Som si takmer istá, že v mojom rebríčku Top 10 ostane už navždy, nech sa natočí čokoľvek. Pri pasáži s lietajúcim sáčkom sa vždy zastavím a dookola ju pretáčam. Neuveriteľné ako na prvý pohľad celkom banálna scénka dokáže v človeku evokovať tak silné emócie a vyvolať moment nekonečnej slobody, absolútnej katarzie, ktorá vyústi až do dokonalého splynutia s celým vesmírom... ten pocit je neopísateľný. Výborné herecké obsadenie, film plný bravúrnych myšlienok a poletujúcich lupeňov ruží. A súčasne je tak krásne zvrátený. "...sometimes there’s so much beauty in the world I feel like I can’t take it…and my heart is going to cave in."

Sofistikovaná rodinná dráma s precíznou štúdiou postáv a intenzívnymi dialógmi, ktorá vás vplyvom času a podsúvaných informácií núti prešľapovať z jednej strany na druhú. Kde sa skrýva pravda a koho možno považovať za skutočnú obeť? Víťaz Zlatej palmy je mrazivou pitvou rozpadávajúceho sa manželstva. Štúdiou ženy (fantastická Sandra Hüller), ktorá je úspešnou karieristkou a milujúcou matkou, no svojou zložitou povahou a ambivalentným správaním zvádza diváka k nedôvere. A v neposlednom rade príbehom nevidomého dospievajúceho chlapca, ktorý si ako jediný nepriamy svedok uvedomuje váhu svojej výpovede. Videné na MFF Cinematik 2023.

Trpkosladká sociálna sonda, vďaka ktorej môžete tak trošku nahliadnuť do výroby whisky, ale najmä do osudov štyroch stroskotancov, ktorí majú život prakticky pred sebou, pokiaľ sa rozhodnú konečne sa vydať tou správnou cestou. Hlavná postava Robbie o vlas unikne väzeniu. Práve sa mu narodil syn a má možnosť začať odznova. Lenže uniknúť minulosti a zahubiť v sebe svojich démonov nie je také ľahké. Pri odpykávaní si svojho trestu spoznáva kleptomanku Mo, Rhina a Alberta, ktorý inteligenčne nebol príliš obdarený. Ich vedúci skupiny Harry má vášen pre whisky a rozhodne sa vziať ich na degustáciu. Táto jedna udalosť ich životy obráti naruby... V tomto prípade britský režisér Ken Loach zvolil viac humoru a trošku odľahčenejší, rozprávkový štýl. Naproti mojej veľmi obľúbenej snímke Ja, Daniel Blake, v ktorej sa poctivý človek pasuje s nešťastne nastaveným sociálnym systémom, si v tomto filme Robbie svoju druhú šancu na život doslova kradne. A s tým sa úplne nestotožňujem... Napriek tomu vtipné, dobre zahrané a tvoriace otázky v hlave.

Úplne súhlasím a stotožňujem sa s komentárom od charlosina. Lepšie by som to nenapísala a momentálne (čerstvo po vzhliadnutí) sa mi aj ťažko píše. Antichrista som sa bála ako...hm čert kríža? Dnes som svoj strach prekonala. Pretože tiež patrím k ľuďom, ktoré Trierove filmy potrebujú. Akurát sa po ich vzhliadnutí necítim citovo vyprázdnená, skôr viac pochopená. Čo ma vlastne aj trochu desí.

Romain Gavras je známy najmä ako režisér hudobných a častokrát aj kontroverzných videoklipov. Jeho tretiu celovečernú snímku Athena (2022) by sme mohli označiť za mladšieho súrodenca filmov dánskej Shorty (2020) a francúzskych Les Misérables (2019). Mimochodom, spoluscenáristom Atheny je aj samotný Ladj Ly, režisér spomínaných Bedárov, čo je vo filme aj patrične cítiť. Potom, čo prišlo na sídlisku Athena k tragickej smrti 13-ročného alžírskeho chlapca, údajne zapríčinenej samotnými policajtami, sa v jednej z no-go zón parížskeho predmestia začína rozpútavať vojna. Traja bratia obete zaujmú k udalosti, ktorá by ich mala ešte viac spojiť, celkom odlišné stanoviská, čím sa medzi nimi začína budovať neprekonateľná priepasť. Karim (Sami Slimane) je plný nenávisti a silne poháňaný pomstou, vojak francúzskej armády Abdel (Dali Benssalah) sa naopak snaží o zmiernenie situácie a pomáha s evakuáciou rodín. Známy díler, najstarší Moktar (Oassani Embarek) v prvom rade rieši záchranu svojho biznisu.Diváka do deja okamžite vtiahne hutná atmosféra a poriadne dynamické 12-minútové intro, brilantne natočené na jeden záber. Až na pár momentov, kedy tempo trošku poľaví, ide o intenzívnu pohlcujúcu (doslova) a pekelnú jazdu s neuveriteľnou kamerou, ktorá ľahko navodí autentický pocit, že ide o život aj vám. Cítite, že sa schyľuje k absolútnej tragédii a zároveň cítite absolútnu beznádej v jej zvrátenie. Vzduch fiktívneho sídliska Athena je doslova nasiaknutý nenávisťou a vzburou, Sami Slimane podáva fantastický výkon, hoci nemá s herectvom žiadne predošlé skúsenosti. Pokiaľ ste videli vyššie spomínané snímky, nájdete tu mnoho spoločných čŕt, no i tak má aj samotná Athena stále čo ponúknuť.

