Silviaxx

Cabin Fever je jedna z mála sérii, u ktorej vo mne jej ďalšie pokračovania vzbudzujú stále lepší a lepší dojem. Nápad ako taký je to fajn, ale spočiatku nebol zručne uchopený, čo teda vyvolalo aj moju nespokojnosť. Jednotka bola v porovnaní s nasledovníkmi katastrofa. Dvojka už vyzerala celkom schopne. V trojke je to už šialená jazda s masakrálnymi maskami. Čo sa mi na sérii páči je, že každá časť má inú formu, vizuál a prostredie. Rovnako ponúka aj rozdielne detailné, nechutné zábery, vďaka čomu divák nemá pocit, že je to už otrepané alebo nudné. Patient Zero ma však chytila najviac - bola som rada, že sme sa zamerali na úplne iné postavy a že sa jednalo o prequel, teda celá nepríjemná záležitosť ohľadom mäsožravého vírusu dostáva hlavu a pätu. Ďalšie pokračovanie by kľudne mohlo byť aj na plný počet.

Veľmi rada by som tento film podporila, a teda sa jedná o môj vysoko subjektívny názor. Na začiatok musím spomenúť, že som si chcela pozrieť úplne iný film pod rovnakým názvom a rokom, ale tento ma zaujal a nechala som sa ním celkom ľahko uniesť. Beneath je strašne klaustrofobický horor - na túto tému ich tu bolo dosť, ale ja som z nich jednoducho nadšená, pretože dokáže z viditeľne jednoduchej situácie vytvoriť naozaj atmosférickú, nepríjemnú - hororovú. Beneath rovnako skrýva niečo pod povrchom - je to na nás ako si to celé vysvetlíme a v podstate táto časť story na mňa pôsobí skôr ako doplnok. Do popredia chcem hlavne vyzdvihnút skvelú komornú atmosféru, málo postáv, troooooošku silnejšie zábery, dusno, stiesnené prostredie, jednoducho také to "hororovo", kde netreba vidieť veľa na to, aby som sa bála alebo z toho bola prinajmenšom tak trochu "namäko".

Veľa nechýbalo a pozvracala by som sa. Už dlho som na obrazovke nevidela takto príšernú kombináciu nepríjemného hereckého obsadenia s otravnými ksichtami a otrasným, mozgové bunky zabijajúcim scenárom. Prvoplánová, stupiditná, predvídateľná somarina, ktorá nemá absolútne čím zaujať tak sa o to snaží holými babami a chlapmi. Jedna vec ju zachraňuje od odpadu - keď som už konečne pretrpela všetky tie idiotské scény, hnusné ksichty, otrasné dialógy a afektované herecké výkony, tak som sa aspoň konečne dočkala gore scén. Možno neboli úplne dokonalé, ale v tomto prípade nadmieru zachraňujú situáciu.

Nič svetoborné, ale vo svojej podstate v pohode pobaví. Sledovať patálie dvoch upírok v modernom pretechnizovanom svete bolo celkom vtipné a milé. Objavilo sa tu viacero známych tvári, ale čo je dôležitejšie - tak nejak to celé ubehne ako voda, bez toho, aby sa divák stihol začať nudiť. Jediné, čo ma zabolelo boli podpriemerné, otrasné efekty - keby sa táto stránka viac doťukla, tak by aj Vamps dosahovali vyššiu úroveň. Na nenáročný oddych je však táto záležitosť ako stvorená.

Nečakala som takto hlboko religióznu tématiku, avšak musím uznať, že z hľadiska spracovania bola nadmieru premyslená a atraktívne odprezentovaná. Prvá polovica diváka dostatočne navnadí na to, aby sedel pri The remaining ako prikovaný, keďže zaujímavo tlačí na pílu a seká nešťastie za nešťastím. Nevieme, čo máme čakať, čo bude nasledovať, čo to tam vonku je a prečo sa to deje. V druhej polovici svižnosť značne poklesne a viac sa rozpráva, rozmýšľa, obracia sa na vieru, padne tam výrok, že príde ešte niečo horšie, lenže nemám ten dojem, že prišlo. Čakala som niečo viac, zatlačenie do kúta, vzbudzovanie strachu a neistoty, nátlak, lenže dostalo sa mi len viditeľne slabšej druhej polovice, ktorá podstatne negatívne ovplyvňuje lepší prvý dojem.

