mls

Po zhladnutí tejto časti musím iba skonštatovať, že James Bond stráca eleganciu. Viem, že producenti chceli do tohto filmu natlačiť, čo sa dá, ale toto už ani zdaleka nevyzeralo dobre a povedané jednou vetou - bol to gýč, ktorý nemá podľa mňa obdobu ani v tak trochu gýčovitom Jamesovi Bondovi(s ktorým sa ale dá poľahky vyrovnať). Asi ako jeden z mála však musím povedať, že úvodná pesnička sa mi páčila, aj keď má podobný charakter ako film. Tri hviezdičky dávam asi iba preto, že je to stále James Bond, kvôli Halle Barry a ešte preto, že som sa pri tom niekedy aj schuti zasmial.

Film, ktorý vo vás nezanechá silnejšie dojmy, ale ak ho práve vidíte v televíznom programe a nemáte čo robiť, bude to určite príjemný zážitok.

No v dnešnom svete gamerov to komerčne úspešné byť nemohlo, ale Cronenberg sa možno stane slávnym spoločenským kritikom keď nás budú o 50 rokov preberať na dejepise.

Asi pred troma rokmi som iba tak z nudy zapol telku, že si idem niečo pozrieť. A úplne bez prípravy som zhliadol film, ktorý bol dlho dlho mojím najobľúbenejším. Proste Forrest Gump.

Niektoré filmy nepotrebujú scenár. Excelentný Gladiátor si vystačil s pomstou a rovnako tento film si s ústredným motívom hlavu veľmi nelámal. Skrátka a dobre, pomsta je ten najlepší prostriedok ako spraviť s historického filmu poriadnu drámu. A v tomto filme to naozaj vrie, Di Caprio zahral skvelo, Cameron som ešte v dráme nevidel a prekvapila ma a nad výkonom Day-Lewisa som bol priam unesený. Jeho postava mäsiara je presne tá, ktorá sa vám vryje do pamäte na bezpečné miesto, je plná rozporov a charakterovo dokonale vykreslená. Čo ma ešte prekvapilo bol Martin Scorcese, ktorému som už po zhliadnutí dvoch vyhlasovaných snímkoch GoodFellas a Taxi Driver prestával veriť. Tieto filmy sa mi zdali byť miestami priveľmi nudné, no Gangy sú napriek dlhej stopáži veľmi rýchlo ubiehajúcim snímkom a zopár krát sa aj zasmejete. Pointa na konci znie predsalen trochu odrezane od predchádzajúceho deja, no je rozumná a som rád, že to bolo brané aj z tej strany.

Púšť a nuda.

Film troch mužov - Ridley Scott, Hans Zimmer a Russel Crow. Ten prvý z nich dodal filmu veľkoleposť, krásu, ten druhý dal filmu srdce a ten tretí všetko spečatil. Keby sme hocikoho z tejto trojice nahradili niekým iným by bol tento film neúplny. Nikdy nezabudnem na nástup Gladiátorov do Kolosea za ohromnej hudby, nikdy nezabudnem na Maximusa v Crowovom podaní a slová o slabom scenári bez hutnejšej myšlienky bez povšimnutia ignorujem pretože ja tomu proste nemôžem nič vyčítať.

Dokonalá rodinná zábava? Je to tupé, neviem sa vžiť do role tých nažhavených detí, ktoré na tom boli dobre že nie každý deň, ale čo sa týka mňa tak tie *** hviezdičky sú skôr za knihu ako za film.

Prečo som mal pocit, že som zase kukal na jednotku? Bolo to režisérsky vyzretejšie, ale knihy neboli až také podobné ako boli filmy.

Nesúhlasím z názorom, že The Hours je typ filmu, ktorý sme tu už dávno nemali - Magnolia na mňa zapôsobila rovnakými prednostami aké mal tento film a majú strašne veľa spoločného. Je až zarážajúce, že The Hours má svedomí úplne iná skupina ľudí, s výjnimkou Julianne Moore a Johna C. Reilyho. Tento film je nepochybne vynikajúci, má plno silných momentov a už teraz viem, že si ho ešte niekedy pozriem - minimálne pre tú hudbu a preto, že som mal sto chutí si ho pozrieť ešte raz hneď ako som ho dopozeral. Napriek všetkým pozitívam ho však s jeho starším bratrom" nemôžem porovnávať, Magnólia totiž vo mne vyvolala silnejšie emócie, viac som sa stotožnil s postavami, od začiatku do konca som napäto sledoval dej a "chápal", kdežto pocity hrdinou tohto filmu sú mi stále tak trochu cudzie. V komentári na American Beuaty som napísal, že "som rád že chápem", teraz som rád, že nechápem.