Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Komedie
  • Dobrodružný
  • Sci-Fi

Recenze (433)

plakát

Dračí život Bruce Lee (1993) 

Život Bruca Lee je určite zaujímavý a dramatický a tak je škoda, že Cohenov film využil tento potenciál iba z polovice. Zvľášť prvá polovica filmu je spracovaná až mierne nezáživným spôsobom, čo ale následne vynahradzuje lepšia druhá polka. Príjemná je hudba Randyho Edelmana a Jason Scott Lee sa na úloha Bruca Lee určite hodí, ale z hereckého hľadiska strieda dobré i slabšie chvíle.

plakát

Big Lebowski (1998) 

Z filmografie bratov Coenovcov je Big Lebowski jeden z mojich najobľúbenejších filmov. Veľkú zásluhu na tom majú hlavne dobre napísané postavy dobre stvárnené svojimi hereckými predstaviteľmi. Nepamätám si, kedy naposledy som videl takých pohodovkárov, akými sú postavy Dudea a Waltera. Takisto scenár tvorí silnú stránku filmu, zápletka s únosom je zaujímavá a humor, ktorý vsúvajú bratia prostredníctvom scenára do úst jednotlivých postáv, je neobyčajne vtipný. Čo ma ale dostalo, sú dva výstupy Johna Turturra ako Jesusa, ktorého tancovanie a následné hlášky dokážu rozosmiať až k slzám.

plakát

Slunce, seno, jahody (1983) 

Zdeněk Troška je zaujímavý filmár. Kritici ho nemajú radi a obyčajní ľudia ho milujú. A v súvislisti so Slunce, seno, jahody patrím skôr do tej druhej skupiny. Filmu nechýbajú vtipné fóry, vtipné postavy a Troškova práca s nehercami si tiež zaslúži pochvalu. Celá séria (zvlášť prvé dva filmy) je dnes už klasikou.

plakát

Shrek 2 (2004) 

Tvorcovia filmu odviedli opäť kus dobrej práce, oproti prvému Shrekovi je dvojka veľkolepejšia, ale aj tak si myslím, že potenciál Shrekovho sveta aj nateraz nevyužily na 100%. Trochu mi tu chýbalo viac akcie, už len kvôli tomu, ako s ňou dokážu tvorcovia efektne narábať (stačí zaspomínať na scénu s drakom z prvého Shreka). Ale záverečná akcia je tentokrát bravúrna, striedanie záberov na Shreka, dobíjajúceho sa do hradu so zábermi spievajúcej Víly Kmotričky vo vnútri hradu, je bombasticky efektné a je to presne ten typ záveru, aký mi tak veľmi chýbal na konci jednotky. Z nových postáv zaujmú Fioniny rodičia a hlavne Kocúr v botách, ktorého mimika, pohyby a občasné hlášky stoja zato. Ale v mojich očiach je aj tak víťazom, tesne pred Shrekom, opäť Oslík (resp. Kôň), ktorý rozosieva optimizmus a hlášky ako žiadna iná postava. Shrek 2 je proste milý, pekný, zelený a hlavne krásne zábavný film. Nafackať ale treba slovenského distributéra, naraziť na kópiu v originálnom znení je nadľudská úloha.

plakát

Star Wars: Epizoda V - Impérium vrací úder (1980) 

