unclejack

Aby sme si boli na čistom - Ant-Man, to nie je žiadna šupa typu prvých Avengers. Akcie si tu človek, s výnimkou záveru, príliš neužije, a zo samotného filmu nestriekajú litre testosterónu či tony minutých peňažných prostriedkov. Naopak, svojím spôsobom ide o taký milý malý film o chlapíkovi, ktorý sa ani za nič nechce vrátiť do basy, ale ktorého jeho vlastný naturel, pohnutá minulosť či vypočítavý Michael Douglas nepustí. Prvá časť filmu inteligentne vymyslená predstavovačka, v ktorej asi najviac zaujme bľabotajúci Michael Peňa. Riziko, že sa nás Peyton Reed či široký tím scenáristov bude snažiť dojať k slzám je síce eliminované, ale tatko od rodiny a jeho malá princezná sa určite nezaprú. Druhá časť filmu nastupuje s M. Douglasom a jeho dcérou, ktorí dodávajú filmu novej dimenzie zábavnosti - tu sa zaskvie scenár, čo-to z hereckých schopností ukáže aj Paul Rudd, ale, aspoň pre mňa, zostáva Hank Pym v Douglasovom podarí absolútnou veličinou opantávajúcou plátno. Na scénu prichádzajú podarené triky, výchova budúceho hrdinu a pretože sa tak deje svižne a štýlovo, nie je možno inak, než pochváliť aj strednú časť. Záver je tradičnou akčnou sekvenciou do posledného dychu - na rozdiel od Avengers však nejde o veľkolepú bitku, ale skôr o férový boj jeden na jedného, s nejakými tými úsmevnými momentami a záverom, ktorý si možno ľahko domyslieť. To, čo Ant-Mana odlišuje od jeho spolusúputnikov, je nečakaná inteligencia scenára, ktorý sa nehrá na veľké plecia a vsadil skôr na vynaliezavosť. Iste, občas to drhne, ale podobné momenty, aspoň ja si tak myslím, budú po dopozeraní filmu veľkoryso prehliadnuté. Jedným z najväčších kladov je určite herecký ansámbl - Douglas, Peňa, Rudd, Lilly či nepokrytecky slizký záporák Stoll síce nepredvádzajú herectvo svojho života, ale času na striebornom plátne si užívajú a občas dokážu zo seba vytiahnuť aj nejaké tie traumy z minulosti. A to je obrovský pokrok oproti druhým Avengers, kde väčšina hercov hrala len tak, pracovne, a určite oproti Thórovmu Temnému svetu, kde by som navrhoval väčšine castu udeliť cenu Zlatý Papundekel. Réžia je vynaliezavá - ale predsa len by som ju radšej videl v rukách Edgara Wrighta - hudba už ani tak nie. Trochu ma sklamal pomerne slabý hlavný motív, ktorý sa pre rozvitosť úvodného priebehu dostáva na plátno len pomerne málo. Napokon treba zhodnotiť, že ide o taký slušný štvorhviezdičkový film, pričom moja slabosť pre mravčieho muža, odvaha všetkých zúčastnených pustiť sa do tak krkolomne pretlačeného projektu a nápaditosť výsledného diela napokon v mojom prípade rozhodli o plnej päťke. A ak by sa ma niekto spýtal, či si má zadovážiť radšej Ant-Mana, alebo druhých Avengers, nemám ani tak nad čím veľmi rozmýšľať.

