janeke

za production design - 5 hviezd... (ale vďaka povrchnejšiemu príbehu som často strácala pozornosť, škoda..) Prepojenie dvoch estetík - secesnej a funkcionalistickej sa hlavnému dizajnérovi produkcie Adamovi Stockhausenovi náramne podarilo. Prekrásne kompozície, prekrásne detaily - vrátane typografie (!). Snáď ešte nikdy som nevidela, aby tabule a nápisy tvorili takú dôležitú súčasť vizáže filmu... btw Stockhausen bol nominovaný aj na minuloročného Oscara (za 12 years a slave). Silno držím palce aj v tomto roku...

malý, ale presvedčivý a ostrý portrét ľudskej hnusoby. Gyllenhaal výborný, v kategórii "odporný zjav vo filme" tohto roku určite vedie. p.s. a spoiler: hlavnému hrdinovi som celý čas silno držala palce, aby ho karma dostala tam, kde si zaslúži. napokon bol záver ešte tragickejší...

pestrý, zábavný portrét jednej liberálnej rodiny. pekne napísané postavy, ktoré sa snažia vyzliecť sa zo svojich stereotypov. Diane, Robert, Susan, Robin a dokonca aj Topher si svoje role užívajú a ja som sa mohla bez pocitu viny hihňať na ich bláznivých, nekorektných vtípkoch. s obavami vzhľadom na tunajšie hodnotenie som film chcela vidieť najmä kvôli Diane Keaton, na ktorú mám slabosť... napokon som rada, že som sa nenechala odradiť nepríjemne modrým štvorčekom.

leitmotívom Kahnovej práce bola autenticita materiálu, "živá" funkčnosť a symbolická hodnota jednoduchého geometrického tvaru. preto je dokument na môj vkus trošičku príliš aranžovaný a rodinno-dramaticky "prefňukaný", čo by starý pán pravdepodobne ani nechcel. avšak prekrásne zábery na architektúru a dojímavo-úsmevné debaty s bývalými spolupracovníkmi našťastie prebili veľké gýčové americké srdce...

Henrik je priemerný hňup, ktorému v podstate nič nechýba, má fajn frajerku, krásny domček, robotu a žije si svoj bezproblémový nórsky životný štandart. preto má prirodzene dostatok času na pocit, že už to nie je taká sranda ako kedysi a že nikam nepatrí, či čo. film je dôsledne vyskladaný z tých najbanálnejších situácií v širokej škále trápnosti a bezvýznamnosti. štyri hviezdy za detailné vypracovanie pocitu "všednosti". p.s. užívateľ sochoking má pravdu, nožík zmizol. :)

bohužiaľ sa herecké obsadenie absolútne nestrafilo do mojich predstáv, keď som knižku kedysi dávno čítala. Cécile mala byť divokejšia a opálenejšia, Anne mala byť krajšia a charizmatickejšia a Raymond mal byť určite viac handsome. (Elsa celkom ušla.) Nuž a dialógy mali byť akési odvážnejšie, francúzskejšie, škandalóznejšie, dekadentnejšie... štvrtú hviezdu dávam za tie krásne kostýmy (!) - pohladenie pre každú dizajnérsku dušu :)

brokeback Jeruzalem. dokumentárna zložka filmu je omnoho pútavejšia ako samotná dramaticko-romantická zápletka. miestami trošičku nuda, no i tak pôsobivý variant z nekonečného radu prevtelení príbehu o rozpore rozumu a citu.

taká epopeja o vine a rôznych druhoch zločinu. prvá časť bola okej, aj keď Ryan vyzeral akoby ho vystrihli aj s vetrovkou z Drive. scény so zbesilou jazdou na motoroke po lese a po cintoríne - na nezaplatenie. záver sa naozaj "poupratoval" do schém, aby nám bolo konečne jasné, komu máme držať palce a s kým súcitiť. veľmi pekne to zmákli Ben Mendelsohn a obidvaja synáčikovia: Dane Dehaan a Emory Cohen. počas pozerania filmu nie je potrebné vypínať polievku, kľudne môžete odbehávať, polovica scén je tam totiž zbytočne.

mám pocit, že v druhom pokračovaní Hellboya sú pomiešané dva rozličné druhy príbehu a tým pádom dva z gruntu odlišné vizuálne kódy. Nosný, komiksový - je expresívny, zjednodušuje a zveličuje; používa hrdinu so superpowers, ktorý robí poriadky v meste a pomáha ľuďom. A druhý je o rozprávkových bytostiach prichádzajúcich z prastarého sveta; o kráľoch a prírodných duchoch, v ktorých stvárnení je dôležitý detail a vo výsledku pôsobia surrealisticky. Bolo vidno, že del Tora náramne baví najmä to druhé stvárnenie a príšerkoidno-rozprávková vrstva filmu je úchvatná. takže komiksový príbeh tu má len inštrumentálnu funkciu, jeho jednoduchosť režisér "zneužil" a nahádzal na ňho všetky tie prekrásne nápady (tá snaha kulminuje samozrejme na "trolom trhu"), čo zaváňa tým, že sú použité samoúčelne. škoda, tie krásne ohyzdy by si zaslúžili uletenejší príbeh, a nie americké prisprostasté nápady o heroes, ktorí všetkých pobijú. nie som si tiež istá posolstvom príbehu, keďže tu vyhral guľomet nad prírodou. štyri hviezdy dávam, pretože pri každej novej príšerke som sa musela usmievať. (top postavičky - plyňák Johann Krauss, lesná megakreatúra a sexi biely princ)

horor s pedagogickým posolstvom :) p.s. del Toro prevzal a upravil príbeh z mikropoviedky Frederica Browna (Naturally), v ktorej sa nenachádza linka s rodičmi. keby niečo, tu je celá http://www.sffaudio.com/?p=32260