pijavica

6,5/10 Spojenie fantasy a obskúrnych hororov z 80-tych rokov znie síce ako "good idea", ale v tomto prípade je výsledok prinajmenšom kontroverzný, ak nie kontraproduktívny. Jacksonove filmárske začiatky sa prejavujú takmer neustále, od kostýmov cez koncepcie špeciálnych efektov až po Gandalfove prehovory do kamery, pričom neustále porušujú a podrývajú epické vyznenie príbehu (a aj slovenský dabing/preklad tomu trochu dopomohol). Film tak dostal silný nádych "paperbackovosti", čo si podľa mňa Tolkienova predloha vôbec, ale vôbec nezaslúži.

5,0/10 J.C.V.D. vo mne zanechalo pomerne rozpačitý dojem - Jean-Claude nie je presvedčivý ani keď hrá samého seba, a režisér prejavil viac fanúšikovského nadšenia než umenia natočiť kvalitný film. Všetky tie narážky sú hodené do deja akosi chvatne, chýba im trochu viac "uhladenosti" (či "elegancie"), aby lepšie zapadli. Zostrihanie filmu pôsobí mierne chaoticky, rýchlo upadajúcu atmosféru a napätie nedokážu oživiť ani časté flashbacky či iné dejové vsuvky. Slovom, Van Dammovi sa prienik medzi áčkove tituly príliš nevydaril, ale aspoň po nich poškuľuje.

6,5/10 Nemôžem sa zbaviť dojmu, že Maltézsky sokol dostáva vysoké hodnotenia najmä kvôli svojej povesti a statusu kultovosti. A pritom je to len plnokrvné, hoci VEĽMI dobre spracované B-čko. Prvýkrát sa tu zoskupili isté prvky, ktoré vraj majú definovať "noir" - a snáď práve preto trpí pôrodnými bolesťami, odrážajúcimi sa najmä na koherentnosti filmu. Z úcty k iným, vydarenejším filmom tohto štýlu (nie žánru! ;) - áno, som na strane Scorseseho..) však nemôžem dať viac hviezdičiek.

9,0/10 (Najlepší film na MFF Bratislava 2008) Sorentino v plnej paráde predvádza svoj geniálny režijný talent - spôsob a suverenita, akým vedie diváka cez "rollercoaster" talianskej politiky od 70' až do nedávnej minulosti, nápaditosť a ľahučká irónia (Andreotti zobrazený ako Nosferatu - to nemám zo svojej hlavy, ale od kamaráta; obávaná hlava mafie s prezývkou "The Beast" ako neškodný dedko z vidieka), a už tradične úžasný hudobný doprovod - to všetko vám pripraví nezabudnuteľný filmový zážitok. A že som nepochopil dobrú polovicu súvislostí? Ale prosím vás, odkedy je moja vlastná nevedomosť nedostatkom filmu?

8,0/10 Lee "Scratch" Perry rozhodne nemá hlas speváka, ale vďaka jeho zvláštnemu osobnostnému čaru mu to celkom ľahko odpustíte - napokon, slávnym sa stal z úplne iných dôvodov. Nech vás neznechutia časté a sofistikované spiritualistické drísty (sú vlastne ťažiskom celého dokumentu), v podstate sa v nich odrážajú jeho (celo)životné skúsenosti a spôsob vnímania hudby, ľudí a sveta - vytvoríte si z nich o ňom oveľa lepšiu predstavu než z kadejakých poučných štúdií (či už psychologických alebo hudobných). A je fajn, že to pochopili aj tvorcovia.

7,5/10 Filmová hra(čka) na detektívny žáner (min. päť odkazov na slávnych vyšetrovateľov by ste mali spoznať), s občasnými komentármi na súčasné médiá a medializáciu. Mám však zvláštny pocit, akoby sa jeden vedľajší motív (ten s matkou) v druhej polke filmu kamsi vyparil... Ktorý "detektív" túto záhadu vyrieši?

8,0/10 Príjemná, decentná komédia, ktorá sa úzkostlivo vyhýba akejkoľvek zbytočnej dramatizácii. Trochu škoda, že je len na jedno použitie.

8,0/10 Boogie sa tematicky triafa kdesi medzi bratov Dardennovcov (ale bez ich sociálnej naliehavosti) a režisérov ako Ceylan či Hsiao-hsien (počtom strihov). Chápem, že málokoho dokázal zaujať, ja mám však jednoducho pre podobné, nekompromisné a civilné výpovede o živote slabosť...

8,5/10 Neviem ako ostatní diváci v sále, ale ja som deväť minút prežíval číru estetickú rozkoš. Po Tscherkasskom na seba upozorňuje ďalší nádejný talent z Rakúska.

8,0/10 Pred pár rokmi si víťaznú trofej z Cannes odnášal Michael Moore iba kvôli tomu, že natočil film na aktuálnu tému. Tentokrát sa stalo niečo podobné - len politický kontext bol nahradený sociologickým - ale filmový divák aspoň môže cítiť rozhodne väčšiu satisfakciu ako v prípade Fahrenheita 9/11.