Radko

K názvu: 161 - je číselný symbol skratky Antifašistickej akcie (AFA - podľa poradia písmen v abecede A-1 F-6), 88 je naci symbol pre Heil Hitler. K obsahu - ak by sa v 90 rokoch k na kolene vyrábaným zinom (časopisom bez ISBN a oficiálnej registrácie) prikladali dvd, nevyzerali by inak. Skompilované tv správy s amatérskymi video zábermi, anonymní tvorcovia, až na výnimky i aktéri. Formálne fušerský dokument je kompenzovaný snahou o autentickú výpoveď o skutočnom priebehu bojov náckov s anarchistami. Násilie sa mi prieči. Faktom zostáva, že AFA bola len reakciou na prvotné útoky naci skínov. Nielen na Cigánov a černochov, ale čoraz viac aj na alternatívcov. Kto sa niekedy ocitol v squate, na punkovom koncerte, či medzi skínmi, vie dobre porovnať rozdiel v nálade a zábave medzi subkultúrami. Kde prevažuje macho nadšenie svalmi, sociálna frustrácia, násilné reči i útoky. Kde sloboda, sranda, snaha tvoriť. A primerane sa brániť prvotne násilníckym blbom. Je zjavné čím sa Adolf fans a anarchopankáči líšia. No "vďaka" negatívnemu obrazu médií a celkovému konzumnému zblbnutiu spoločnosti, ostáva dnes i tá zmysluplnejšia z alternatív len v polohe okrajovej subkultúry.

Úvod je v medziach uleteného konšpiračného dokumentu s istou mierou literárnej fikcie a primeraného spracovania. Cituje sa otec atómovej bomby Oppenheimer. Prirovnáva pokusy k vetám z Bhagavadgíty (časti staroindického eposu). Následne začína divácke peklo, ponúkajúce aj následné nespochybniteľné pravdy a fakty: Indický epos opísal atómové výbuchy v staroveku. Nacisti na Mesiaci v 40. rokoch na Mesiaci postavili základňu, dnes prekladisko ľudských otrokov na trhy do iných galaxií. Tam ich bartrovo menia za ET technológie. Za našou galaxiou je 8 planét - kópií Zeme. Žijú tam speakujúci ľudia. Zo Zeme sa tam cestuje za 20 minút. Americkí prezidenti (až na jedného) majú spoločného predka - anglického kráľa Jána (tu mi napadlo "Pre pána Jána!" - stručné zhodnotenie filmu). Mocní tohto sveta žijú hrozne dlho. Ide o 1% ľudstva. ET roky podpisujú zmluvy s americkou vládou. Reptiliáni všetky knihy falšujú vyše 6000 rokov. Všetko písané slovo je lož. Toto nie je nič iné, len podsunutá rada divákom, že nemá žiadny zmysel čítať. Čiže robiť to, čo nás preukázateľne chráni pred hlúposťou. Dokument, sprvu obohatený o rôzne strihové zábery, čoraz viac skĺzava do nudno-mimóznych výpovedí hovoriacich hláv. Konšpiračné teórie, náboženské knihy, duchovné učenia i psychoterapie (od Freuda po Leunera) sú v skutočnosti takmer vždy len imaginatívnou literatúrou, pôsobiacich silou placebo efektu. Medzi ich autormi sú majstri aj patlali. Teória o vládnúcich pedofiloch a vrahoch detí, obchodujúcich s emzákmi je nepodarená nuda. Pripomína lacné, bombastické sci-fi 50. rokov. Šíri strach, o ktorom tvrdí, že sa mocní živia jeho mentálnou silou. "Keď sa dozviete o tajných spolkoch a ich skutočných cieľoch viac, kedykoľvek Vás môžu odstrániť". Tým sa film stáva paradoxne presne tým, pred čím varuje. Hlása strach bojom proti strachu. Ach-jaj.

Svojrázne, morbídne estetizované kostry v plášťoch stvrdnutých stáročným pohrebným prachom a zeminou. Napriek ultrapomalému pohybu dokážu riadne zavariť zabávajúcemu sa mestečku. Nevyberajú si medzi jeho volenými zástupcami, ostatnými obyvateľmi, návštevníkmi, či pomáhačovi ich zmŕtvychvstania. Skupinka obyvateľov prežíva v zabarikádovanom kostole. Nie nadlho. Pretože nedokáže, na rozdiel od nemŕtvych kostlivcov padlého templárskeho rádu, držať pospolu. Druhý diel trilógie neohuruje pomerne fádnym hororovým dejom (mŕtvoly vstanú z hrobu a vraždia hlava-nehlava), ale atmosférou temného stredoveku, prenesenou cez stáročia čakania do súčasnosti. Preto, aby sa naplnila dávno vyslovená kliatba. Atmosféra nevyspytateľných znovu ožívajúcich rytierov na mŕtvych koňoch, ich spomalené jazdy na koňoch, prázdne pohľady vysušených kostlivcov, obtiahnutých tenunkou, zhnednutou kožou, výtvarne luxusné riešenie spolu s atmosférou strachu ľudí, ktorí (zatiaľ) prežili, a napriek tomu stále riešia vzťahové konflikty a vzájomné zrádzanie sa, si zaslúžia hodnotiaci nadštandard.

