ancientone

Scorsesse spúšťa film veľmi prudko, po krásnom štylizovanom prológu prichádza v rýchlom slede turbulentné ťažisko filmu, cez ktoré divák prechádza rýchlo a nárazovo. Začína sa cesta po lacných moteloch, baroch a fast foodoch, potácanie sa po najbežnejších miestach medzi najbežnejšími ľuďmi, celou snímkou prestupuje motív rozpadnutej, alebo nefunkčnej rodiny. Alice Doesn't Live Here Anymore je vo všetkom trení hranice biedy osviežený komickými výstupmi postáv, komika ťaží v chaotických vyústení situácii a preexponovaného vysvetľovania vtipov. Cyklickému scenáru cenáru uškodila akurát scéna s verejným odpúšťaním si uprostred fast foodu s potleskom zákazníkov, vyslovený gýč, inak je Alice vyvážený autentický film, so skvelým hereckým obsadením, spontánneho kočovníctva po najobyčajnejších zákutiach Ameriky v ktorých sa postavy snažia všemožne uchytiť a mať pokoj.

najsilnejšie dva elementy - úchvatne urobená animácia a silná atmosféra, za nimi dobieha dejová línia - tú som aj tak viac-menej odstrčil na druhú koľaj popri užívaní si vizuálnej stránky dotiahnutej na čistú jednotku. Krásny pomalší vizuálny zážitok, príbehovo zívajúci.

Juan López Moctezuma určite zbožňoval Friedkinovho Exorcistu. Zbožňoval natoľko, že sa pustil to tohoto lacnučkého rúhačského rituálu o kláštore s "drastickými prejavmi posadnutia a exorcizmu". Rozprávanie veľmi strohé a priame, bez odbočiek alebo influencií ktoré by zápletku zahustili, ozvláštnili či prichutili, hlavne že nahé ženské lezú z rakiev naplnených krvov. Autenticita na úrovni kčerstvých kusov ovocia v jogurte je predsa len irelevantná, nakoniec nemožno poprieť zvláštu až snovú silnú atmosféru, dominantu tejto strohosti, dobre vystihnuteľnú práve fonetikou anglického slovíčka "weird". K Alucarde sa možno postaviť dvoma cestami, buď kriticky ako k úplne plytkej historke zamieravajúcej sa na (dnes už zastaralé, no pre mňa o to príťažlivejšie) prvoplánové šokovanie diváka, alebo ako k bizarnému objektu zábavy, -úchylky tých istých atribútov- ktorý nemožno brať seriózne. Maškarádová-blasfémia, lacný čierny karneval, kde sa je možné veľmi dobre zabaviť. Úsmevná obskúrnosť.

Formanovi sa podarilo priblížiť sa Mozartovi - tiež je v ňom veľa nôt.

Nájsť film odkazujúci na kultový obraz Granta Wooda nie je nič prekvapujúce, možno potešujúce, nanajvýš vyvolávajúce určitý stupeň zvedavosti, ktorý pri zisťovaní bližších informácií o snímke ostane determinovaný v najlepšom prípade na úrovni " očakávania uchádzajúcej žánrovky." Divák má čo do činenia s insitným svetom amerického hororového prúdu osemdesiatych rokov, založenom na subžánrových pilieroch "slasheru" a "stalkeru" s pokusom o zaujímavý ráz pomocou čerpania inšpirácie z diel už spomenutého G. Wooda. Potenciál zaujímavého elementu v žánrovom rámci je každopádne potenciálne prítomný, či sa naplní je pravdepodobné, zároveň stále otázne. Partia mladých uviazne na zdanlivom „konci sveta“, kde sa dostanú do rúk miestnych „čudákov“ v ich archaickom svete, s ktorými sa dostanú do konfliktu so samozrejmosťou prerastajúceho do násilných sfér. Ťažisko znie: jednoduchý, hororovo preexponovaný, súboj dobra so zlom, . ........................... Houghova "Americká Gotika" sa snaží vycucať silnú atmosféru zo sugestívneho prostredia a psychologického podtextu, ktorý celú dobu pôsobí ako nepodarená kostrbatá zlátanina, často krát sa stíha degradovať na zlý pokus o vtip prezentovaný slabými hercami a kolísavým výberom hudby, konanie postáv vyznieva toporne, až dementne. Za 85 minút dokázal scenár zabezpečiť prebytok hluchých miest, trápnych sekvencii a monotónneho postávania na mieste, deficit impulzívnosti a zaujatia diváka pôsobí ako účinné sedatívum. Sugestivita vo fabulácii znie v kontexte s American gothic ako neznáma hudba budúcnosti, snímka sa utopila v nezáživnosti produkujúcej, respektíve reprodukujúcej najbežnejšie kroky signifikantné pre „slasher/stalker“ , pričom sa ešte šmatle a utkýňa. Vzorec je dodržaný, no nenaplnený, o jeho prípadnej úprave, vylepšení, ozvláštnení nepadne ani zmienka. ....................... Z pozitív spomeniem jedine vcelku dobrú vizuálnu stránku, chválitebnú kameru, jej občasné zaujímavé uhly a dlhé prejazdy naprieč lesmi. Výber exteriérov taktiež poteší a ich využitie zaobstaráva pár svetlých miest v inak dosť bezduchom pokuse o horor, monotónne zapadajúcom do žánrového podpriemeru ponúkajúceho obsahové, zle spracované, klišé v nie úplne pokašlanej vizuálnej forme. Motívy Woodovho obrazu sa objavujú veľmi jemne, jeho špecifická atmosféra sa do filmu nedostala, čiže to najdôležitejšie chýba - je iba ľahko načrtnuté, nevyužité. ............................. American Gothic je zlátanina, nevýrazný 80s horor vyznievajúci do prázdna s povrchným kúskom "americkej gotiky".

...alebo dôvod k legalizácii vraždy

http://www.youtube.com/watch?v=BtOTy_khKUI&wide=1

Film určený všetkým, ktorých sklamala strapatosť Trierovej Nymfomanky :D

Na prvý pohľad možno najobyčajnejší, pri bližšom skúmaní však najčistejší, najvyváženejší a najprenikavejší Kaufmanov film.

Pynchoniáda.