Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Krátkometrážní

Recenze (482)

plakát

Ona (2013) 

Mali ste tiež niekedy ten pocit pri sledovaní reklám či stupídnych sitkomov, že žiadni pozemšťania by sa nikdy nechovali tak neprirodzene? Dokonca ani "zženštilý homoromantik" (jak pravil verbal) so svojou vreckovou priateľkou?↵  Lebo ja som ten pocit mal počas prvých dvoch tretín filmu.↵  V prvom rade by tá úspešná citlivka nemala núdzu o natešené ctiteľky. A v druhom rade by nik s partnerom neviedol tak neprirodzené, vyumelkované dialógy, najmä nie keď by tým partnerom bola hovoriaca tabatierka. A tak ďalej - kto z vás by ako prvú vec po zapnutí umelo inteligentného PC ho nechal premazať vaše maily? Kto by bavil svoj "OS" tým, že by sa na poslednú chvíľu vyhýbal protiidúcim ľuďom v metre?↵  Ku koncu bol film pozerateľnejší, i vďaka tomu, že sa začal venovať reálnym vzťahom a problémom - oboje dokázal podať precítene. Pachuť vyumelkovaného začiatku však nezmyl.↵  P.S.: Samantha nie je OS, ale AI.

plakát

Kmotr (1972) 

Trojhodinový epos na tému "Dovtedy sa chodí baránkovi na nervy, kým sa z neho nestane vlk", nafilmovaný na veľmi vysokej úrovni.↵  Jednotlivé scény sú prirodzené a zapadajú do seba, film má spád a najmä pôsobivú záverečnú scénu. Vydarená bola aj scéna smrti Vita Corleoneho.↵  I keď je tu konanie antihrdinov viac ľudsky pochopiteľné ako napr. vo filme Casino, stále je to len film o protispoločenských živloch, ktoré bežný divák nemôže obdivovať.

plakát

Biele Karpaty - Kráľovstvo strážené Vršatcom (2013) 

Jednostranný dokument, ktorý neskrývane poúča o starostlivosti o pekný kus slovenskej prírody.↵  Je skvelé, že niekto dokáže obetovať úsilie na natočenie dokumentu o krajine, ktorá mu leží na srdci. Jeho silnou stránkou sú statické zábery na podmanivú prírodu Bielych Karpát. Ako laik mám však výhrady ku komentáru, ktorý prezentoval jednostranný pohľad (nevadí) avšak bez vysvetlenia či podporenia argumentami (vadí) a bez akéhokoľvek priestoru pre oponentov (vyvoláva to dojem, že autor sa ich bojí). Tiež mi prekážalo časté používanie cudzích slov, ktorým som niekedy nerozumel a niekedy drásali uši (menežment miesto starostlivosť atď.).

plakát

Solaris (1972) 

Ozaj pomalé sci-fi o zaujímavom fenoméne so scenárom plným "sovietskeho" pátosu.↵  Jednak všetky postavy boli stále vážne a zamračené. Jedine Kris Kelvin sa raz pousmial a ešte aj nemenované malé dievčatko na začiatku. No a temer všetky dialógy boli tak vyumelkované a neprirodzené, že mi pripomínali ľudí, ktorí majú nutkanie rozprávať pred publikom ale nevedia, čo povedať, a tak neustále tliachajú vatu z cudzích slov formulovanú v zložitých vetných konštrukciách. Trochu mi to evokovalo dialógy z Ikarie XB-1, ale tie boli prirodzenejšie. Tento samoľúby pátos mi vo filmoch naozaj vadí.↵  Nepotešilo ma ani to, že na plátne sa veľa o veciach diskutuje, ale máločo sa na ňom zobrazí. Rozpráva sa napríklad o vysielaní na Solaris či o návrate domov, ale nespomínam si, že by som to videl priamo na plátne - iba to, čo sa udialo potom. Neviem ako ostatní, ale ja sa chodím do kina v prvom rade pozerať, no toto bola skôr rozhlasová hra s obrazovým sprievodom.↵  Myslím si, že sa z tohto nápadu dalo vyťažiť viac, keby sa postavy chovali a rozprávali viac prirodzene a keby sa na plátne viac dialo a trochu menej rozprávalo. Pomalé plynutie deja mi pritom nevadí, a nemám ani pocit, že sa vo filme vyskytujú ťažko pochopiteľné scény.

