Potmehud6

Turínskeho koňa som prvý krát vzhliadol na šiestom ročníku festivalu Cinematik. Doteraz si spomínam ako sa relatívne plné priestory Domu umenia postupne vyľudňovali. Ľudia boli rozčarovaní, nedokázali zniesť meditatívne tempo filmu a keď bolo občas ťaživé mlčanie postáv prerušené nejakým (maďarským) slovom, tak sa v sále vždy ozýval smiech. Diváci sa očividne nestotožnili s Tarrovými vyjadrovacími prostriedkami. Pri týchto reakciách som si nemohol nespomenúť na Nietzscheho Zarathustru, ktorého tézu o smrti Boha dav víta podobným výsmechom. Nietzscheho smrť (morálneho) Boha neznamená len oslobodenie človeka od vlády rigidnej morálky, ale zároveň pred človeka kladie obrovský otáznik: čo ďalej vo svete bez Boha? Nietzscheho prorocké vízie potom vyjadrujú nádej v človeka, nádej v tvorbu nových hodnôt, ktoré staré nahradia, ale vyjadrujú zároveň obavy, aby človek neupadol do bezmyšlienkovitej pohodlnosti, lenivosti a automatizmu (metafora Posledného človeka). Béla Tarr ukazuje, že človek po smrti Boha; po nastolení nihilizmu nedokázal nájsť cestu von a zblúdil. V symbolickom filmovom proroctve sa tak bezvýhradne prikláňa k naplneniu Nietzscheho najhlbších obáv. Film nepotrebuje dialógy, obraz prehovára k divákovi sám o sebe. Tarr nás zavaľuje atmosférou beznádeje a zúfalstva. Donekonečna sa opakujúce úkony hlavných postáv (a s tým korešpondujúca monotónna hudba), prázdne pohľady, absolútna absencia úsmevu, pustota krajiny, tma - symboly aj keď možno na prvý pohľad nečitateľné - v divákovi vyvolávajú hlboké znepokojenie. Na konci filmu neprichádza žiadne vyslobodenie z tejto bezútešnosti, žiadna katarzia, žiadna iskra nádeje, žiadny náznak vyviazania sa postáv z bludného kruhu ničoty. Tarrov minimalizmus je dovedený až do krajnosti a svoju silu čerpá aj z výkonov hercov a statickej kamery, ktorá ženie autenticitu celého prejavu do nevídaných rozmerov. Tarr stvoril samostatný vesmír - pustú planétu - z ktorej sa vytratil všetok život a ostali len telá ovládané každodenným tlakom holej nutnosti. Ľudský údel sa tu napĺňa v tej najdesivejšej a najkrutejšej podobe.