Zopár spoilerov! Joss Whedon nie je Michael Bay, aspoň zatiaľ. Jeho akcia síce nepostráda bayovské tempo, ale naopak sa jej darí úspešne vyhýbať bezhraničnej patetickosti, a inak tomu nie je ani v nových Avengeroch. To Whedon zvládol. Ale čo sa mu absolútne vymklo z rúk, bol príbeh sám - až príliš z toho kričia heslá ako Splácaný som bol na kolene alebo Jen výš, jen dál... Dejová línia sama o sebe nevyznieva nikam - postavy sa nezmenia ani o chlp, maximálne sa tak dozvieme, že Hawkeye je chlap od rodiny. A tvárou v tvár Ultronovi, ktorý by mal byť podľa všetkých papierových predpokladov neporaziteľný a ktorý vyťahuje v priebehu filmu z rukáva jedno eso za druhým sa ukazujú azda najvážnejšie chyby Whedonovho filmu - diery v zápletke. To, že Jarvis simuluje vlastnú smrť je fajn, ale to, že ho inteligentný program ako Ultron s pripojením na net nenájde je smiešne. Rovnako smiešne ako Fury a jeho revitalizácia. Inak povedané, Avengers z prvého filmu boli vcelku uzatvorenou záležitosťou a ich prirýchlo splácané pokračovanie sa už nemá kam výraznejšie posunúť - prežívajú všetci a s výnimkou utekajúceho Hulka zachovávame to isté status quo. Akoby sa revolučné zmeny v MCU, sľubované po bitke o New York, nechceli ani za nič rozhýbať - a hoci očividne smerujeme k akejsi monštróznemu vyvrcholeniu, ja osobne nemienim pretrpieť filmy, ktoré inak než slovom prechodné označiť nemožno. Tak ako som zavrhol dvojku LOTRa, kde sa okrem bitky o Helmov žľiab len kecalo, tak nemôžem dobre ohodnotiť ani Vek Ultrona, hoci prúser typu Thor Temný svet to nie je. Teraz k postavám - stará squadra predvádza svoj tradičný štandard, pričom opäť treba pochváliť Jeremyho Rennera a Marka Ruffala. Scarlett Johansson sa mi lepšie páčila v jednotke, ale ten temný príbeh z minulosti dodal jej postave aspoň hmatateľnejšie kontúry. A Robert Downey Jr., hoci ho zrejme jeho metamorfózy do kože Tonyho Starka značne nudia, je takmer vždy zárukou dobre odvedenej práce. Na Chrisa Evansa som si ešte úplne neprivykol, asi mi treba pozrieť niektorého Captaina Ameriku. S veľkým sklamaním musím hodnotiť vedľajšie postavy - zrod Visiona bol ,aspoň pre mňa, najlepším momentom filmu, ale jeho vzhľad a mizerný dabing ma sklamal. Na druhú stranu, rád opäť vidím Paula Bettanyho. Quicksilver bol naopak vydizajnovaný veľmi dobre, ale útly priestor a skorá smrť postavy okamžite pochovali vzrastajúce sympatie k nemu. Mizerne obsadená, mizerne napísaná a doplnená mizernými schopnosťami, ešte k tomu aj mizerne vysvetlenými (akože X-men Origins-Wolverine), s takou výbavou predstavili tvorcovia jednu z najambicióznejších ženských postáv Marvelu, Scarlett Witch. Veľká škoda, takto to viac ako za tri nebude.

Mal som asi dvanásť rokov, ked som privykol k relácii SOS. Vtipná šou v podaní kvarteta Dangl-Sklár-Pomajbo-Polnišová bola jediná vec, ktorá ma prinútila prepnúť na verejnoprávnu STVčku - jeej, sranda, dneska pozerám fakticky len tú - a nadobudol som dojmu, že salvy smiechu, ktoré ma pri sledovaní SOS prepadali budú meradlom pre každý další slovenský komediálny seriál. A ani Hornej-Dolnej sa nepodarilo priblížiť sa k onej hranici geniálnej paródie. Je to nablblé a z hľadiska scenára nedotiahnuté dielko, ktoré svojou prítomnosťou zachraňujú Sklár s Polnišovou. S prekvapením som zistil, že Michal Kubovčík je skutočne dobrý herec, ale schytal mimoriadne jalovú postavu. Na margo posledného sympatického herca seriálu, Marka Majeského len toľko - áno, je to fešáčisko s výstavným hlasom, ale scenárista by sa mal zamyslieť nad tým, ako jeho postavu skutočne využiť. A teraz ten zvyšok - réžia nekomentujem, nič prevratného dokonca ani na slovenské pomery. Zvyšok castu má alebo mimoriadne jalové úlohy - krčmárka, Sládečková - alebo predvádza mimoriadne nezáživné výkony - Dano Heriban. Fórky sú úbohé, scenár, ako som už dúfam dostatočne naznačil, znečisťuje prostredie zdravého rozvoja. A kecy o tom, aký strašne geniálny počin sa to tým Markízákom podaril si strčte za klobúk - až sa tvorcom minú aj tie podpriemerné zápletky, vykrádajúce polovicu klišé vo vesmíre, skončia sa fanfáry a pôjde sa domov. A mimo, zapojenie Morriconneho hudby z posledných dvoch dielov Dolárovej trilógie považujem za kultúrny zločin, pretože banda vymúdrených tvorcov ich švicne na obrazovky kedy sa im zachce.