Boj o záchranu pôdy drobnými roľníkmi. Hrdlačia po generácie na malých pozemkoch. Snažia sa dopestovať bavlnu, tekvice a iné plodiny. K úrode potrebujú závlahy. Problémom je bohatý šejk, sledujúci vlastný nekalý záujem. Krytý okupačnou britskou správou a poslušným starostom vydá príkaz, obmedzujúci zalievanie na pár dní v mesiaci. Úroda je odrazu ohrozená suchom. Miestne neoficiálne autority, počúvajúce poddaných, prelamujú nezmyselné príkazy. Rebélia končí rozsiahlym zatýkaním tých, či si dovolili zavlažovať viac. Rebelujúcim roľníkom a ich neoficiálnym vodcom ostáva spoločný odpor voči vykorisťovateľom. Žiaľ, kolektívne zomknutie zlyhá na sebeckosti jedincov, sledujúcich vlastný záujem. Sugestívne a živo vyrozprávaný príbeh vykorisťovania rôznymi spôsobmi na všetkých úrovniach riadenia, krytého náboženským tmárstvom. Ukazuje i ženské ponižovanie a údel chudobných žien, odsúdených na hľadanie boháča, čo by ich vyviedol z marazmu. Krvavé finále je logickým vyústením spupného vykorisťovania a nepripustenia oponovania príkazom zhora. Napriek tragickému záveru sú vo filme naznačené i perspektívy odhodlaného solidárneho boja a oslobodenia žien. Film má presah do súčasnosti. Dnes vykorisťovanie pretrváva, len je rafinovanejšie. Ak treba odobrať pozemok bežnému občanovi (privilegovaní si svoje pozemky vždy včas ochránia), zakryje sa to tzv. verejným záujmom.

Kam vydať sa po pustení z basy? Pre diamanty, ak uliate ostali kdesi, asi. V amišskom mestečku však čisto nulové je vytúžené bingo. No náhradný plán náhodne vnukne sa: stať sa Banshee šerifským kingom! Šachová partia zdá sa rozbehnutá fajne. Kto zo zločineckých tátošov naklusá napokon do víťaznej stajne?

Utrpenie a pomsta. Tak sa v skratke dá opísať dej. Za jeho rámec režisér nevložil nič navyše. Poistil to nemotou a drogovou závislosťou hlavnej hrdinky. Nemá tak šancu povedať nič o tom, čo prežíva, kto je. Tvár jej "zdobí" konštantne apaticky nezúčastnený výraz, miestami okorenený bolesťou. Spomalené scény násilia a explicitný sex len posilňujú celkovú špinavú atmosféru filmu. Trochu z nej vybočuje úvodná scéna dievčatka v parku, nadšene pobehujúceho medzi zlatožltými opadanými javorovými listami, plus pár, do spektra oranžovožltej ladených, záberov jesene. Prevažujúci zmar, strádanie a násilie sa tak stávajú pomerne monotónnymi a zdĺhavými. Napriek snahám o isté obohatenie špinavého prežívania nútenej prostitúcie a pomstou motivovaných tréningov tela, streľby a šoférovania. Originalita sa výsledku uprieť nedá, no kvalitatívne ide len o jemne nadpriemerné dielo.

Albánci, Cigáni, Íri, černosi sa v kvase londýnskeho podsvetia ruvú o svoju skyvu žvanca. Nechýba utajený agent. Prostredie v škále od sociálneho dna po luxus. Bitky správne drsniacke. Emócie napäté sťaby struna. Lebo zavraždili bossa. Pomsta musí byť neadekvátne tvrdá! Uvidíme, či sa z tejto citovo hysterizujúcej, a na druhej strane, všetko ukľudňujúco pod poličku strkajúcej premisy, seriál pohne kamsi ďalej.

Prvá tretina filmu fajn, zvyšok thrillerové klišé. Herecky obstojné, dejovo slabota.

Kuriatka, čučoriedky, čerstvo nadojené mlieko. Vyučený pekár by čosi upiekol. Pampúchy do hnedozlata vysmažené chutia ako z raja, v drsnom kraji ich nielen dvaja-traja. Peniaze dvom chudákom do torby sa sypú utešene, až je plná: do dutiny stromovej ju skryť treba, prirodzene. Priateľstvo Ćíňana s Amíkom sa plánmi budúcnosti tuží, no pozor: miestneho veliteľa drsní sú ver muži. Krava, v oregonskom kraji prvá, pokiaľ mlieko dáva, kamošom šťastie trvá. Subtílne, jemné posolstvo o nádeji, v spojení túlavých, ubolených duší.

Atómka pomaly a neochotne odkrýva tajomstvá. Prvé je za nedobytnými dverami so znakom jadrového odpadu, nájdenými uprostred jaskyne. Záhadný, špinavý cudzinec v kapuci sa ubytuje do prázdneho hotela. V druhej časti sa pátra po dvoch zmiznutých chlapcoch. Vo víre záhad nie je čas na neveru. Ani na rozvíjanie charakterov postáv. Tie sa , bez výnimky tvária tragicky, utrápene, skleslo. Teda úplne odlišne ako seriál Návštevníci, ktorému sa v závere začína epizóda čímsi približovať.