plakát

Tenkrát na Západě (1968) 

Precítený netuctový western s výbornou atmosférou, ktorý však predčasne stratí dych.↵  Na začiatku totiž jedna skvelá scéna strieda druhú (a navyše vtipne previazané). Na konci - teda od dražby - je to však už len naťahované čakanie na to, kedy dôjde k Duelu.↵  Na rozdiel od bežných westernov tu majú postavy realistickejšie a komplikovanejšie motivácie než len nejaká honba za zlatom/pokladom/odmenou. I herci tomu presne prispôsobili svoje výkony. O to viac potom zamrzí pár serióznych logických chýb v takom ambicióznom príbehu:↵  - Cheyenna pod vagónom by určite videli aj Frankovi pomocníci stojaci pri trati,↵  - Frank chce zabiť Jill a keď ju stretne, tak ho to zrazu prejde (nevravím, že mňa by neprešlo, ale Frank predsa len ide cez mŕtvoly)↵  - Harmonikár nechá Jill napospas Frankovi, i keď ju potrebuje živú na to, aby sa mohol stretnúť s Frankom; miesto ochrany Jill ale ide stavať stanicu↵  Veľkú zásluhu na úspechu filmu má aj precítená muzika, ktorá navodzuje raz strach, inokedy nostalgiu či smútok. Štvrtú hviezdičku dávám len kvôli hudbe (špeciálne ústrednej melódii) a dynamike úvodných scén.

plakát

Saulův syn (2015) 

Môže sa Vám stať horšia vec ako byť v koncentráku a účastniť sa na vyvražďovaní svojich súkmeňovcov? Áno, a dokonca dve:↵  - pri tej práci v koncentráku Vám navyše môže seriózne prepnúť a miesto nádeje na oslobodenie sa upnete na rituálne zahrabanie detského tela;↵  - alebo sa to stane nejakému Pakovi Mešugemu, a ešte mu niekto pripne na plece GoPro Hero natočený na jeho ksicht a Vám sa môže stať, že tú dvojhodinovú nahrávku uvidíte v kine.↵  No dobre, zas tak zlé to nie je. Film je pomerne napínavý, pretože sa celý čas niečo deje. Z mnohých scén z prevádzky koncentráku dosť mrazí. Ale hľadieť čo i len päť minút do tváre nesympatického blázna za to ozaj nestojí, nehovoriac už o celom filme.↵  Asi chápem, že koncentrák môže človeka úplne zlomiť, no stále mi nejde do hlavy, ako môže muž nadradiť snahu o rituálny pohreb mŕtveho dieťaťa (o ktorom ani nevie či je jeho) nad všetko ostatné, najmä nad životy svojich spoluväzňov a nad reálnu šancu prežitia koncentráku tesne pred koncom vojny a následne nad šancu obstarania si živého potomka po vojne. A toto film vôbec nezvládol vysvetliť, len dokumentoval konanie blázna. A ani nedal šancu nejakému normálnemu spoluväzňovi ovaliť Paka Mešugeho lopatou, k čomu by v realite neodvratne došlo.↵  Okrem toho ma ešte mrzí, že vo filme nemôžem nájsť nejakú hlbšiu myšlienku, je to len bezduchý dokument o sociopatickom bláznovi.

plakát

Posledná bosorka (1957) 

Tak vidíš, Otakare Vávro, že sa cirkevné spiatočníctvo dá pranierovať aj s vtipom a bez krvi v očiach! A dokonca v Tvojich obľúbených 50. rokoch.↵  Najmä keď máš k dispozícii takú nevinne krásnu herečku ako Oľga Zöllnerová. Nemusela povedať ani slovo, stačilo jej zatváriť sa do kamery a bolo všetko jasné. A ako jej svedčila tá červená farba, ktorá dominovala nad ostatnými farebnými zložkami filmového materiálu.↵  Vidíš, vidíš, Otakare, na úspechu tohto filmu nič nemení ani celkom prostý príbeh či ochotnícke a príliš oduševnelé výkony hercov. Aspoňže výprava celkom obstojí - pre mňa je zlatým klincom ten drevený mlyn na rieke.↵  Nuž, Otakare, aké to je dostať na frak vo vlastnej disciplíne a navyše od Slováka?

