Silviaxx

Úprimne, španieli to dokážu lepšie. Dos na mňa pôsobí ako intímnejšia verzia human centipede. Je to komorná záležitosť, ktorá však v podstate nič zaujímavé neprináša. Žiadny gore, napätie, akcia, dialógy, v mnohých situáciách to pôsobí tak, že protagonisti ani nie sú zošití. Ústredná myšlienka je len zľahka poprášená a nejaká špeciálna pozornosť sa jej nevenuje. Najprijateľnejšia je stopáž, vďaka čomu Dos aspoň nestihnú nudiť

Jedna hviezda za kreatívne spracovanie pôvodnej rozprávky a vizuálnosť. Mimo toho ide o ďalekosiahlu nudu, vďaka zbytočne dlhej stopáži. Netflix by už konečne mohol vykopnúť aspoň jeden kvalitný horor a nie desať detských rádoby hororov.

Mne osobne je celá tá myšlienka Headspaceu veľmi sympatická, hlavne v zmysle, že približujú meditáciu širokému spektru ľudí a je pochopiteľné, že nie každy "na to" je. Každopádne, buďme trochu objektívni, to spracovanie témy, a to sa do istej miery týka aj predchádzajúcej série o meditácií, je veľmi diétne. Z cca 20tich minút by sa dalo vytrieskať omnoho viac výživnejšej teórie, než len tie isté frázy, ktoré sú v podstate každému jasné. Čiže, ako píšu ostatní užívatelia, o spánku sa naozaj nič nové nedozviete. O tom, že súčasťou každého dielu je, v prípade tejto série, absolútne rovnaká meditácia nehovoriac. Domnievam sa, že v tomto prípade ide už skôr o zisk, než o ponúknutie kvalitného seriálu divákom.

Tento film je rovnaký citový mrzák ako bola Olga. Extrémne odťažitý , plochý a priamočiary. Je skvelou sondou do života budúceho masového vraha a samotných situácií, ktoré prispeli k jej formovaniu. Vizuálne prevedenie a absencia akýchkoľvek zvukových elementov len podškrtávajú vnímanie sveta Olgou, veľmi dobrá voľba. Nič iné na tom hodnotiť nebudem, keďže sa jedná o skutočnú udalosť a teda fakty, ale každému koho táto téma zaujíma vrele odporúčam.

Skvela vec! To som si vravela asi drvivu väčšinu tohto snimku. Minimalnosť prostredia je užasna. Aj na takomto podiu sa odohralo obrovske divadlo, narážam tym prave na perfektné a absolutne vyšperkovane dialogy - v konečnom dôsledku sa však jedná o neosobné zhluky myšlienok, čo však nevnímam ako mínus, skvele to podškrtáva celkovú weird atmosféru. Z celej stopáže priam na diváka sála absurdnosť jednotlivych scén, velmi neprijemny, mrazivy pocit odzrkadľujúci práve nehostinnosť okolitého prostredia. Toni Collette ďalej len potvrdzuje, že sa pre takéto psycho a nanajvýš zvláštne filmy priam herecky narodila. Každú minútu si stále opakujete, že tu je niečo veľmi zle, film vám to sám o sebe na drzovku hádže do ksichtu. Ale čo? Nečakajte odpoveď. A tu sa objavuje môj problém s týmto počinom. Rozumej - nevidím vôbec nič zlé na snímkoch, ktoré majú príliš otvorený záver, vďaka čomu má divák priestor utvoriť si finálne ľubovoľný názor. Avšak môj problém sa vynára, ak vás film naladí na svoju vlnu, vy si na tej vlne sebavedomo idete a potom narazíte na parádny útes a jediným výsledkom je, že ste celý mokrý. Chcem len povedať, že "asi to ukončím" vás neobvyklým spôsobom vcucne do deja, kde z minúty na minútu pociťujete stále väčšiu a väčšiu neistotu a máte horší a horší pocit. Lenže to čo reálne dostanete je nič. Škoda toho artového, absolútne nič nevypovedajúceho záveru, ktorý z môjho pohľadu film pochoval. Úprimne ani neviem ako hodnotiť.

