mata77

Dvojdielny seriál sa snaží o sto-šesť ukázať hneď od začiatku v pútavom svetle. Snažia sa aj sympatickí herci v autentických kostýmoch, s náznakom buranského texaského akcentu, obklopení kulisami z 30-tych rokov 20. storočia, len aby navodili tú správnu atmosféru. Prvý diel na mňa ako žánrovka nepôsobí tým správnym silnejším dojmom, druhý diel ale celkový dojem vylepšil. Obávam sa tiež, že Clydov "šiesty zmysel" dostáva príliš veľa priestoru a pritom nepôsobí veľmi dôverihodne. Ako remake je to skôr priemer, ako seriálová dvoj-hubka stačí.

Scenár je pritiahnutý za vlasy a morská voda je príliš čistá...ale na Albu a Walkera sa pozerá dobre, takže za týchto okolností dávam **. Ako televízna jednohubka postačí, mne osobne dokonca pomohla s nespavosťou a odporučila ma do ríše snov.

Keď som Dve veže videla prvýkrát, nemala som pochybnosti o tom, že Jackson pokračuje s vervou tam, kde zanechal Spoločenstvo prsteňa a s neuveriteľným rozpočtom, prepisuje dejiny kinematografie. Druhý diel trilógie prechádza z výpravného Spoločenstva do akčného ťaženia proti nepriateľovi. Dej je viac prestrihaný a venuje sa naraz viacerým postavám, čo občas viedlo k zmätku v dejovej línii. Film preto vyžaduje pozorné sledovanie a oddýchnutú myseľ. Určite odporúčam rozšírenú verziu. 95%.

Tu to celé začalo. Za Spoločenstvo prsteňa, sa hlboko skláňam pred majstrovským dielom veľkého počtu talentovaných, ale predovšetkým odhodlaných ľudí, ktorých neuveriteľným spôsobom ukočíroval Peter Jackson. Rozšírená verzia sú potom geniálne a neprekonateľné orgie. Každý aspekt filmu je privedený k dokonalosti a to sa naozaj nevidí tak často. 100%.

Ach Aladeen, Aladeen, budem šepkať ešte nejakú dobu a pri tom krútiť neveriacky hlavou. Sascha Cohen si tu berie na mušku snáď každého, resp. každý by sa mohol v tejto ironickej paralele nájsť... A urobil to fakt geniálne, pretože som tomu bastardovi diktátorovi ku koncu ešte aj držala palce, hanba mi. V závere predostrel azda hlavný motív filmu. Vtedy sa mi chcelo viac plakať, ako smiať, pretože mal pravdu, áno takto to funguje aj u nás a voláme to demokracia. Potešil ma hudobný podmaz, ktorý sa tiahne celým filmom a primeraná stopáž 83 minút úplne stačila.

Premýšľam, že pri hodnotení budem ešte prísnejšia, ale z úcty k dielu to neurobím. Čím viac nad druhým dielom premýšľam, tým viac ma premáha pocit sklamania. Film je síce dynamický a akčný, stále je to ale na úkor príbehu, ktorý je predsa prvoradý. Povrchnosť hĺbky spracovania je pre mňa úplne zarážajúca, rovnako, ako to bolo u prvého dielu. Aj v takto natiahnutom filme, potom unikajú dôležité súvislosti, hlavné postavy sú zatlačené na úkor marketingových línií a ťahov. Magickosť Nového Zélandu, dych berúce exteriéry, sú nahradené premrštenými digitálnymi umelinami. A aj napriek tomu, že sú drahé, ich vypovedacia hodnota je nízka. Postupne sa vytrácajú prvky, ktoré som v predchádzajúcich filmoch vysoko oceňovala. Príkladom môžu byť Skřeti, ktorí sa zo zamaskovaného komparzu s tepom, premenili na počítačové triky. Jackson tiež poľavil v kvalite réžie. Môže sa to zdať ako blbosť, ale vo viacerých chvíľach boli herci naozaj slabí a scéna tak vyznela ako paródia na youtube. Najhoršie potom dopadol panovník Lesných elfov. Ale trpaslíci sa v tom brodili skoro stále. Niekedy sa zdalo, že prehrávajú, potom zase pôsobili mdlo a bez hlbšieho záujmu o dianie okolo. Emocionálne nevyvážená atmosféra potom nabrala rozmer novej, nepríjemnej kulisy, s názvom Prázdnota. Strihača by som zavrela, až by sčernel, pomsta scenáristov by tiež nemala ostať bez odozvy.

Tento rozprávkovo ladený príbeh sa snaží rozlúsknuť veľmi ťažkú otázku lákavej formy bytia, aj sa mu to chvíľami celkom dobre darí, na konci som ale pocítila sklamanie z akejsi nekompletnosti. Chýbali mi emócie, hĺbka príbehu a vzťahov. Aj napriek slabšiemu spracovaniu, pozitívne hodnotím výpravu, kameru a hudbu.

Slušná "dedkovská rutina". Arnold predviedol, že ak začne rozprávať po nemecky, razom je z neho niekto iný. Škoda, že scenár je plný nezmyslov, filmu to uberá veľmi veľa.

V spôsobe spracovania filmu ma bavila kamera a strih a to hneď od začiatku, vtiahnutie do deja potom fungovalo po celú dobu. V dramatickom ponímaní vyčnieva hlavne kapitán lode a veliteľ pirátov, ich spôsob komunikácie, ako aj forma manipulácie jeden druhým. Réžia z hercov vytrieskala to najlepšie, čo sa dalo a nenechala ma na pochybách, že Paul Greengrass odviedol svoju prácu na výbornú.

Námet ako taký nie je ojedinelý a už sme tu mali všakovaké kombinácie zaľúbencov, devy a junáci bizarných druhov a rodov sa kombinovali a hľadali k sebe cestu, ktorá bola neraz zarúbaná. Ale toto tu je asi koruna všetkého. Hovorím si, keby nebolo v scenári toľko cynizmu, asi by ma to tak nebavilo. Bez toho ostrovtipu by to bol len polovičný film. Škoda len, že oná komickosť situácií sa časom vytráca a prichádza očakávaný, až patriotisticky zaváňajúci záver.