Silviaxx

No.. Nie úplne rozumiem tomu hodnoteniu, lebo podľa mňa to bola tak príšerná a kolosálna blbosť, že mi je z toho do plaču. Myslím, že ešte žiadny film som nemusela pauzovať takmer 10x, lebo som sa pri ňom tak brutálne nudila až na tento výkvet kinematografie. Ak prižmúrim 16 očí, tak som ochotná pochváliť prostredie - Island (nie, obsahom nie sú dlhé zábery na krásne scenérie, ale šak sa snažím byť zhovievavá) a konkrétne odpornú rybársku loď, a to je asi tak všetko ohľadne plusov. Postavy maximálne nesympatické a stupídne, nehovoriac o vzájomných dialógoch, resp. celom scenári. Deju taktiež výrazne absentuje logika a ak už to zoberiem z pohľadu slasher-a , tak opäť žiadna sláva. Tento "Reykjavícky harpúnový masaker pri očumovaní veľrýb" vnímam ako absolútny prepadák, vzbudzujúci utrpenie pri sledovaní.

Hoci neuznávam fakt, že Nemesis je do istej miery až zbytočne komplikovaný, odporúčam pred zavrhnutím snímku skúsiť párať po vysvetlení. Mne to na celý dej vrhlo úplne iné svetlo a celá táto patália prestala pôsobiť ako "nič nevypovedajúca sračka" (tiež som mala na konci tieto pocity rovnako ako väšina). Inak si myslím, že je Nemesis pomerne zručne uchopená záležitosť, ktorá sa odohráva vo veľmi vďačnom prostredí, kde nie je dvakrát náročné vytvoriť znepokojivú atmosféru. Kvitujem aj oneman show vo väčšej časti stopáže, za sprievodu rozhlasového vysielania a pohranie sa s emóciami diváka voči hlavnej postave.

Perfektný námet, ktorý prelína súčasný svet biznisu s miestom natoľko vzdialeným od súčasnosti, až ma divák pocit, že sa ocitol v inej dobe. Skvelé budovanie atmosféry a kladenie dôrazu na postavy a miesto, kde sa dej odohráva - veľmi príjemne sa to sklápa do mysteriózneho deja, čím nikdy nepohrdnem. Následne však nastáva problém, ktorým je rozuzlenie - zjednodušene - celé budovanie atmosféry, mysterična a vôbec všetkého, o čo sa tento snímok snažil "jde do kytek" a naberá to priam stupídne rozmery, čo celkový dojem rapídne narúša (a keď píšem rapídne, myslím RAPÍDNE!), čo ma mrzí, lebo potenciál bol naozaj skvelý, bohužiaľ záver v kontraste s predchádzajúcou stopážou pôsobí komicky.

Ako bolo povedané, chýba tu nejaká hlbšia pointa alebo šikovnejšie uzavretie celej tejto úchyláckej story, pretože bez toho je to len výňatok zo života bizarnej rodiny, ktorý nemá žiadnu hĺbku - divákovi umožňuje nahliadnuť do ich rituálov bez pochopenia hlbších zámerov, či poskytnutia akýchkoľvek vysvetlení. 3* za kreativitu autora, vzbudzovanie nepríjemných pocitov a takmer plné využitie potenciálu všetkých postáv (hoci povedzme si pravdu, dalo sa to ešte viac pritiahnuť za vlasy ;)).

Nádherný príbeh neobyčajného priateľstva medzi orlom a chlapcom so SKVELÝMI dokumentárnymi zábermi. Viac k tomu povedať naozaj netreba :)

Aj napriek kostrbatejšiemu prepojeniu jednotlivých príbehov, ktoré majú relatívne samostatné linky, by som nemala čisté svedomie, keby som ohodnotila slabšie. Pretože Mŕtve dievča má niečo, čo je ťažko opísať. Niečo zvláštne, nehmatateľné, čo sa dá len precítiť, čo dáva samotným osudom iný rozmer. Film by som pomenovala dvomi slovami - zármutok a beznádej.

