denulik

Ako to zhrnúť? Asi som sa príliš tešila a hlavne čakala niečo iné. Na prvé pozretie sa mi to zdalo slabé, nehovoriac o Gondryho záľube v papundekli. Myšlienka vymazať si niekoho a niečo z pamäti sa mi ale dostala do hlavy a nie a nie von. Ako tak nad tým rozmýšľam, niečo na tom filme určite je. Vlastne je veľmi dobrý. Ak by sme mali tú možnosť, vymazať z našej mysle ľudí, ktorí nám ublížili, urobili by sme to? Je to veľmi lákavá ponuka, ktorá so sebou ale nesie obrovské riziká. Žiadne stretnutie v našom živote nie je bezvýznamné, práve naopak. Každé stretnutie nás mení a do istej miery definuje to, čím a kým sme. Ak to z mysle vymažeme, stratíme časť samých seba, vrátime sa o krok späť. Vynikajúci námet, ale aaach ten papundekel;)

Prvá séria je vynikajúca, o tom niet pochýb. Podvratná hra s divákom, ktorý spočiatku netuší, kto je tu zlý - hrdina Brody alebo mešuge agentka Carrie- si dokázala udžať napätie. Rovnováha medzi "zábavou", ktorá je cieľom televíznej produkcie, kvalitou prevedenia a realističnosťou deja ma udržala v pozore až do konca. Druhá séria jednoznačne prekonala prvú. Myslela som si, že po otvorení hry na konci tej prvej seriál nedokáže vykryť neistotu,s ktorou dovtedy pracoval a kvalitou pôjde dole. Opak bol pravdou. Druhá séria má úplne odlišnú dynamiku a atmosféru ako tá prvá, je miestami temnejšia a z môjho pohľadu oveľa napínavejšia. Záverečný twist ma dostal do kolien a ja sa nedokážem dočkať tej tretej.

Neviem, či Waltzova vyškerená grimasa bola zámerom alebo čarom nechceného. Možno v 50. rokoch to pôsobilo na ľudí šarmantne, vyjadrovalo nadšenie úspešného podnikateľa zo sveta, ale mňa z toho mrazilo. Inak konečne civilnejší Burton vo svete normálnych(?) ľudí. Žiadne majstrovské dielo, ale ani ma po návšteve kina neprepadlo znechutenie. Zabudnuteľný film (v dobrom aj v zlom zmysle).

Aký zmysel má ľudský život? Taký, aký mu sami dáme. A niekedy, v snahe prehlušiť prázdnotu a samotu v nás, sa rozhodneme zle a svoj život zasvätíme iba chimére- snu, ktorý sa nedá dosiahnuť. Veríme, že sme našli svoj zmysel života a až keď je neskoro, zistíme,že sme sa hnali za niečím, čo neexistuje, za prchavým prísľubom budúceho šťastia, ktoré nikdy nepríde. Čo horšie sa môže stať ako zistiť, že sme žili zbytočne? Gatsby si svoj omyl uvedomil, aj keď si ho nechcel pripustiť a stále veril, že sa mýli. Nakoniec predsa len umrel šťastný v ďalšej zo svojich ilúzií

Roztrasená kamera, ktorá podľa mňa v tomto type filmov nemá čo hľadať, nezaujímavé postavy, s ktorými nemáte prečo sympatizovať a pomerne nezáživná hodina a pol v úvode potopili zaujímavý príbeh z 30. rokov: Dillinger versus FBI. A nikde vo filme som nezaznamenala obrovské sympatie verejnosti k skupinke bankových lupičov. Mann im jednoducho nedal priestor.

Škoda len, že väčšina filmov s Fredom a Ginger je vlastne len hlúpučkou báchorkou, ktorej jediným cieľom je uviesť famózne tanečné číslo, ktoré je skutočným vrcholom diela. A tak postavy šaškujú, vystrájajú, pitvoria sa a konajú maximálne nelogicky, len aby konečne mohli vybehnúť na parket. A to, bohužiaľ, pôsobí veľmi umelo. Čo na tom, že tanec je jednoducho neprekonateľný. Keď nemá v príbehu žiadne opodstatnenie, zamrzí to.

Ak niekto nevidel dánsky originál, príde mu to iste ako zaujímavý film s dobrým nápadom, ale je to v podstate kópia 1:1, ktorú ocenia len fanúšikovia Jacka Gyllenhaala.

V tejto chvíli neviem, či som niečo podobné už v dokumente videla. Asi áno, ale ...

Vlk z Wall Street je trojhodinová jazda najvyššou rýchlosťou po paralelnom vesmíre, do ktorého sme už mali párkrát možnosť nakuknúť, ale nám zatiaľ nikto neposkytol taký reálny pohľad na "elitu" kapitalistického sveta ako pán Scorsese. Bez servítky, škrupúľ alebo ostychu ukazuje absurnosť sveta superbohatých. A napriek tomu, že som sa pozerala na to, ako niekto šliape po všetkých pravidlách a princípoch, ktorými sa snažím celý život riadiť, robí to takým štýlom, že som sa nemohla prestať smiať. A nakoniec mi bolo toho hnusáka ešte aj ľúto. Som veľmi rada, že sa film zdržal polopatistického hrozenia prstom- ten absurdný humor hovorí aj tak za všetko. Úplne súhlasím s komentárom kidda, nič ľudské ma nemôže uraziť, ktovie koľko chamtivosti mám v sebe :-) P.S. Mohol by mi prosím niekto zohnať tie lemmony 714?

Nevidieť Skrytú identitu hodnotila by som vyššie, ale v tomto prípade remake predbehol pôvodný film v psychológii postáv aj v atmosfére. A možno je to iba kultúrnou odlišnosťou. Neviem, ale akosi sa ma osudy tých dvoch nedotkli.