Od Poľska som toho popravde veľa nečakala, vďaka čomu ma Pora mroku celkom bavil. Spočiatku vzbudzuje tajomnú atmosféru v dedine, kde všetci všetko vedia ale nikto nič nepovie. Páčilo sa mi ako klasické scény boli strihané torture scénami, ktoré zdanlivo nezapadali do deja, ale následne doň zaklapli. Rovnako ma zaujali náznaky násilných alebo gore scén, ktoré sa však v konečnom dôsledku nijak extrémne neuskutočnili, hoci som mala pocit, že by to Poliaci zvládli - ak by bolo Pora mroku obohatené aj o takéto zábery, hodnotím určite vyššie. Takto je z toho priemernejšia záležitosť s fajn atmosférou, ale hlavne zaujímavým, špinavým prostredím a rovnako s neokukaným námetom.

Z tohto som tak trochu rozhodená. V niektorých ohľadoch je Pontypool skvelý. Nepamätám si kedy naposledy som vo filme/horore videla takto originálny a geniálny námet - vidno, že to tvorcovia nezbúchali na kolene, ale naozaj chceli priniesť niečo, čo tu ešte nebolo, čo premysleli do najmenších detajlov. Na druhej strane však na mňa tento námet ku koncu pôsobil o niečo viac prekombinovane ako by som uznala za vhodné. Rovnako niekoľko dialógových pasáži som pozerala spôsobom, že som sa v podstate nechytala na to, o čom sa vlastne postavy rozprávajú, nejak mi unikala pointa. Prvá hodinka je však naozaj excelentná - tá neistota, strach, fantázia pracuje na plné obrátky, počujeme, čo sa deje, ale nič nevidíme - úplne akoby som tam sedela s postavami a prežívala to. Po tej hodinke, už to až tak veľmi zaujímavé nie je, chýba mi aspoň o niekoľko scén naviac so slovnými zombiekmi, ale Pontypool to očividne nechcel zahrať na priamu akciu. Tak ako zaujímavo to začalo, to v mojich očiach nie príliš zaujímavo skončilo.

Nešťastná voľba. Demons never die je zbytočne prekombinovaným slasherom, ktorý ale vôbec nie je atraktívny ani zaujímavý. Vraždy nemajú ani trochu dôvtipu, či originality a o efektoch sa v tomto prípade výrazne hovoriť ani nedá. Častejšie som mala pocit, že riešime samovražednú partiu deciek ako to, že tam niekde pobieha maskovaný vrah. Očividne sa teda tvorcovia snažili hrať na strunu príbehu a emocionálneho precitnutia, ktoré sa však nedostavilo a v tomto prípade bolo zbytočné to do deja komponovať. Neviem akým zázrakom sa mi však podarilo pri filme nenudiť, čo teda pokladám za úspech, a preto aspoň 1*.

Pri Nymph by som sa pravdepodobne veľmi nudila, keby tvorcovia nezvolili tak atraktívny námet. Priznávam, že to na mňa pôsobilo lákavo, keďže morská panna sa vo filme tak často nevidí. Rozjazd bol pomerne spomalený a snažil sa hrať na tajomnú atmosféru, ktorá však na mňa tajomne vôbec nepôsobila a k celkovému dojmu mi dvakrát nepomáhali ani herecké výkony. Začínala som sa celkom obávať ako bude technicky zvládnuté hlavné sústo tohto počinu. K môjmu prekvapeniu vyzerala naozaj úžasne a vidno, že si na nej dali záležať. Výzorovo teda ok, avšak, pri útokoch to už riadne pokulhávalo. Vďaka tomu som bola celkom na vážkach, ale keď to zhrniem tak ma výrazne oslovila iba morská panna a pár slušných gore scén. Všetko naokolo bola skôr bezvýznamná kulisa, ktorá ma vôbec nezaujímala - počnúc hercami cez herecké výkony až po technické zvládnutie kontaktných bojov.

Strašná blbosť. Aj napriek spomalenému začiatku sa film po takej hodinke celkom slušne rozbieha a začne naberať úplne iný rozmer. Krimi pozadie okolo vraha ma, popravde, absolútne nezaujímalo. Hlavným ťahúňom Housebound sú skvele vybrané ksichty, ktoré ľavou zadnou vypĺňajú celú stopáž a prvky hororu šmiknuté prvkami komédie. Tá komediálna stránka spočiatku rovnako nebola príliš vydarená a vyčarila len jemný úsmev na tvári. Avšak, po tej hodinke tiež začne naberať druhý dych a odvtedy to pôsobí akoby som pozerala úplne iný film. Objavuje sa omnoho viac akcie, zaujímavejšie scény a najmä komediálnejšie situácie a dialógy, vďaka ktorým som sa nie raz zasmiala (tentoraz schuti). Ako som napísal na začiatku bola to strašná blbosť, až tak, že som sa pri nej nečakane dobre bavila.