Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Poslední recenze (2 455)

plakát

Vlákna (1984) (TV film) 

Vskutku naprosto mimoriadne desivá, britská odpoveď na hneď predchádzajúci, americký, katastrofický titul v podobe The Day After, ktorá ma nielenže vydesila rovno až na smrť, ale zároveň i ktorú by mali úplne povinne ihneď vidieť nielen azda len najmä títo dvaja najväčší, psychopatickí predstavitelia dvoch najväčších svetových mocností, aby si [všetci] veľmi rýchlo uvedomili, akú spúšť by po sebe vlastne zanechali, ak by sa povedzme jeden z nich rozhodol stlačiť »jadrové tlačítko«; automaticky znamenajúce naprostú skazu v rámci celého ľudstva, pre ktoré by boli potenciálne následky extrémnymi, a k tomu i nepredstaviteľne katastrofálnymi [sic], ako si pomaly snáď ani nedokážeme sami vôbec predstaviť. Britský režisér M. Jackson, ktorý v budúcnosti trebárs vytvorí tak rozdielne tituly, akými boli Osobný strážca & Sopka; sa ešte predtým najprv «odbornou optikou» pozrel čo najbližšie k tomu, čo by totiž nastalo vtedy, ak by sa v danej veci už prekročila pomyselná, „červená čiara”, a v tomto prípade ako s bodom epicentra z anglického [veľko]mesta Sheffieldu, kam v podstate tento hlavný autor situoval i toto strašidelné dianie, kedy najväčšia hybná sila jednoznačne spočívala predovšetkým zo scenáristického kreditu prostredníctvom Barryho Hinesa, ktorý bol tentoraz nabitým až na maximálne možné maximum s obzvlášť silne kladeným dôrazom na diváka → skrz neustále sa postupným spôsobom ponúkajúce sa informácie v samotnej nadväznosti na explicitné, nikoho nešetriace, naturalistické zábery, ktoré mi teda dali rozhodne poriadne zabrať, a to sa pritom považujem za veľmi skúseného diváka s takmer až oficiálne 3600-videnými titulmi! Nebyť možno práve trocha pomalšej, úvodnej expozície, tak konečné hodnotenie by sa napokon zastavilo až na najvyššej miere totálnej kvality, nakoľko je tak výnimočne n-a-d-č-a-s-o-v-o-u, že ma nenechávala chladným, pretože po samotných „jadrových výbuchoch,” nastávala akási »nukleárna zima«, a to ani nehovoriac o nasledujúcich, pridružených okolnostiach... Titulnú a čisto iba televíznu produkciu daného, filmového titulu, považujem za sakramentsky vysoko kvalitnú a realisticky nadštandardne spracovanú s neorealisticko-dokumentárnym nádychom, alebo dokonca by som teraz vyzdvihol i to, že „za málo peňazí, veľa muziky”, bolo ústrednou, charakteristickou povahovou vlastnosťou Vlákien, v ktorých sa asi najviac dbalo o to, aby sa navodila hodnoverná a hrôzostrašná atmosféra, ktorá si nikdy extra príliš nekládla servítku pred ústa, totižto to ani nebolo v jej priamom úmysle.

plakát

Deux hommes dans Manhattan (1959) 

Il y a une femme derrière tout?“ Po ďalšom, a k tomu zároveň aj mimoriadne silnom, filmovom utrpení, musím bohužiaľ znovu skonštatovať, že v tomto dôkladne popisovanom prípade, to tomuto francúzskemu tvorcovi Jeanovi-Pierreovi [Melvilleovi], ako práveže v príkladnom; povedzme teraz len v akomsi, výhradne čiernobielom, »nočnom experimente« v New Yorku mu to teraz absolútne naprosto nevyšlo, a to teda konkrétne i z niekoľkých patričných dôvodov, ktoré by som chcel zrovna na tomto mieste spomenúť:  I.) Hneď o tri riadky vyššie spomínanému fundátorovi to nielenže vôbec nezapasovalo pred kamerou, ako jednému z dvoch ústredných protagonistov, kedy stelesnil akéhosi novinára z miestneho plátku France-Presse; Moreaua, čochvíľa azda i čoraz viac intenzívne hľadajúceho akéhosi momentálne len nezvestného francúzskeho delegáta Fevre-Berthiera, ktorý sa neobjavil na určitom hlasovaní v klasickej budove Organizácie spojených národov, čo je zrejme prípad, ako stvorený iba pre neho, čo tentoraz ale vonkoncom neplatilo, nakoľko si prizval na pomoc i ďalšieho Francúza z konkurenčných novín, „Francúzsky zápas, alias profesionálneho fotografa Delmasa. A asi odteraz už začalo i nekonečné trápenie, kedy dané postavy neustále prednášali nevídané množstvo akýchsi ťažkopádnych replík, s ktorými ma vskutku privádzali do strašného zúfalstva, a to ani nehovoriac o tom, keď sa zrazu dostavil aj nasledujúci príchod koľkosi vedľajších postáv, tak vtedy na mňa väčšinou dýchala neuveriteľná afektovanosť a falošnosť ako vyšitá!  II.) Melville musel byť jednoznačne «americkým fetišistom» + so všetkým, čo k tomu už automaticky prislúchalo; t.j. do maximálne možnej nepríčetnosti fetišizoval celú americkú popkultúru, ďalej všetky tie vysokánske mrakodrapy, alebo by som tiež daný titul Dvaja muži na Manhattane; rozdelil asi na tieto 2 spôsoby: niečo medzi hraným filmom & náučným dokumentom s potenciálnou návštevou: a.) divadla; b.) nahrávacieho štúdia; c.) klubu atď; aby skrátka nielen domáce, francúzske obecenstvo malo dostatočný prehľad o tom, aké je vlastne toto VEĽKÉ JABLKO strašne c-o-o-l, do ktorého by si mal každý nadšenec niekedy s veľkou chuťou zahryznúť? A niekde medzitým sa rovnako nachádzal i nemenej vysoký obsah »nudnej vaty«, ktorá snáď stále viacej otupovala moje zmysly!  III.) Obsadenie bolo totálne otrasné, najmä úplne všetky vedľajšie postavy! Sú nejaké, potenciálne +? Áno, našťastie nejaké boli, no za to ich ale zasa ani nebolo príliš extra veľa: čiže jediná * by bola nakoniec iba za pohodovú, bluesovú hudbu, vrátane i aktuálne premiérovaného, klasického titulu Separate Tables, ktorý si je možnosť počas sledovania aspoňže i na krátky okamih všimnúť; dokonca by som ešte na úplný záver taktiež doplnil i to, že mi to predsa trocha pripomínalo Ace in the Hole od B. Wildera, ktorý sa po kvalitatívnej stránke nachádza kdesi až svetelné roky od daného "experimentu" ďaleko, asi iba toľko z mojej strany na koniec. ĎAKUJEM, ALE REPETE URČITE VIACKRÁT NEHROZÍ.