Partička trapošov, ktorí toho na prácu asi veľa nemajú, sa rozhodla vyplniť svoj voľný čas nasnímaním toho, ako afektovane sa bavia pri tých najelementárnejších blbinách. A aby nebola nuda, občas pozvú nejakého toho herca/speváka/futbalistu, skrátka kohokoľvek, pred kým môžu robiť veľké plecia. Ali a jeho kamoši, to je parta pozérov, ktorá sa tak nejako pohybuje pred kamerou z miesta na miesto, občas prihodí nejaký ten názor na patrične zbytočnú minihru či video, a inak len kecajú a kecajú. Silácke reči a polhodina premárneného času, to je vo výsledku všetko, čo môže táto relácia pre novú generáciu novej generácii skutočne ponúknuť. Preč s tým.

Divák sa pozorne díva, hoci dohromady ani nemá na čo. Skupinka hercov hrá podľa - povedzme že - scenára, ktorého kvality žiaľ nerozvlnia ani ten slovenský priemer. Peter Batthyány nie je drsniak, to dokázala už reklama na Slovakia Chips, takže netuším, kto mu takúto nablblú postavu zveril. Jeho protipólom je Ady Hajdu v prúžkovanom, ktorý aspoň presvedčivo zahrá chlapa stojaceho na vlastnom kábli. Tretí do party je Roman Pomajbo, ktorý bol síce zo štvorice SOSákov najslabší, ale aj tak má na viac než hrať traktoristu telom i dušou. Jednoducho miš maš, piate cez deviate. Herecké výkony žien dodávajú slovu slabota novú dimenziu - Cobejová je zúfalá, Oľhová ako gangsta momma iba trápna. Ak má byť Kolabs dôvodom, prečo zrušili Panelák, tak sa v Jojke museli všetci zblázniť - Panelák je síce blbosť, ale aspoň sa na to dá nezaujato pozerať. Kolabs diváka irituje, nudí a núti ho prehodnocovať doterajšie priority.

Relácia, ťahajúca z ľudí prachy. Nie prvá, nie posledná, len další článok raťaze, ktorým JOJka dokazuje, že je neradno ju brať vážne.

Po tom, čo sa slovo mimoň stalo tak trochu fetišom posledných rokov - nespočetné množstvo koláží, internetových vtipov, hlášiek, hračiek a balónikov, Kiska ako mimoň - vo filme Ja, zloduch prišiel čas okúsiť šťastie vo vlastnom celovečeráku. Proti som nemal nič, trailer vyzeral prekvapujúco lákavo a všadeprítomné meno Sandry Bullockovej sľubovalo čosi aspoň nadpriemerné. Smola, chyba úsudku. Prvých desať-dvadsať minút filmu sa mohlo jednoducho vystrihnúť a zvyšok sa mal bezodkladne zahodiť do najbližšieho kontajnera - chabá zápletka, zahrávajúca si s mnohými gýčami, sa postupne hromadí, podľa vzoru snehovej gule spustenej dolu kopcom. Záverečný duel v nadživotnej veľkosti je už len vrcholom nevkusnosti, ktorý začal kdesi pri agresívnej kráľovnej Alžbete a končí pripomínajúc nevkusnosť podobného razenia, a síce Jacka Blacka v Gulliverových cestách. A čo je ešte väčším sklamaním, tvorcovia dostali do rúk natoľko slabý scenár, že nielenže sa človek nezasmeje, ale aj tá Sandra pôsobí zúfalo, na konci ba až trápne. Stretnutie s Gruom malo byť epické, ale opäť ide len o slabo zvládnutý moment, takže vo výsledku nemožno dať viac ako tri s tým, že existuje veľa animákov spadajúcich do kategórie priemerné, ktoré Mimoňov minimálne v zábavnosti predbehnú.

