turkish44

Zabiť človeka, sfalšovať dôkazy či poslať nevinného človeka na 15 rokov do väzenia za vraždu nie je problém. Jeden ľudský život sa v Rusku stratí. Čo je to 150 miliónov – 1? Nič. A keby niekto chcel protestovať tak vám mocipán pripomenie: „Nikdy si tu nemal žiadne práva, nemáš a nikdy mať nebudeš.“ Aj vďaka krutosti, ktorá z Leviatanu ide, je 140 minútová sonda do duše ruského života veľkým predstavením.

Prvý film, ktorý by som dokázal vystihnúť jedným slovom: Patetické. Neskutočne, hnusne, otravne, gýčovo patetické. Rádoby filozofovanie, rádoby hľadanie zmyslu života. Z hovna neurobíš dezert, ani keď ho posypeš kilom cukru. Jediné, čo sa mi páčilo bola kamera a herecké výkony boli tiež okej.

Ako by Meliško o Tellerovi povedal: "Ale od rána jebe bubny." A ide mu to dobre. Krásna ukážka, že nestačí mať talent, nech je akokoľvek veľký. Tréning je to, čo z talentovaných ľudí robí majstrov. Podľa Malcolma Gladwella treba odcvičiť, odskúšať, odtrénovať, whatever 10 tisíc hodín, aby ste sa vo svojom odbore stali majstrom. A ešte taký detail - treba mať nezlomnú vôľu. Tak nezlomnú, že ju nedokáže zničiť ani J. K. Simmons, ktorý si ide vlastnú ligu. Nestačí talent, potrebný je dril, dril, dril a ešte despotický učiteľ, ktorý z vás urobí nezlomného majstra.

Písať o láske, je ako tancovať o architektúre. Možno niečo pochopíte, možno máte nejakú predstavu, ale musíte to vidieť, zažiť, aby ste poznali jej silu. Chladný, podmanivý film, ktorý ma donútil premýšľať, či by som bol schopný ukončiť trápenie. Bol. Skutočná láska zabíja, doslova.

Film o 2. svetovej vojne, ktorý nie je o nej. A to ho robí výnimočným, pretože aj sám Alan Turing bol výnimočný. A výnimočný je taktiež Cumberbatchov výkon. A výnimočná je krása Keiry Knightley. Príbeh sa prelína v troch časových líniách, pričom každá z nich je pútává. Ľudia zbožňujú príbehy a pútavé príbehy milujú. Ja by som taktiež tento príbeh miloval, keby sa vzdal klišé sladkostí pre masy a šiel tvrdo a nekompromisne za svojim. Takto je to výborný príbeh, ktorý mohol byť dokonalý, ale nie je. Nechýbalo veľa.

Čím viac európskych filmov mám za sebou, tým menej ma bavia tie americké. Birdman nie je výnimkou, hoci ňou chcel byť, snažil sa a na začiatku sa aj tváril, že ňou bude. Ale opadnutí úvodného očarenia z úžasnej kamery a skvelých hereckých výkonov, sa zmenil na film, ktorý ma už ničím nedokázal očariť. Kríza stredného veku a problémy vo vzťahu otec-dcéra, aké originálne. Jediné dve veci, ktoré ma na filme bavili a to tak, že veľmi, sú Edward Norton a kamera. Film, ktorý dostane Oskara za najlepšiu snímku, si predstavujem rozhodne ináč. Aspoňže Lubezki dostal toho zlatého panáka s mečom za kameru. Zaslúžil si ho.

Egu a Babu, dva žlté trabanty, ktoré toho za tri mesiace prežili viac ako väčšina aút na svete. Prežili Afriku a jej šialené cesty, nástrahy, ľudí a rôzne režimy. Prežila dokonca aj ich posádka. Ja by som po prvom mesiaci na afrických cestách, kde denne prejdete menej ako 400 km, vyvraždil ponorkou posadnutý zvyšok posádky a sám sa trabantom rozbehol do Viktóriiných vodopádov. Oni to neurobili, čomu doteraz nerozumiem. Film, pri ktorom mi najviac prekáža to, že má iba 96 minút. Zvládol by som aj dvojnásobnú dávku. Aj vďaka skvelému voiceoveru a Danovi, ktorý je šoumen a dobre sa počúva, prečo nie?

Šialená jazda, krásne farby, namakaná balkánska hudba, nádherná Marija Petronijevic, vtipné stereotypy Balkánu, úžasné exteriéry a aj napriek tomu všetkému, som filmu neprišiel na chuť. Miestami som sa kráľovsky bavil, hlavne prvá časť bola super, postupne mi všetky tie geniálne šialenosti prišli obohrané a stali sa pre mňa nudnými. Emir, ty to vieš aj lepšie.

Dve veci, ktoré si odnesiem z tohto filmu: 1. Lisabon je nádherné mesto a musím ho navštíviť 2. Som príliš hluchý na to, aby som mohol byť slepý. Film ma nazačitku okamžite pohltil, či už krásnym a netradičným prostredím, témou a atmosférou. Snažil som sa vcítiť do života slepého a majú moje veľké uznanie. Prvá polovica filmu mala spád a bavila ma, druhá časť bolo už len paberkovanie a ako keby umelé naťahovanie stopáže. Každopádne chcem viac filmov z natočených v Lisabone.

Šialenosť všetkých šialeností. Tých úžasných. Všetko dohnané ad absurdum, a tak sa mi to páči, tak to mám rád. Surealistické, absurdné, dadaistické a s ľúbozvučnou francúzštinou do toho. Dávky humoru sú do vás strieľané z rotačného guľometu takou intenzitou, že v druhej polovici filmu je zbraň prehriata a začína trošku haprovať. Napriek tomu je to stále úderné a vtipné.