MikO_NR_1909

ABBU mám rád, ale na toto som si nikdy nezvykol. Čo majú tieto jednoduché slovíčka skutočne charakterizovať a evokovať? What? Keď už nie sú bohatí oni, tak kto potom? Hej, materialisti (v zmysle zabezpečenia) snívajú väčšinou len o peniazoch, ale ja nie som zástancom takéhoto druhu pop music. Od nultých rokov je krásne vidieť, aké priority nabral hudobný biznis a aké hodnoty vyznáva.... Must be funny...

Vidieť Flynna, ako sa po snobskej kariére snaží urovnávať prirodzenú autentickosť Laurela a Hardyho v celovečernom formáte, to teda stojí za "zážitok".

Ide síce o neznámy animák, ale ponúka množstvo nápadov a dramatickú vervu dvoch znepriatelených rodín. Taktiež zaujímavý je neamerický feeling.

Najpriamočiarejší, najzábavnejší a najnapínavejší boj za šťastie, mladosť a lásku vo všetkých smeroch. Záverečný rozruch v kostole je tou najdelikátnejšou záležitosťou. Absolvent nie je dokonalý film ... a práve preto ho milujem.

Tieto Lynchove šaškárne sú veľkým výplodom nemohúcnosti. Inak si neviem vysvetliť uznávané režiséra, ktorý vo svojej kariére preferuje krátkometrážne faily, kde ani samotný David netuší, čo tým chcel povedať. Aj ja si viem na telefóne natočiť rybník, zobrať nožnice a tieňovú karikatúru a s prštekmi uspokojiť divákovo blaho.

Minimálne do tretej štvrtiny som to bral ako fakt vtipnú komédiu, od ktorej som očakával rozhodne menej. Postupom času som však zistil, že sa jedná predsa len o menej zvládnutú drámu o nevyrovnanom manželstve. A tak je nevyrovnané i tempo rozprávania, kedy rejža nestíha hnať svoje publikum ako napr. Truffaut v Jim a Jules, ktoré som videl včera. Pokiaľ nemáte teda silný rešpekt okolia, výdrž 200%, majetkové zabezpečenie a výzor modela, môžete na krásnu a problematickú Brigitte zabudnúť. A mladý hrdina mal iba toleranciu a úprimnú lásku :).

Dokonale nezvládnuté citové vydieranie smiešnych postáv a ich extra-ťažkého osudu. Ťažký kaliber i pre všetkých milovníkov domácich miláčikov. Skrátka typický príklad zlého filmu televíznych ambícií.

Na Bergmanove pomery absolútna slabota. Kadencia humoru je častá, ale len zriedkakedy čo i len pousmeje na divákových očakávaniach. Totálne béčko, v ktorom síce uvidíte, akčné dialógy, množstvo erotiky, (pre tvorcu veľmi netypickú) fanfárnu dynamiku hudobného doprovodu, sépiový odtieň ako spomienka na Chaplinovky či rozhovory vzdialene pripomínajúce Felliniho filmy, je to však len mútenie slanej vody. Bergman sa narodil pre úplne iné filmy. Pre filmy, kde využíva divákovu neistotu ako nástroj rozprávania. Experimentálny úlet, z ktorého sa ako správny majster poučil.

Vtipný, nesmierne hravo prepracovaný a nadšenecký filmík (teda skôr paródia), ktorý je ozvláštňujúci typickým Lipského paralelným vesmírom. O to radšej sa na takto inteligentný kumšt pozeráte, o čo viac nápadov a vynaliezavých scénok servíruje. Povedal by som, že ide o taký "skomedializovaný" Kafka, neunúva časom a neopakuje sa. Možno ako pri väčšine režisérových filmoch nedokážem udržiavať koncentráciu počas celého filmu (absencia poetickej dimenzie, výtvarnej kompozičnej stránky), avšak pred učením ma to vcelku navnadilo. Lepšie ako bez Adely.

Atmosferická psychológia chaosu obdobia tesne po druhej svetovej vojne. Akoby odzrkadľovala situáciu, ktorá by sa za normálnych okolností nikdy nestala. Dovolím si tvrdiť, že tak ako sa Vláčil kedysi inšpiroval démonickému marazmu, ktorý vykresľoval Ingmar Bergman, tak práve tu troška odpozeral Tarkovského rannú tvorbu.