Themyth

Moje prepovede z pred 5 rokov, ze Alex vyrovna a prekona jeden z mnohych rekordov velkeho Waynea Gretzkeho sa pomaly naplnaju. O chvilu dosiahne a prekona 700 golov v NHL. Ked tento komentar bude niekto citat , uz to mozno bude podstatne viac. Ano. Tyka sa to jedneho z najdolezitejsich Gretzkeho rekordov. Pocet strelenych golov v Zakladnej casti. V takejto forme, v akej hra uz 15 rokov v NHL by sa tak malo stat o 4 roky. Tak dufajme, a verme ze GR8 vydrzi zdravie a tento sen sa mi splni.

Výborné short movie. Pod pláštikom absurdného deja filmu je to jasná kritika modernej spoločnosti. Varovný prst. Náš zmysel pre logiku sa vytráca ruka v ruke so zdravým úsudkom a odstupom. Všetko čo nám predkladajú v médiách a čo je akože štandardom v spoločnosti nemusí byť zákonite dobré a prospešné. Rád by som dal plný počet, ale po technickej stránke to nedosahuje zďaleka túto úroveň.

Vrcholné dielo tohoto režiséra. Film je voľným spracovaním divadelnej hry Petra Schaffera, ktorá je ovplyvnená Puškinovým dielom Mozart i Salieri. Keďže dlhé roky študujem Mozartov životopis, dovolím si tvrdiť že niektoré udalosti a hlavne spôsob jeho smrti sa nezakladajú na pravde. Salieri mal ku koncu svojho bohatého života naozaj depresie, ale tie boli spôsobené faktom, že ho niektorý ľudia označovali neprávom za človeka participujúceho na Amadeovej smrti. Tieto fakty sú však pre tento snímok nepodstatné. Vo filme sa nejedná o fakt, či sa všetko v ňom zakladá na pravde. Je to brilantná ukážka Mozartovho Viedenského obdobia, čiže jeho vrcholnej tvorivej geniality a zároveň pocta jeho umeniu.Takmer všetko, čoho sa za tých cca. 10 rokov dotkol sa premieňalo na hudobné diamanty nesmiernej hodnoty. Navonok hravou formou, ale pritom nesmierne citovo a ľudsky hlboko vykresľuje jeho strastiplnú cestu umeleckým aj súkromným životom. To sa Formanovi podarilo majstrovsky. V presnej symbióze so skladateľovou hudbou, ktorú ľudia prijímajú tak ľahko a spontánne a pritom má nesmiernu významovú hĺbku. Zároveň sú filmové scény zostrihané tak že vytvárajú dojem akoby bol celý film jednoliatym hudobným dielom. To najpodstatnejšie na záver. Saliery ku koncu filmu vymyslí diabolský plán ako Mozarta zabiť. Toho zároveň považuje za svoj idol a aj za ľudskú bytosť, cez ktorú sám Boh prehovára k ľuďom jeho hudbou. On sám ako hlboko veriaci človek badá, že jeho talent je oproti Mozartovmu nepomerne menší a to nemôže vystáť. Tým že sa ho zbaví, nebude mu stáť v ceste v jeho obľúbenosti a uznania ako hudobného skladateľa už nikto. Zároveň porazí samotného najvyššieho, ktorý sa mu podľa jeho predstáv vysmieval, keď zrodil takého génia, ktorý je ešte k tomu roztopašný a frivolný. Pomstí sa mu a vyhrá nad ním. Poraziť svoj osud sa ale nedá. Divák nemusí byť veriaci človek aby videl v tomto odkaze filozofické posolstvo. Osudom nadelené schopnosti zostali nezmenené a najväčší hudobný kritik ČAS všetko jasne ukázal. Mozartova hudba je aj po stáročiach skvelá a Salieri zostal patrónom, ale priemerných.

Brilantná sonda do duše schizofrenika. Veľmi silný a smutný príbeh s črtami čiernej komédie. Tie sú tu jemne zakomponované, ale naozaj nerušivo k celkovému tragickému kontextu.

Anna je možno trošku únavný a siahodlhý, ale určite fascinujúci pohľad na spoločenskú kultúru v Taliansku z polovice sedemdesiatych rokov. Konverzačný hraný dokument je vydarenou sondou do každodenného života bežnej strednej triedy a zároveň pohľadom na sociálne témy, ktoré aktéri rozvíjajú pri svojich stretnutiach. Dokument je natočený s dôrazom na realičnosť. Kamera je tu iba svedkom spontánne a dynamicky sa rozvíjajúcich tém rozhovorov.

Josef Bláha je nezameniteľný a skvelý. Aj v tejto mini komédii.

Skvelý dokument o skupine Gorillaz. Ich bežný život od tvorivej práci v štúdiu, cez návrhy vzhľadu stageov, klipov, až po turné. Britký strih a pôsobivý sled všetkých udalostí vytvárajú intenzívny dojem iba v pozitívnom slova zmysle.

Vahal som medzi dvoma a troma hviezdami... Ale ked mlada Nicole je taka roztomila. Uz iba kvoli nej sa to oplati pozriet. Jej herecke zaciatky v tomto smiesnom, neohrabanom becku.

Majstrovský príbeh režiséra Kon Ichikawu, a zároveň asi jeho najlepší. Prvých 30 minút som si myslel že pôjde o jeden z mnohých remeselne šikovne vypracovaných vojnových príbehov. Som rád že som sa veľmi mýlil. Centrálnou postavou príbehu je vojak Japonskej armády Mizušima, bojujúci v Barme. Po jednom útoku ho zachráni budhistický mních, vylieči ho a stane sa taktiež mníchom. Putuje vojnou poznačenou krajinou a pozerá sa na dôsledky vojny. A tu sa dostávame k centrálnej myšlienke filmu. Vidí to všetko už nie z pohľadu vojaka, ale osoby duchovne a mentálne žijúcej na opačnom protipóle. Celým filmom sa prelínajú melódie z Mizušimovho obľúbeného hudobného nástroja - harfy a táto magická hudba dodáva filmu nevšedný poetický ráz. Práve zvuk harfy je dôvod prečo ho jeho spolubojovníci a kamaráti dokázali na konci vojny nájsť. On sa však už vrátiť s nimi nemohol. Po zhliadnutí filmu som si doslova a do písmena kľakol na kolená a poklonil sa. Masterpiece.

Všadeprítomný magický náboj, prekrásna zasnežená Fínska krajina a uhrančivý pohľad nádhernej Mirjami Kuosmanen. Od filmu som nevedel odtrhnúť oči.