Baba z ľadu je ďalším príkladom toho, že sa film nie len u nás, ale aj u bratov Čechov po malých krôčkoch posúva vpred. Zuzka Kronerová má môj obdiv za prijatie tejto role. Nielenže pravdepodobne nie je pre ženu v jej veku celkom príjemné sa pred kamerou pretŕčať v plavkách, ona v nich dokonca musela plávať v trojstupňovej vode. Navyše hrá solídne, akurát jej postave život celkom naložil. Po nebohom manželovi jej zostal obrovský starý dom a dvaja dospelí synovia, ktorých by som nechcela ani zadarmo. Vlastne, ak by som si mala vybrať, zo všetkých postáv z tohto filmu by to vyhrala tá sliepka. Tá bola parádna. No napokon, aj ona z toho všetkého dostala depresiu. Ale teraz vážne. Šesťdesiatnička Hana sa snaží zo všetkých síl držať rodinu pokope spoločnými obedmi, na ktoré vždy vypečie päťdesiat rezňov a polievku nezabudne preliať z hrnca do ozdobnej misy pre zachovanie patričnej úrovne. Ako prejav vďaky dostáva možnosť vypočuť si vzájomné bratské osočovanie, sebaľútosť a pohľad na vnuka, ktorý svoj mobil máča v polievke, pretože ho nevie pustiť z rúk ani na tú krátku vzácnu spoločnú chvíľu. Minimum dialógov často pekne nahrádzajú veľavravné pohľady. Keď čistou náhodou Hana spozná skupinu otužilcov, jej život sa začína meniť. Prestáva chcieť byť dokonalou mamou, začína chcieť konečne aspoň trošku žiť. Charaktery vedľajších postáv by som viac rozvinula, na niektorých miestach by som pokojne ešte viac pritvrdila. Nie je to zlý film, no na štyri hviezdy do cieľa mu ešte pár metrov chýba.

Rok 2022 priniesol až dve fantastické snímky v podobe ľúbostných listov režisérov, v ktorých vyznávajú lásku k filmu ako takému. Jeden z nich je nominovaný na Oscara za Najlepší film (Fabelmanovci) a ten druhý mi na tomto zozname chýba. Babylon Damiena Chazella si veľké plátno naozaj pýta a disponuje niekoľkými tak ikonickými zábermi, že si ich z mysle ľahko nevymažete. Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, kde sa chľast sypal a kokaín sa lial...ocitáme sa v Hollywoode, v 20. rokoch 20. storočia. Na veľkolepej party s orgiami, sliepkami, ale aj slonom uprostred parketu, na ktorom sa oduševnene tancuje na energickú hudbu. Príbeh Babylonu je nám podávaný cez tri hlavné postavy - úspešného a charizmatického herca Jacka Conrada (Brad Pitt), mladého usilovného asistenta Mannyho Torresa (Diego Calva) a neznámej krásky Nellie (Margot Robbie), ktorá sa zo dňa na deň stáva veľkou hereckou hviezdou. Práve Margot v Babylone strieda najviac rôznych polôh, ale všetky jej zbaštíte na 100%. Koľko sĺz si od nej Hollywood vypýta, toľko vyprodukuje. Na počkanie. Bravúrne je prakticky celé herecké obsadenie a Chazell verne, no súčasne aj nesmierne vtipne zachytáva obdobie prechodu z nemého filmu ku zvukovému (frustrujúco opakovane sa točiaca zvuková scéna je vážne perfektná). Predstavuje nám film ako neustále sa vyvíjajúce a nekompromisné médium, ktoré sústavne vyžaduje niečo iné. A toho, kto sa včas neprispôsobí, kruto zomlie. No je to prirodzená daň, s ktorou za okúsenie pozlátka a zažitie chvíľkovej slasti, akosi každý zákonite ráta. Mňa, na rozdiel od niektorých iných, neskutočne bavila aj mafiánska linka s Tobeym Maquierom. Tobye v Babylone síce veľký priestor nedostáva, ale z jeho psychopatickej postavy sálal skutočný strach a po tých podzemných chodbičkách by som sa s ním naozaj nechcela prechádzať. Atmosfericky som sa v mysli ocitla tak trochu pri Kubrickovom Eyes Wide Shut. Babylon je luxusný, nechutný, dojemný, drsný, vtipný a vzrušujúci film. Je to turbulentná jazda Hollywoodom, počas ktorej vchádzaš na párty ako nikto, ale ak dokážeš využiť šancu, ráno z nej odchádzaš ako star. Je to dokonale zachytená továrňa na sny, ale súčasne i klam a ilúzia, ktorá sa ľahko zvrhne na nočnú moru. Z Babylonu chrlí nesmierna dávka lásky a súčasne aj melanchólia. Tú trojhodinovú stopáž tu síce chvíľami cítiť, ale myslím, že každý pravý cinefil s ňou výrazný problém mať aj tak nebude. Finálna montáž bola tak fascinujúca, až sa mi chcelo plakať. V Babylone môžeš zažiť všetko. Tak ako aj vo filme. Len musíš byť pripravený.