Recenze (701)
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/000/024/24091_0f9872.jpg)
Honey (2003)
Inťoši inťošujú, Jessica Alba zatiaľ ide ballin' jak svet.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/169/044/169044135_qxwwdz.png)
Velmistr (2013)
Tak poetický historický film môže závidieť aj Terrence Malick. Pochopiteľne. Wong rozkladá svoj poetizmus filmovej reči na historických základoch, citlivo absorbuje vizuálne špecifiká a vizuálny jazyk každej dekády, o ktorej hovorí. A hovorí o nej mimoriadne citlivo a intímne. Prechovávanie tradície naprieč turbulentnými dejinami a eskapádami modernity nie je iba témou filmu, ale preniká do jeho samotnej štruktúry - Wong variuje klasické žánre hongkongského filmu, od wuxie až po historický veľkofilm. Dejiny v krehkom makre.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/168/542/168542253_3klh3x.jpg)
Rivalové (2024)
Nová kapitola transgresívneho kina.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/169/020/169020780_pfs9cs.jpg)
Furiosa: Sága Šíleného Maxe (2024)
Postavy sú nízkorozpočtové 80-kové dark fantasy, vizuál (oproti piedestálovému Mad Maxovi: Fury Road) strašne prečistený, vyladený a citeľne CGIkový, stopáž šialená, epickosť bu'd nariedená, alebo príliš patetická... ostáva len jedno. Ísť na to druhý krát ako na esenciálnu campovku a potom sa ukáže. Sklamaníčko.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/168/662/168662187_qz6ixw.jpg)
Smršť (2024)
Sila Smršte spočíva vo vizuáli. Inšpirácia slovenskou maľbou aj horrorovými klasikami, ktorá dokáže výborne abstrahovať lokálne špecifiká a genius loci kúpeľov v Sliači. Martin Rau skvelo pracuje s plánmi obrazu - rozostrenými pozadiami a druhými plánmi, odkiaľ sa vynárajú postavy, motívy a alegórie o čosi funkčnejšie než v samotnom rozprávaní. Mysteriózna thrillerovosť sa dostáva až do roviny štrukturálneho filmu v momentoch, keď cez masívne zapršané sklá auta sledujeme rozpitú asfaltku a husté tatranské lesy. Smršť dokáže opakovane prekvapiť kompozíciou a riešeniami zobrazenia. A nejako mi to stačilo. Suchoňova noc čarodejníc tiež potešila.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/168/471/168471760_xazihf.jpg)
Zóna zájmu (2023)
Prvých 40minút Drží Glazer top koncept o budovaní blahobytu na utrpení druhých, čiže funkčne rozvíja a presahuje tému Holokaustu - robí z nej univerzálne podobenstvo. Čo sa mu však rozvíjať nedarí, je dramaturgia samotného filmu. Niekto sa tu príliš snaží byť Hannou Arendt a Michaelom Haneke zároveň... ale ten soundizajn (v kľúčových miestach zásadnejší, než samotný obraz)!
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/164/854/164854836_d44399.jpg)
Le Journal intime d'une nymphomane (1973)
Treba uznať, že Franco mal v kontexte grindhousového/ euro-trash filmu mimoriadny cit pre filmovú formu. Diary of a Nympho je vďaka kamere Gérarda Brisseaua, úžasnému a jasne do popredia vytiahnutému neo-psychedleickému soundtracku a rozvoľnenej narácii naozajstné senzuálne kino, akýsi predvoj cinema of transgression. Grandrieux a Noé to musia milovať. Veľmi zaujímavý je priestor, ktorý uprostred "male-gaze" pohľadu dostávajú ženské postavy a načtávanie ich vnútorného sveta (v rámci euro-trash mantinelov).
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/160/133/160133795_71b912.jpg)
Hra o jablko (1976)
Miestami až reportážne-dokumentárna kamera v kombinácii s fiction látkou pôsobí stále veľmi fresh a to isté platí aj o postavách a ich konfliktoch. Chytilová v roku 1976 vytvorila univerzálnu a v princípe nestarnúcu komediálnu štúdiu vzťahov a strachu zo zodpovednosti moderného (súčasného) človeka. Bez didaktickosti a zbytočného moralizovania.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/159/878/159878972_6d4737.jpg)
The Wire - Špína Baltimoru (2002) (seriál)
PS. tento fenomén som (opakovane) nejak nechytil.
![plakát](http://image.pmgstatic.com/cache/resized/w80h113/files/images/film/posters/168/475/168475544_japokb.jpg)
Adikts (2024) (seriál)
Od drog to asi neodradí, ale od dôvery v dramaturgiu v československom kontexte asi áno. Adikts pôsobí, akoby to futuristické futro fákali v pvom rade práve dramaturgovia seriálu. Zo všetkého najviac to pripomína protidrogovú edukáciu v Amerike 40. rokov, hyperblizované, didaktické metafory zasa normalizačné kino rokov 70tych, postavy a celkový flow zasa Filipa Renča z prvej polovice 90tych. Na druhú stranu treba oceniť formálnu štýlovosť, ža ktorou stojí skvelá a výrazovo veľmi ohybná (zároveň totálne koherentná a rozpoznateľná) kamera Dušana Husára, dobrá hudobná dramaturgia a pôvodná hudba (Oliver Torr) a fakt, že Luciana Tomášová bude pravdepodobne jednou z najvýraznejších herečiek našej generácie (navyše jej herecký prejav dodáva jej postave ako jednej z mála hĺbku a autenticitu, dokáže sa vzoprieť všadeprítomnej karikatúre, poznačujúcej celkové vyznenie seriálu). Ako celok neviem, či je Adikt iba premárnená šanca a zbytočný žánrový mišung s komickými postavami. Vizuálne pútavé (ťažko určiť nakoľko zámerné) memečko to je určite.