JohnFarst

Najlepší Leeho film... žiaden Tiger a Drak ale Ice Storm. Dokonalejší zážitok ako podobne ladená Americká krása, ktorá aj cez všetky svoje plusy nedosahuje realistického dojmu ako tento film. Napísal by som viac ale nemám čas... vynikajúce a bravúrne predstavenie.

Príbeh Návratu sa zdá byť jednoduchý ale Zvjagincev ho svojím spracovaním povýšil na plnohodnotný klubový film. Už od prvej scény je značné tušiť pochmúrnosť deja a dáva nám vedieť, že nepôjde o ľahkú komédiu. Tento úmysel dáva najavo aj tým, že film rozdelil na sedem častí čiže sedem dní, počas ktorých sa príbeh odihráva. Akoby nám naznačiť svojské dramatické stupňovanie deja. Diváci tušia, že deň sa bude otcov teror zhoršovať až kým nepríde akási ´katastrofa´, ku ktorej film celý čas speje. Režisérovi nejde o lacné zahmlievanie deja, stručne a jasne nám dáva každou scénou najavo, že tento príbeh sa dobre neskončí. Ponurú atmosféru plnú tichého teroru a strachu umocňuje naviac kamera, ktorá využíva veľa statíckých záberov a počas celého filmu má nasadený nepríjemný sivý alebo jemno modrý filter. Absencia hudby vo väčšine scén je už potom len akousi pomyselnou čerešničkou v neprajnej realistickej atmosfére filmu. Režisér chce aby sme sa cítili priamo účastní deju, aby sme si nemohli povedať, že je to len film. Zvjagincevovi sa podarilo nastaviť kontrast ľudských charakterov na malom Ivanovi a otcovi. Zatiaľ čo Ivan je úprimný a nebojácny, okolo otca rozprestrel hrubú plachtu tajomna. Divák sa nedozvie kde bol, odkiaľ prišiel, čo robí ba ani dokonca ani ako sa volá. Je tichý a badať na ňom, že sa o niečo bojí. Možno práve o tú záhadnú skrinku, ktorú vyhrabal na ostrove. Každý nech si spravý vlastnú mienku. Návrat je komorný, ponurý a veľmi realistický film, ktorý však má čo ponúknuť a je dôkazom toho, že aj ruská kinematografia má čo ponúknuť.

Žeby Abrams vytrel Lucasovi riť?? To sa mi osobne zdalo po prvej polhodine tohoto medziplanetárneho spektáklu ale bohužial (našťastie) sa tak nestalo. Po tom ako film naberie svoje tempo, ktoré si potom udrží celých 126 minút ma už máločím mohol Star Trek prekvapiť. Postavy schématické a predvídaťeľné, efekty nabúchané ale ničím inovatívne. Quinto, Pine, Bana a Yelchin si svoje party zahrali bravúrne a s chuťou a bola radosť sa na nich pozerať. Som rád, že sa nezaľakli aj vtipných momentov, ktoré predsa len urobili svoje - odľahčili a hlavne odviedli pozornosť od vcelku plytkého a jednotvárneho plotu scénara. Star Trek splňuje všetky predpoklady letného blockbusteru... efektný, dlhý, lesklý a klipovými scénami preplnený obal však nemôže zabrániť prekuknutiu šikovne skrytého 100X videného príbehu. Suma sumárum ST je len ďalší letný oddychovák, ktorý trekkies musí privádzať k orgazmom a ostatných nemá čím uraziť a príjemne pobavý vizuálom ako aj zápletkou. Ale veď aj organista čo sedí na chóruse tiež nehrá v jednom kuse.

Niet o čom.

Práve som to videl na VH1 a zdalo sa mi to celkom zujímavé. Aspoň to nieje taká sračka ako 4 mins to save the world. Ten klip je krásny v Guyovom rukopise. Odmislieť si nechutnú hudbu a pozeráme sa na koláž pekných neonoirových záberov na LA s Madonnou v jej najlepšej roli. Posledný záber je fakt dobrý.

Po hudobnej a výtvarnej stránke vynikajúci film s prepracovanou dobovou atmosférou špinavej robotníckej triedy v anglicku, no po tej dejovej nudná, predvídateľná rozprávka so zlým koncom. Videoklipár Corbijn by sa zdal ako skutočne dobrá voľba na natočenie biografickej snímky o rockovej kapele, veď skúseností s hudbou má dosť ale jeho lineárny a neinvenčný prístup k rozprávaniu príbehu hádže filmu polená pod nohy. Pre vyznávačov Joy Division, Buzzcocks alebo Sex Pistols môže Control byť aj napriek svojim chybám dobrý film ale pre ostatných nejde o nič viac než o jeden príbeh jednej kapely. Rozhodnutie Corbijna upraviť film do BW podoby malo možno zásadný podiel na akej takej pútavosti, pretože dobovosť a kamera sú na Control tie najpútavejšie prvky. Kameraman sa krásne vyhráva s kotrastmi dňa a noci, svetla a tmy ale aj radosti a depresie. Niektoré zábery doknale imitujú nádherné obrazy alebo fotografie. K príbehu, ktorý sám o sebe nie je bohvieako zaujímavý, by som si vedel predstaviť trochu inak komponovanú štruktúru rozprávania s viacerými flashbackmi na ´šťastné´ Curtisove obdobie. Takto je to len encyklopedicky vyrozprávaná story o chlapcovi a jeho sne a živote, ktorý sa mu začína rúcať a my už pol hodinu pred koncom vieme ako sa jeho trápenie skončí. Control je v mnohých ohľadoch zaujímavý film s kopou sugestívnej, punk rockovej muziky ale viac poslúži fanúšikom než širšiemu publiku. Možno to bol zámer, možno nie. Každopádne stojí za pozretie. P.S. JCC a jeho Fuck Show je bezkonkurenčne najlepšia a najzábavnejšia scéna filmu, ten chlap je génius.

