Fajolo

Idilka päťdesiatych rokov. Bodaj by sa vtedy riešili len takéto "problémy". Ale atmosféra bola verná - dynamický hudobný podmaz pri každej hlúposti, divadelné prehrávanie hercov, dialógy prešpikované budovatelskymi frázami - ach ako som rád, že už je to za nami. Alebo... žeby ešte nie?

Zostrih filmovej propagandy. Je zaujímavé, ako veľmi sa fínska nacionalistická propaganda podobá na nacistickú alebo komunistickú. Stačí vymeniť pár slov v komentároch, obraz môže ostať skoro bez zmeny.

Keby som mal hádať, kto je autorom predlohy, napadol by mi Kafka a potom dlho nič. Úžasne temná atmosféra, za celý film nevidno ani kúsok oblohy. A k tomu ten neustály pocit, že všetko speje od zlého k ešte horšiemu a človek to nedokáže zmeniť, aj keď sa veľmi snaží.