Estemax

David v plnej kráse. Presne takto si predstavujem film. Inak, ako umeleckým ani nemožno nazvať takýto pokus vniknutia do duše. Koho? Na tom nie veľmi záleží, podstatou je poukázanie na to, že má i temné stránky, ich odhaľovanie sa nesie presne v duchu finálnej kresby ovečky v Malom princovi. Každý si tam nájde niečo svoje. A toto nájdenie, či skôr pokus oň, inak ani podané byť nemôže. Plné halucinácií, zvratov, mrazivých chvíľok spolu s temným mužom, najmä večierok a telefonát samému sebe bol pocitovo „zvláštnym“. Ktovie, či sa raz všetci namiesto postele nestretneme pri umakartovom stole v červenom salóniku.

Silný. Doslova ukážkovo si Vás vtiahne k sebe do deja. Ak niekto vie, čo je to byť rodičom, tak potom ani nehovoriac. Je plný lásky, obetovania sa, odpustení i sklamaní. Režisér preníká tak verne do útrob ženského mozgu, do jeho myšlienkových pochodov, že máte naozaj pocit, že dianie v ňom je logické a jasné. Nelogický je však svet okolo. Tak to však chodí. Niečo sa začne a niečo sa i skončí. Niekto sa narodí a niekto zase musí zomrieť. Klobúk dole pred výkonom hlavnej hrdinky, ktorá zahrala svoju rolu tak autenticky, že máte pocit, akoby ju vôbec nehrala.. Taký má byť výkon herca. 10/10.