plakát

Mzda strachu (1953) 

Pomerne prvoplánový thriller založený na jednoduchom lineárnom príbehu, kde hrdinovia na ceste zdolajú prvú prekážku, nasleduje druhá, zdolajú i tú, nasleduje tretia atď... Pritom tie prekážky sú realistické, i napätie ako-tak funguje, akurát tam chýba nejaký moment prekvapenia. Z pohľadu napínavosti mi prišiel nevyužitý "incident" posádky Bimbo/Luigi pred koncom filmu - určite by bolo napínavejšie, keby bolo divákovi ukázané, čo k nemu viedlo.↵  Najväčším súperom hrdinov má byť strach, no iba jeden z nich má skutočne nasráno, ostatní sú škrobení borci. Neuškodilo by trebárs doplniť americké gerojstvo trochou európskej nadsázky a humoru.↵  Zrejme typické pre filmy z 50. rokov je prehrávanie vo vypätých situáciach (súťaž o to, kto viac vypúli oči) a povrchné zobrazenie vzťahov medzi postavami.↵  Videné s českým dabingom.

plakát

Predátor (1987) 

Recept na úspešný hororový thriller na divoko↵  Ako prvú polovicu úspechu si pripravte intenzívnu muziku, z ktorej tuhne krv v žilách, aj keď na plátne je len záber na slnkom zaliatu džungľu s vtáčou kulisou.↵  Do tohto základu pridajte ako hrdinov niekoľko výrazných drsňákov, vhodní sú najmä amnestovaní násilníci či príslušníci špeciálnych jednotiek. A nešetrite nimi. Pripravte si i niekoho ešte podstatne masakrálnejšieho a desivejšieho za hlavného záporáka.↵  Tieto ingrediencie vsaďte do exotického a neobývaného prostredia. Zato príbeh použite ten najobyčajnejší, postačí ho minimum. Ani s logikou moc neexperimentujte, výsledok by za to nestál.↵  Pre zostrenie produktu pridávajte veľmi pozvoľne hlavného záporáka. Najprv ukazujte len náznaky v kombinácii s množstvom krvi a správnou hudbou, až v druhej polovici ho začnite odhaľovať - spolu s pridaním mäsa a vnútorností.↵  Strelné zbrane využite podľa chuti - fajnšmekrom postačí i pár výstrelov do vzduchu, otrlí štamgasti ocenia zbesilé vyplytvanie celého arzenálu pechoty. Zdatnejším režisérom odporúčame spestriť pár scén sporo odetou bezbrannou kráskou.↵  Dodržaním tohto postupu môžete ušetriť na scenári, a napriek tomu dosiahnete spoľahlivo napínavý výsledok, na ktorý budú vaši konzumenti dlhé roky s nostalgickým pocitom spomínať.

plakát

Rudý kapitán (2016) 

Pochmúrny akčný thriller o sprisahaní eštébáckej kliky a akčnom idealistickom policajtovi, ktorý ho chce rozpliesť.↵  To sa však vôbec nedarí, keďže predmet sprisahania je úmyselne nafúknutý, nekonkrétny a zahmlený prinajmenšom ako vyjadrovanie predsedu SNS. Zato akčné scény - vydarené a niektoré ostré ako britva - nie sú zastierané vôbec. Teda až na to ubitie nevinného psíka :) Celé to je zakončené temer bizarnou prestrelkou, v ktorej sa z hlavného hrdinu stáva až superhrdina.↵  Film srší atmosférou vytriezvenia a sklamania z toho, že staré poriadky sa moc nezmenili. ŠtB je vykreslená ako slizká bezcharakterná chobotnica, prízvuk agenta Ivana je v tomto ohľade veľmi príznačný. O to viac vyniká pozitívny vzor odhodlaného policajta-idealistu, ktorý svoju prácu nerobí pre peniaze, ale z presvedčenia, a dokonca na úkor rodinného šťastia.