ancientone

Jaws x Zombie 2 x Alien x Halloween x The Fly x Creature from the Black Lagoon bez nejakého súdržného know how. Pár veľmi pôsobivých, atmosférických scén, bezprízorne sa ponevierajúcich medzi masou vykrádačkovej vaty. Poslednú ranu celkovému dojmu dáva nemastné-neslané vyvrcholenie.

Film hnusnejší, než špagety s kakaom!

Nie najlepší, ale isto esenciálny Fulci. Jeho filmy sú v najlepšej forme ekvivalenty abstraktných malieb, kde sa na základné báchorky o otváraní pekelných brán vrstvia intenzívne obrazy, niekedy čisto atmosférického, inokedy silno "gore" charakteru. Výsledok je čistý pocit a atmosféra. Úžasne znepokojivé kino, mix klasických hororových žánrov do halucinogénneho roztoku.

Tie tri hviezdy berte ako veľmi osobný statement, ktorý je viac o neschopnosti naladiť sa na film, než o filme samotnom. Na jazyku Almodovarovej prvotiny sa zub času viditeľne podpísal a neprináša mi to také vintage-potešenie, ako sledovanie prvotín Grega Arakiho. Na druhú stranu je úchvatné, ako okrajový, undergroundový európsky film zo začiatku 80. rokov svojím emancipačným tónom dokonale sedí na súčasné dominantné spoločenské diskurzy týkajúce sa postavenia žien a ich problémov. Almodovar ako filmár ostáva poplatný svojej dobe, ale ako hovorca istej spoločenskej skupiny je výrazne popredu.

Italo Gorefest, chopped and screwed edition. Matteiho filmy sú zvláštna skúsenosť aj na euro-horrorové pomery. Strašne pomalá koláž iných filmov z toho istého obdobia, ktorá nakoniec pôsobí ako psychedelický metavýcuc, prekvapivo sugestívny v jednotlivých obrazoch.

Allenovo 8 1/2 .

Jedným z možných záverov je tiež ten, že práve pálčivou, rozrušujúcou filmovou formou chcel Godard upozorniť na vážnosť a jatrivosť témy prostitúcie a rozkladu ľudských vzťahov v konzumnej spoločnosti, ktoré tvoria podklad celej "hry" možností ciest filmu.

Videne znova po dlhej dobe a som v nemom uzase. Film zacina depkovou dvojexpozicnou montazou a prave ta je klucovym vyjadrovacim prostriedkom celeho filmu (nielen v rovine filmovej reci). Coppola vytvara semanticky sustavnu dvojexpozicnu montaz paradoxov, ktore sa zlievaju do obskurneho fluidneho toku obrazov - realita vojny vs popkultura, krutost masakrovania vs debaty o surfovani, destruktivne vybuchy napalmu vs magicka poetika dzungle, dychberuce panoramy vs destrukcia, racionalno vs prevladajuce sialenstvo, etc. Vysledkom je solidny audiovizualny bad trip. dokonale.

Slunce, seno, Amerika.

HARDCORE je viac hranatý film s rozmerom, než len drsne explicitný kus. Prijímame pozíciu nezaujatého spoločníka vo všeobecnom zažitom pohľade subjektu morálneho, v ktorého sprievode sa dostávame (paradoxne) do útrob prostredia/podzemia , bežným okom spoločnosti videnom amorálne. V ponímaní viery hlavnej postavy je morálne a amorálne videné ešte krikľavejšie. Silný zásah aj bez veľmi výrazných explicitných grindhouse/exploitation orgií (rajón "majstrovstva" Pľutia na tvoj hrob - univerzálny príklad výbušnej krutosti) s nevýraznou hudobnou zložkou a výraznými replikami, dialógmi. Cesta pochmúrna a priamočiara, zakladajúca na sofistikovanosti, zodpovedne odmeranom dávkovaní a rozume, smerujúca k špinavému dnu (ne)kultúry, zachovávajúca si dostatočnú časť svojej hrubozrnnosti dodnes.