IMPÉRIUM VRACIA ÚDER patrí spolu s POMSTOU SITHOV medzi moje najobľúbenejšie epizódy z najlepšej filmovej ságy všetkých čias, k čomu dopomohol hlavne vynikajúco napísaný a temnejšie ladený príbeh, ktorý nemá ani jedno slabé miesto: scény z ľadovej planéty Hoth, z Dagobah, pásmo asteroidov, scény z Cloud City sú všetko neobyčajné filmové momenty. GEORGE LUCAS tentokrát poveril Lawrenca Kasdana a Leigh Brackettovú, aby na jeho námet napísali scenár a musím povedať, že výsledok je vynikajúci. Mnohé dialógy nemajú chybu: za všetky stačí spomenúť napr. ťahanice medzi Hanom a Leiou a vždy ma dokážu pobaviť i hlášky Threepia, tento sympatický robot je v prenesenom i doslovnom význame vyslovene zlatý. Z nových významenjších postáv pribudol jeden z mojich najobľúbenejších filmových hrdinov, majster YODA, ktorého oživil a vynikajúco nahovoril Frank Oz a tak úvodná Yodova scénka, v ktorej sa snaží zakryť svoju pravú identitu, obsahuje neopakovateľné kúzlo, podobne ako všetky jeho scény. Z nováčikov netreba zabudnúť ani na vynikajúceho Landa Calrissiana a nedá mi nespomenúť aj Dartha Vadera, ktorý je s vyleštenou maskou ešte pôsobivejší. JOHN WILLIAMS obohatil svoju nezabudnuteľnú hudbu niekoľkými výbornými motívmi, z ktorých vyčnieva hlavne pochod Impéria, jeden z najtypickejších hudobných motívov všetkých čias.

plakát

Mission: Impossible (1996) 

MI je bezpochyby kvalitný špionážny film, ktorý je výsledkom dobre odvedenej práce Briana De Palmu i hereckého obsadenia (v ktorom tradične nesmie chýbať Marek Vašut). Hlavnou prednosťou filmu sú jeho tri hlavné scény. PRVOU je neúspešná akcia v Prahe, ktorá v podsate odštartuje dej filmu. DRUHOU je veľmi pôsobivá scéna z Langley, v ktorej nechýba napätie, zvýšený krvný tlak, ani visiaci Cruise. Dnes už kultová scéna. TREŤOU je najakčnejšia pasáž filmu z francúzskeho TGV, ktorá je skutočne dobre natočená i kvalitne trikovo zvládnutá. A tá rotujúca vrtuľa pred Cruiseovým krkom nemá chybu.

plakát

Frekvence (2000) 

Námet filmu aj napriek svojej neveľkej originalite je veľmi zaujímavý. Hrátky s časom je síce téma, s ktorou sme sa mohli stretnúť už vo viacerých filmoch, ale Frekvencia to všetko obohacuje naviac o kriminálny prvok. Je to skrátka rozhodne dobrý film, miestami aj pekne napínavý, ale nič viac, ani menej.

plakát

Jako zabít ptáčka (1962) 

Celým filmom sa zaújimavo vinú dve dejové línie. Jednu predstavuje sympaťák Gregory Peck a jeho obhajoba obvineného černocha. Dôraz kladie najmä na nevraživosť medzi čiernym a bielym obyvateľstvom v 30. rokoch. Druhú líniu predstavujú Atticove deti (veľmi dobre a hlavne prirodzene stvárnené ich predstaviteľmi) a ich obdiv i strach k tajomnému domu. Obe tieto časti sa nakoniec pretnú v jednej z najpôsobivejších scén filmu.

plakát

Ti druzí (2001) 

The Others je kvalitná ducharina, ktorá ale prišla na svet až príliš neskoro. Film totiž mierne stojí v tieni Šiesteho zmyslu, na ktorý sa v určitých okamihoch mierne podobá. Treba ale oceniť snahu a drzosť Španiela Alejandra Amenábara, ktorý je okrem dobre odvedenej réžie aj autorom scenára a hudby. Pôsobivosť záverečnej pointy napokon znižuje jej neveľká originalita, ale aj napriek tomu zaujme a vyvolá chuť na opätovné pozretie. The Others je totiž rozhodne film, ktorý sa oplatí vidieť minimálne dvakrát.

plakát

Narozen 4. července (1989) 

Tom Cruise týmto filmom dokázal, že je skutočne kvalitným hercom. Jeho jačiace výstupy pred rodinou alebo výmena názorov s postavou W. Dafoea sú veľmi pôsobivé. V súvislosti s Cruiseovov postavou musím pochváliť aj maskérov, pretože Ron Kovic skutočne starne. Podobne kvalitnú prácu odviedol i Oliver Stone, ktorého réžia ponúka naozaj silný zážitok a za zmienku stojí aj hudba Johna Williamsa, ktorá síce nie je tematicky bohatá (väčšinou sa opakuje jeden motív), no dodáva mnohým scénam tú správnu atmosféru.