Dostal som sa k tomu náhodou ako predfilm ku Slepým láskam a bol som milo prekvapený, že aj na Slovensku sa niekto venuje takejto animovanej tvorbe. Šebestovej Štyri síce nie je bohvieako originálny kraťas ale je z neho cítiť úprimnosť a zápal ku svojej práci. Jednoduchá animácia je pestrofarebná a príjemná na pohľad čo je myslím základ všetkého. Akési kŕčovité prepojenie štyroch príbehov štyroch žien po štyroch minútach nemá hlbšiu myšlienku na zamyslenie, skôr pripomína študentskú prácu. Osobne ma bavil jednoduchý a účelový dabing. Ako predfilm môže byť, inak by som o to asi nezakopol.

Caligari je skutočne jedinečný zážitok pre mňa ako filmového nadšenca hororov a hrôzy. Jeden z prvých hororov vôbec sa v žiadnom prípade nemusí hanbiť za rok svojej výroby.. Kabinet doktora Caligariho JE prelomové dielo. Nielen po estetickej ale aj strihovej stránke. Expresionistické papierové kulisy Holstenwallu dávajú dnes filmu akýsi divadelný nádych, ktorým ešte umocňuje na dnešnú dobu možno trochu podceňovanú krásne desivú atmosféru. Viem si predstaviť ako by som sa tváril v dvadsiatom roku, bŕŕ. Taktiež novátorské weineho kamerové filtre sú tu krásne používané na oddelenie tmy a svetla. Príbeh je plný podobných kontrastov ako láska-nenávisť alebo doktor-šialenec. Kraussovo podanie Caligariho je na svoju dobu bezchybné, možno až trochu teatrálne ale skvelo mu sekunduje démonický Veidt ako poskok Ceasar. Jediná chybička je, že film neobsahuje ani postnahratú hudbu, hoc niektoré scény (vražda, chytanie vraha) si ju priam žiadajú. Ale na druhú stranu bol to zážitok pozerať hodinu čisto len na takúto ´doslova´ nemú klasiku. Príbeh končí prekvapujúcim koncom, z ktorého v podstate nie je jasné, čo je pravda. Tú si musí každý nájsť sám.

Na Slovensku je to mimoriadnou udalosťou. Juraj Lehotský natočil krásny a hlboko emotívny slovenský film. Ďakujeme. Treba to brať tako ako to je teda akosi polodokumentárne a potom sa vám dostane pocitu, ktorý ste možno ešte nepocítili. Lehotský nám dáva krátko nazrieť do osudov štyroch "hrdinov" dnešného Slovenska, ktorí aj napriek svojho hendikepu riešia ľudské a každodenné problémy. Riešia ich však inak ako my ostatní, ich ´pohľad´ na svet je celkom iný, taký, aký ho my nikdy nemôžeme pochopiť. Režisér sa nám však snaží priblížiť slepých ľudí na dosah ruky a ukázať, že v podstate sme všetci takí istí. A darí sa mu to neskutočne krásnym spôsobom. Jediné čo trocha zamrzí, je čiastočná ( ale účelová ) nedotiahnutosť príbehov. Práve keď by sme chceli vedieť čo najviac príbeh skončí a necháva pracovať našu predstavivosť. Inak sa ale tomuto filmíku nedá čo vytknúť. Krásne, výstižné a pri niektorých scénach až dojímavé príbehy štyroch slepých ľudí v dnešnom svete. Najviac mi k srdcu prirástli poviedky o Elene a jej dieťatku a posledná o Zuzke, ktorá ide na svoje prvé a možno aj posledné rande. Ojedinelý zjav v slovenskom filme, Juraj, len tak ďalej. Aspoň niekto...

Darjeeling mi ponúkol iný pohľad na americkú nezávislú školu. Myslím, že Anderson sa viac približuje ku komerčnosti ako taký Jarmusch alebo Cassavetes ale to nie je práve na zahodenie. Divákovi je tak film bližší a nemá pre mnohých nezáživné, dlhé nezávislému filmu blízke scény. Obsadenie dopadlo super ale jediný, kto zo svojej postavy ťaží maximum je Brody, ktorého melancholický kukuč stále vidím pred sebou. Schwarzman a Wilson mu pekne sekundujú a je radosť na nich pozerať ale v niektorých chvíľach som mal pocit, že sa pozerám na streštenú komédiu, čo zámer určite nebol. Už Hotel Chevalier načrtol čo nás asi čaká a hlavný film sa od neho moc nelíši. Pekné zábery striedajú premyslené dialógy, ktoré ale nemajú hlbšiu myšlienku a tak nám film v podstate nič nedá. Jednoduché zamaskovanie zápletky za rodinnú tragédiu nefunguje. Mal som zmiešané pocity, niečo sa mi na tom filme neskutočne páčilo, akési čaro tej snímky vyvolať v človeku dobrý pocit ale po hodnotnej stránke nič viac ako pár vážne podarených scénok, zaklincovaných Billom Murrayom. Dopadlo to podobne ako jeho predošlé Rushmore. Je to taká jednorazovka. Na filme ma najviac zaujala hudba, ktorá bola vybraná fakt kvalitne a pekne podfarbuje akúsi flegmatickú myšlienku filmu.