Skvelý námet, ale domnievam sa, že pomerne nezvládnutý. Dejová línia obchodovania s deťmi, ktorá zahŕňala agentúru poskytujúcu adopcie "sirôt" do USA bola naozaj skvele premyslená (kvôli tomu 2*). Čo sa ale týka vyšetrovania, tak tam to šlo značne do kytek a akcia taktiež takmer žiadna. Najväčším problémom Baby Sellers je však vyvrcholenie deja - začiatok fajn, jadro fajn, ale v momente, kedy má prísť vyvrcholenie, ho divák takmer ani nepostrehne, lebo je úplne odfláknuté a v podstate sa celý dej sekne.

Tak ako v prípade Hladu, tak aj pri Shame vsadil McQueen opäť skôr na scény a atmosféru, než na prehnané dialógy medzi postavami. So Shame však nie som tak spokojná. Určite to nebude témou, tá je vykreslená naozaj perfektne na to, o akú intímnu a delikátnu záležitosť ide. Skôr by som to nazvala mojím osobným naladením a neskutočnou nudou. Naozaj som nebola pripravená na takú prázdnotu, ktorú Shame vykresľuje (opäť uznávam, že statočne) - pochmúrna, šedá, prázdna, nicotná až sebadeštruktívna atmosféra celého snímku je takmer hmatateľná a nepoľavuje ani na sekundu, skôr tlačí do takých extrémov až sa divák cíti psychicky vyžmýkaný. Tempo filmu je príliš plazivé a nezáživné (scénu kedy Carey Mulligan spievala v bare som pretočila, na môj vkus bola ale že neskutočne dlhá), no samozrejme skvele korešponduje s melanchóliou a depresiou celého snímku. Moje hodnotenie by som teda nenazvala chybou filmu, ak má divák náladu práve na drtivý, chladný, depresivný a naozaj smutý príbeh vo vláčnom tempe, tak Shame je skvelá voľba.

Celý problém, ktorý mám so Sekretárkou stojí a padá na mojich nesympatiách voči hlavným predstaviteľom, ktoré sú pri takomto type filmov dosť podstatné. Taktiež mi dvakrát nesadlo stelesnenie postáv hercami, avšak to skôr pripisujem špecifikácii Sekretárky aj ako komédie, hoci ja som sa vo viacerých prípadoch cítila skôr trápne ako pobavene, ale to nevadí. Posledným problémom je pre mňa absencia psychologickej línie filmu, čo mi v tomto prípade chýbalo veľmi, vzhľadom na to, čím sa snímok priamo alebo aspoň okrajovo zaoberá - alkoholizmus, sebapoškodzovanie, SM.. Bez toho na mňa pôsobí tak trochu plytko... No a ten happyend, oukej... Každopádne sa naozaj neviem rozhodnúť, som na rozmedzí silnejších 2 a slabších 3.

Mám dojem, že sa The Neon Demon snaží tváriť ako niečo intelektuálnejšie než reálne je. Alebo je len mojím osobným problémom, že sa v deji snažím nájsť nejakú metaforu, či hlbšiu, šikovne zakamuflovanú myšlienku, no nedarí sa mi to. Čo neónovému démonovi nemožno uprieť je neskutočne hypnotický vizuál, vďaka ktorému som bola výraznejšiu časť stopáže naplno vtiahnutá do obrazu (ťažko to nazvať dejom, keďže dej takmer úplne absentuje). Mimo toho však film akoby umieral, je dosť nezáživný, vlečie sa jak sopeľ a ešte aj to "finále" je také žiadne. K divákovi sa vôbec nedostáva, nenadväzuje ani len kontakt a už vôbec nie puto, pôsobí odťažito a chladne. Jedinú metaforu, ktorú nachádzam je, že rovnako ako tento snímok aj celý svet modelingu je plochý, bez emócií a zblíženia, ale s nádherným pozláteným vizuálom. PS: v Only God Forgives hral aspoň Ryan Gosling!