saladín.

Videl som to kedysi ako dieta, potom nedavno a na tomto filme docvakne niekolko veci, ktore robia Herzoga dolezitym. On totiz pomenovava to (alebo aspon podmnozinu toho) co Haneke oznacil za "fundamental human condition", tu: hladanie noveho sveta, dosiahnutie raja ktory sme si vytvorili vo vlastnych hlavach a ktory sa zvykne diametralne rozchadzat s racionalne uchopitelnou strankou sveta, no ktory zaroven musi byt pretoze je zakladom pokroku, ktoryzto sa podari tym stastnym v priestore a case. Tym nadhernym omylom v tomto pripade je Eldorado, a oni sa naozaj citili ako objavitelia, ako prvi Ludia a krali sveta ktory bol len nahodou novym kontinentom. A potom je tu praca s prostriedkami: Herzog dosadi namiesto kazdej realnej rekvizity - realnu rekvizitu. Tam kde Murnau slovami vtipu, ktorym je Shadow of the Vampire, "pouzije jako upira co? - no prece echt upira", pouzije Herzog namiesto povodneho domorodca jeho identickeho pravnuka rovnako vystraseneho z bielych mimozemstanov (stab) a ich cudesnych kostymov ako musel byt jeho predok zo spanielov a rovnako nerozumejuceho ani zbla ich jazyku a alienskym ritualom, tam kde sa ma dosiahnut efekt uporneho, coraz fatalnejsieho a preto coraz neveriacky zatatejsieho boja s prostredim ktore nezodpoveda ziadnemu z nasich snov, pouzije skutocny pochod pralesom a hercov necha parit a šťaviť sa dni a tyzdne v hrdzavejucich konzervach, vycerpanie a bluznenie nie su simulovane ale realne. Niekedy nam nad hlavami moze svitorit rajske vtactvo a my sa napriek tomu mozeme rutit do zahuby, pretoze napredujeme prilis daleko a prilis rychlo na zmenu paradigmy, ktora je vsak zaroven nasim hnacim motorom. A suhrou tychto zakladnych nastaveni filmoveho prostredia, ktore urcili len hruby ramec a zvysok sa ponechal na presne rovnake sily ako vtedy, vznikol vzacny maly zazrak: pravda o jednom z grandioznych, pretoze nebojacnych ludskych omylov. You and I Mylady, We shall blow like sands._____________________ Je velkym stastim ze Kinski si aspon nasiel tuto svoju niku ktorou ho Herzog prevlacil do mrte (Fitzcarraldo, Cobra Verde), ale podla mna jeho hypotetickou zivotnou rolou v tomto zanri a v hranom filme ktory nikdy nebol nakruteny by bol Erik the Red (ano, TEN viking).

Kdeze su tie casy ked Francuzi tocili skvele filmy a nie otrasne gyce. Brr.

Cierna komedia, cernejsia nez najciernejsia noc. Tam kde neostava nic, sme odsudeni na dozivotnu frasku, v ktorej sa neda uz ani smiat. Len ju utrpne znasat s dostojnostou mrtvoly. PS Kto nezazil glamour a biedu 80tok pochopi o to tazsie (autor predlohy ich zjavne nenavidi sice desivo, ale zato so sympatickou uprimnostou). PPS Polopatisticky, utrpne: snad je jasne ze vsetko sa odohrava V JEHO HLAVE (ten hlavny kluc je scena s bankomatom, popri kope dalsich). Bobrika za pochopenie filmu a este aj pekne komentare k tomu ziskavaju: those few, u know who u are. Ostatne komentare vo mne budia otazky o zmysle prispievania na taketo fora.

Kedysi to na mna zaposobilo, ale na druhy raz po rokoch uz len málo. Par poetickych momentov a Odlievanie Zvona. Tarkovskij je zvlastny pripad ktory mal byt basnikom ci pisat alebo tvorit inak, ale na jeho tvorbe najma s odstupom az prilis vidno ze nebol filmar.

"Losing my soul, but at least it's fun". Inak to prevypravat neslo (mimochodom dost nevdacny namet, celkom by ma zaujimalo co k nemu pritiahlo Andersona). Also: American Psycho

Jediny film, z ktoreho ked som isiel z kina som plakal. Svet nemiluje geniov, drvi ich.

Cokolvek sa snazi tento film povedat, nehovori to dobre ani zretelne. A to co k nemu ponukol na vysvetlenie sam reziser v nom nie je (ako niekto spravne poznamenal o filmovych a literarnych postavach vieme len tolko, kolko sa nam o nich povie v ramci diela, nie mimo neho), ergo je to zly thriller (ci psychopasca, ako chcete) - alebo skor pohrebisko lajdacky nedotiahnutych reziserskych napadov. Co je skoda pretoze mnohe su zaujimave, napriklad psychoduel v strednej casti ktory zacina dostavat grady presne v okamihu nez sa to zvrhne. Nevsedny pripad vytvoru v nedotiahnutosti a rozhodenosti natolko vagneho, ze provokuje viac nez si zasluzi.

Formalne dokonala emulacia zanru noir avsak niektore prvky "modern cinema" (realisticky podana suloz?!) tu posobia ako past na oko. Po emocnej stranke velmi chladne a nesiahajuce Bogartovkam v ktorych chlapi boli chlapmi a zenske zenskymi ani po narty. A prvy film v ktorom mi Cate Blanchett pripadala uplne bezradna (az na tie vtipne pokusy o nemcinu).

Jedno z mojich prvych celnych stretnuti s filmom ako male decko so silne sentimentalne zafarbenou spomienkou. Nice je krasne miesto a slnkom zaliate luxusne 70ky s nepochopitelnou brutalitou dospelych.

Nenapadna velkost tohto filmu nemusi dojst hned: on je totiz (bohudik) predovsetkym zabavny. Pravdepodobne az potom co si date tuto surrealne genialnu saradu naviackrat (z originalneho znenia alebo dobreho dabingu) si zacnete vsimat veci ktore su v nej vsite najjemnejsimi nitami. A kazda z nich jemne zahmli zrak - uvedomite si totiz, ze tie postavy NIE SU karikatury. Maximalne tak vsetko okolo nich. Nadherny model sveta pre hracickov, od hracickov.__________Nihilist woman: Aimee Mann.