Pozérsky Disney snímoček, ktorý si myslí že rozumie svetu Shauna Whitea. Alebo zúfalý pokus narýchlo zakomponovať nové pseudohviezdičky Benwarda s Cameronovou vo filme, ktorého scenár možno popísať ako zúfalý a tuctový.

Pejsek a Kočička piekli tortu, ale hollywoodsky papaláši upiekli niečo, čo im môže zdatne konkurovať. Ako by povedal Horst Fuchs - Nie jednu, nie dve, nie tri, ale až štyri rozprávky! Bratia Grimmovci môžu byť takou porciou pozornosti príjemne potešení, každopádne ako tak pozerám budú jediní. Popoluška je jediná z rozprávok, ktorá skutočne funguje - Jack a čiapočka sú jasne navyše, dostávajú sa do príbehu okrajovo, hrajú ich nesympatickí detskí herci a sú predmetom trápneho klišovitého uzatvorenia príbehu, ktoré divák skúsene odtipuje 20 minút vopred. Locika je už duplom zbytočná záležitosť a keby neexistovalo prepojenie s čarodejnicou Meryl Streep, tak by herci hrajúci tieto postavy nabrali status zbytočnej položky na výplatnej páske. Titulný príbeh pekára a jeho ženy tiež zamrzí, kedže sa stále točí o tom, kto na výpravu pôjde a kto nie - a hoci kostýmy sú podarené a prostredie lesa slušné, stále mám na srdci ešte veľa nedostatkov. Johnny Depp - jedna pieseň, jedna scéna v úlohe babičky a šmitec, koniec. A nakoniec hlavne tie PIESNE - všetky na jedno kopyto, jedna krkolomnejšia než tá druhá a jediná, ktorú som si zapamätal je otravná otváracia pieseň v podaní hlavných hrdinov Into The Woods s nablblou melodiou a neeeeeeeeeeeeeeeeeeeekonečným prespevovaním Into the Woods, into the Woods, into the Woods... Už to nikdy nechcem počuť a rád by som sa vyhol aj opätovnému sledovaniu rovnomenného filmu. Pochvalu si aj tak ale zaslúžia Emily Blunt a Anna Kendrick, v ktorých nachádzam aspoň aké-také potešenie a réžia Roba Marshalla, ktorý má cit pre vizuálnu stránku filmu, ale výber scenárov by mal nechať na pani manželku. A propo, Meryl Streep by dostala nomináciu na Oscara už aj za reklamu na parfúm, ale v tomto prípade by som s fanfárami na jej osobu počkal...

Spočiatku som sa obával Marcela Merčiaka ako moderátora - čo si budeme hovoriť, občas mu to ujelo - ale moje obavy boli rozptýlené. Podľa môjho názoru kvalitných vedomostných súťaží nie je nikdy dosť a RTVS vsadila na interaktívnu súťaž so zaujímavými hosťami a spontánnym moderátorom namiesto šou Milujeme Slovensko - a podľa mňa urobila dobre. Divák sa zabaví, poučí, videá z Internetu niekedy riadna sranda, inokedy trapas a aspoň si môže checknúť, že taká Z. Smatanová alebo M.Forgáč majú skutočný rozhľad. Mimo, druhý menovaný si zo šou urobil trhací kalendár, nahodil vysoký rekord a vyšiel z toho ako človek so všeobecným rozhľadom, ktorého len tak niečo nenachytá.