Herecký koncert Joaquina Phoenixa. Vôbec by som sa to nebála označiť ako jeho životnú úlohu (hoci jeho biografiu, nejak zvlášť nesledujem, ale dovolím si pochybovať, že má vo filmografii snímok, kde by dostal tak extrémny priestor na sebarealizáciu). Myslím, že viac k deju netreba - je to obrovský zážitok, ktorý by si rozhodne nemal nechať nikto ujsť.

Bacha toto nie je film, ale dielo, kde každy zaber je totalne precizne a starostlivo vypiplany až do takých rozmerov, že vo výsledku naberá Midsommar úplne hypnotický dojem. Verím, že je určený skôr okrajovému publiku, ktoré sa bude rochniť v jeho pozitívnom farebnom vizuále, čo je však len pozlátko celého filmu. Vo svojej podstate je Midsommar zvrhlý, zvláštny a pomerne znepokojivý film. A to je to, čo mňa na ňom priťahuje najviac. Je to skvost, je to niečo, čo som doposiaľ vo svojom živote ešte nevidela. Na dej filmu nech si každý urobí názor za seba. Ja už len toľko, že Ari Aster nám čím ďalej tým viac otvara dvere do novej formy kinematografie a ja sa už teraz neviem dočkať jeho ďalších projektov.

Z môjho pohľadu pomerne nezaujímavý film. Príbehovo celkom plocho spracovaný, hoci námet ponúkal značný potenciál. Mám dojem, že skôr išlo o mainstreamové spracovanie, a práve to je dôvod absencie násilných, či vyhrotených scén. Tých pár, ktoré sú obsahom, mohli byť zaujímavé ak by sa pritiahlo za vlasy. Herecky celkom sympatické, a aj to je dôvod, prečo sa na to príjemne pozerá. Avšak nie som si stopercentne istá, či by som to s čistým svedomím nazývala hororom. Boli tu snahy aj o psychologické nádychy, ale tie boli naozaj len vlažné a málo rozpracované. Na oddychové popoludnie OK, ale úplne vážne Mamu brať nemôžem.

Ach, tak ja neviem. Dnes tomu dávam celý deň šancu, pozrela som všetky tri časti a nedokážem Malevolence prísť vôbec na chuť. Na môj vkus je celá táto (zatiaľ) trilógia pomerne absurdná. Okresaný budget dýcha takmer z každej jednej scény vo všetkých častiach (aha pardon, zabudla som napísať, že tento koment je zhrnutím trilógie), a pri tom sa v kinematografii nájde množstvo nízkorozpočtovejších snímkov, z ktorých to až tak necítiť. Zachraňovať to mohli postavy, vraždy, dej alebo atmosféra, žiaľ, všetky spomenuté aspekty boli tak trochu tragické (alebo tragikomické?). Konkrétne k tejto časti (kvôli nej som sa prehrýzala aj dvomi predchádzajúcimi), očakávala som modernejší šat a celkovo kvalitnejší slasher zodpovedajúci roku vydania. Ostalo však len pišťanie, trápne pobehovanie, nelogické scény, trápne vraždy, žiadne gore a samozrejme ani napätie.. Keď nad tým premýšlam Bereavement asi ako jediné stojí za kuknutie. A vďaka tomu ako skončila táto tretia časť sa začínam obávať pokračovania, hoci ono aj tak nepríde skôr ako o osem rokov :)

Hidden in the Woods nie je vôbec zlá záležitosť. Síce neprináša nič prevratné, avšak obsahom je viacero šokujúcich scén a pomerne uspokojiteľné gore. Z hľadiska príbehovosti miestami film postráda logickosť, ale ak sa na to pozriem z pohľadu, že mi o príbeh ani extrémne nešlo, tak to nevnímam ako negatívum. Masaker, ktorý však nie som ochotná prekusnúť je tragická kamera a ešte tragickejší strih. Niektoré scény boli zostrihané priam nehoráznym spôsobom, ktorý bol rušivý do takej miery, že mi to v určitých momentoch nepopísateľne rozpínalo nervovú sústavu. Na záver už len upozornenie - ľudia prosím, nájdete to aj s dabingom, ale radšej to ťahajte v originály, lebo dabing taktiež vo viacerých (väčšine) momentoch neskutočne narúša celkový dojem. - to však nie je problém filmu a samozrejme som to neobsiahla v hodnotení.