darkphoenix

Prvý Halloween a dve jeho pokračovania (II. a H20) patrili v mojom detstve k tomu čo som najviac na tomto žánri miloval. Je asi jasné ako som sa tešil... Napokon mám však veľmi zmiešané pocity. Áno, odsýpa to parádne, kamerové kúzla a pocta originálu sú skvelé, hudba taktiež. Ale ten scenár občas zabolí. Postavy často konajú príliš hlúpo a protikladne k tomu čo hovoria ( o niektorých dialógoch pomlčím) a niekedy to proste nejde zbaštit. Jamie Lee by som uvítal na plátne viac... Od Shape-a som však čakal trochu viac. Tento Halloween totiž nie je ani avízovanou charakterovou štúdiou PTSD a ani atmosférickým či nebodaj strašidelným filmom. Je to hlavne fan service film. Potešiť však potešilo.

Nádherný, magický film založený na pohľadoch a emóciách ústrednej dvojice. Film, ktorý nie je o lesbickej láske, ale o láske ako takej. O tom čo prináša, čo s nami robí. Úžasná nedynamická a hlavne ne-melodramatická, ale pomaly a s citom budovaná réžia. A tá hudba! Príklad dokonalého filmu, ktorý formou nemá šancu zostarnúť. Nádhera!

malý klenot, ktorý donúti prejsť zákutím vlastných spomienok na lásku.

Naprostá lahôdka!

Zlý film, ktorý absenciu akéhokoľvek napätia či gradácie ospravedlňuje tým, že sa jedná o skutočný príbeh. Strata času. Rozhovory s Nataschou či dokument sú lepšou investíciou.

Nie, nie a nie. Ohavný onanický bulšit, ktorý pôsobí ako improvizovaná stupidita, z ktorej v strižni nebolo čo urobiť. Charlotte super ako vždy. Tomuto sa vyhnite oblúkom, aj keby ste mali free lístky - čas je cennejší.

Dve slová... french abomination!

Bál som sa. A dostal som do držky. Avšak v tom najlepšom. Film sa nikdy nedostáva do prvoplánového emocionálneho vydierania, naopak necháva vzduch čistý a pomalé oťukávanie hlavných postáv vrství v elegantných kompozíciách a silnom herectve. Jediné čo by som dokázal vytknúť bol nezvládnutý záver (sekol by som to dobrých päť scén pred ním). Tu, že ide o režijný debut? Skvelý zážitok, kde som ani na chvíľu nezapochyboval o motiváciách hlavných hrdinov. Sarah Adler je úžasná!

Hypnotické, nákazlivé a pedantne režírované. Nastavené pre diváka, ktorý je ochotný vyplniť si to vlastným strachom a emóciami. To, že to experti na CSFD nechápu ma neprekvapuje. Obrovský zážitok.

Pomalé, miestami až nudné nič. Film nemá vlastnú identitu. Všetko sa prevára z iných (a výrazne lepších filmov). Nie je to nevyhnutne zlé, ale absencia akéhokoľvek napätia, nevydarená hudba a Alicia (ktorá si to užíva, ale ja ju ako Laru Croft vnímať napriek jej kvalitám nedokážem) mi na zážitku nepridávajú. To, že scenár kombinuje zápletku posledných dvoch videohier tiež zamrzí ( v hrách bol dej šťavnatejší. Toto bude v US kinách jeden z najväčších prúserov roka... BTW len na CSFD môže mať takýto film vyššie hodnotenia ako Annihilation. Československá mentalita je mimo.