plakát

Le Dos au mur (1958) 

Kde mám v tejto veci vlastne teraz začať, keď vskutku ani pomaly nenachádzam dostatok vhodných slov, ktoré by napokon pomenovali možno až predsa prílišne ambiciózny, čierny titul [po scenáristickej stránke], a to konkrétne asi až so štyrmi šokujúcimi, »plot twistmi« v rámci celého rozprávania, čo bolo mimochodom na môj osobný vkus miestami naozaj vážne asi už aj trocha veľa...  Skrátka, nielenže som dané dianie začal postupne vnímať, ako totižto i príliš prekombinované, až sa v ňom začali možnože časom strácať i samotné postavy, ktoré si toho zobrali na plecia očividne oveľa viacej, než dokázali naostatok zvládnuť; v tomto prípade teda najmä i ústredný protagonista, resp. zabezpečený priemyselník Jacques Decrey, špecializujúci sa na priemyselné elektrické zariadenia. I napriek tomu, že vôbec netrie biedu, tak to najskôr vyzeralo bohužiaľ iba zrovna tak, že jeho 8-ročné manželstvo s mimoriadne atraktívnou [zároveň i nemenej cudzoložnou] Glóriou, sa náhle otriasalo v samých ["betónových"] základoch, nakoľko sa manžel úplnou náhodou zrazu dozvedá, že ho naprosto surovým spôsobom podvádzala s akýmsi chudobným [divadelným] hercom Yvesom Normandom, čo ním na jednej strane tak hlboko otriaslo, že sa na strane druhej stával posadnutým, «vydieračským paroháčom», ktorý sa vari čoraz intenzívnejšie pokúšal predovšetkým len o to, aby manželka s milencom strašne psychicky trpeli, na čo používal čím ďalej, tým viac sofistikovanejšie nástroje, čo sa azda pomaličky začínalo konečne vymykať i spod kontroly, a ďalej už nebudem nijako extra zvlášť zachádzať do akýchkoľvek bližších detailov; jedine maximálne iba v tom zmysle, že tohto pomstychtivého jedinca sa s náramnou gráciou zhostil práve tento francúzsky predstaviteľ s tvárou Gérarda Ouryho, ktorý sa najprv venoval výhradne len hereckej profesii, odkiaľ už v podstate nebola ďaleká cesta k presadnutiu na režisérsku stoličku, čo zvládol rovnako nadštandardne. A túto cudzoložnicu stelesnila vychádzajúca francúzska hviezda Jeanne Moreauová, ktorá sa svojim plne nadštandardným, hereckým prejavom → najviac blysla až vo svojej druhej polovici filmovej minutáže, čo boli súčasne i najlepšie scény v celom rozsahu servírovania z pozície režiséra É. Molinara [v obzvláštne znamenitom, režisérskom debute], s ktorým sa stretávam po prvýkrát, a pevne verím, že nie naposledy. Vo svojej filmografii totiž má i niekoľko obstojných titulov, ktoré by ma mohli v blízkej budúcnosti ešte veľmi osloviť, len im treba avšak poskytnúť prípadný potenciál. Apropo, a čo majú spoločné títo dvaja Lefebvreovci? Keď jeden stál občasne pred kamerou ako herec Jean, zatiaľ čo povedzme hneď ten druhý zase neustále stál i rovno za kamerou ako hlavný kameraman Robert, kedy práve snímal postavu súkromného detektíva Mauvina. Sú z rodiny, alebo poprípade sú iba bratancami, či len menovcami? Mohol by mi ktosi na to správne odpovedať...?

Poslední hodnocení (5 111)

Vlákna (1984) (TV film)

16.03.2024

Deux hommes dans Manhattan (1959)

15.03.2024

Le Dos au mur (1958)

14.03.2024

Když je v Paříži noc (1955)

12.03.2024

Policajt nebo rošťák (1979)

09.03.2024

Tajnosti Paříže (1962)

05.03.2024

Vítr a lev (1975)

02.03.2024

Třináct životů (2022)

28.02.2024

Zvíře (1977)

27.02.2024

Reklama

Poslední deníček (394)