skeptic

Lady Bird je dráma zo života dospievajúcej dievčiny. Zachycuje rozpätie približne jedného (školského) roka, bez „zbytočného“ komplikovania - lineárnou formou. Dobré tempo a striedma stopáž „nadľahčujú“ film, a všedné momenty, menšie či väčšie životne zvraty, zachytené bez nadbytočného pátosu, sa pre mňa stali lákavou „atrakciou“, ktorej sledovanie som si užil. Kombinácia primeraného vtipu, a primeranej dramatickosti z „bežného života“, balansovanie medzi týmito dvoma „veličinami“, to je asi kľúč, v ktorom spočíva kúzlo Lady Bird, či už sa bavíme o hlavnej predstaviteľke s týmto menom, alebo o filme samotnom. ___ Občas, správanie sa hlavnej predstaviteľky na mňa pôsobilo trochu neprirodzene, a viac-menej zostala bez nejakého charakterového posunu, čo mi veľmi nevadilo, keďže sa to aj celkom hodilo, a nemohlo to byť veľmi motivované ani časovo (vekovo), takže žiaden obrovský „zrelostný“ posun. No to, čo sa mi zdalo vrámci správania sa hlavnej predstaviteľky možno trochu neprirodzené, mohlo byť len dôsledkom mojich konkrétnych, zaužívaných predstáv o ľuďoch, dievčatách ... a tvorcovia práve len chceli dať hlavnej postave určitú osobitosť. Ostatné postavy, vzhľadom na menší priestor, boli prekvapivo celkom dobre profilované (napr. otec), niekedy možno až prehnane napr. Kyle, z ktorého takmer každej vety muselo byť jasné, že je proti „systému“ a pod. Každopádne, herecké výkony hodnotím kladne, v podstate k ním nemám žiadne výhrady. ___ Lady Bird možno niekomu príde nezáživná, ako ďalšia bežná životná dráma, kde len sledujeme to, čo by sme mohli vidieť v každom „priemernom“ živote... a z časti budú mať títo ľudia pravdu, no zabúdajú na to, že Lady Bird je práve v tom dosť dobrá. No nie každému to jednoducho stačí. Možno podobne ako napr. s ďalším coming-of-age filmom – Boyhood - niekedy po druhom zhliadnutí hodnotenie zvýšim. 85%

Osobitý štýl, ľahko rozpoznateľný na míle ďaleko, jednoducho Wes Anderson. Scenár pôsobí trochu ako vycucaný z prstu. Akoby ho písalo dieťa, ktoré už má niečo napozerané a načítané, teda mu nerobí problém vymyslieť nejakú variáciu ohraných zápletok, a zároveň zachovať akú-takú kohéznosť. Zároveň sa ale nedokáže schovať pred svojou fantáziou, a tak všetko pôsobí trochu pritiahnuté za vlasy, a nevyhne sa ani úplne absurdným situáciám, ktoré prekračujú rámec reality. Tomu v podstate odpovedajú aj postavy. Dospelých a veľké herecké esá, zatlačili detský predstavitelia hlavných rolí do úzadia. Áno aj to si môže Wes Anderson dovoliť. Hlavný hrdina pre mňa symbolizuje niečo snáď až archetypálne, problémového (ale schopného) čudáka, ktorého jeho "kolegovia" veľmi nemusia, aj keď je v podstate "dobrák". Wes to ozvláštňuje hlavne tým, že dospelého tu nahrádza dieťa. Deti zastupujú, až parodujú svet dospelých, no vystupujú tu aj samotný dospelý, ako som už spomínal. Skautstvo sa v tomto prípade dá pokojne brať ako ekvivalent vojenskej služby. Vo vzťahovej línií hlavných hrdinov taktiež vidíme odraz dospelých vzťahov, ale zároveň sú tam aj čisto detské momenty, čo vytvára vskutku zaujímavý kontrast. A ono ten film nakoniec celkom funguje. 80%

Áno, príbeh je zvláštne rozprávaní, ako keby sme uviazli v takej zacyklenosti, a vždy pred vrcholom cyklu (ktorý by bol vrcholom tak ako pre hlavného hrdinu, aj pre diváka), boli vrátení na začiatok. Vrámci toho sú rozpracované motívy, ktoré sú práve dôsledkom cyklu - manžel a otec často nie je doma, alebo sú len podružné, respektíve čiastočne závislé aj na výpravach - zamyšľanie sa nad (ne)dôležitosťou hodností a vyznamenaní, spolu so statusom, ktorý prinášajú vs reálny charakter ľudí. Trochu v úzadí, ale nie príliš sa pojednáva aj o rovnoprávnosťi "divochov" s "bielym mužom", o kolonizačnej politike, šetrnost vs ničenie kultúr a prírody, a dokonca aj otázka pohlavia (sme si rovný duševne, nie telesne, poznamenáva rozumne hlavná postava). Všetko smeruje k výbornému koncu v čiastočnej, "kompromisnej" syntéze rodiny a výprav do džungle. Nepriznaný prequel k "Apocalypse now". Fakt škoda slabého prijatia.

Obeť je zaujímavý film v Tarkovského filmografii, zásadný, minimálne z pohľadu, že je jeho posledný. No povedal by som, že aj dosť nevyrovnaný. Sú tam pasáže, hlavne v prvej štvrtine, až polovici filmu, ktoré boli pre mňa nudné a neopodstatnené. Pozostávali hlavne z monológov a dialógov (o „filozofii života“), ktoré veľmi nenadväzovali na hlavnú myšlienku a nemali ani nejaký vplyv na dejový posun, nevylučujem však, že pri ďalšom pozretí by som tam už takých „bezvýznamných“ scén našiel menej. Na druhej strane sú tu scény, zábery, ktoré naozaj stoja zato - kompozične, farebným ladením, nasvietením, točením cez prekážky (napr. stromy) a takisto „prirodzenou“ Tarkovského tendenciou voliť vnútrozáberovú montáž pred „obyčajným“ prestrihavaním. Už predtym som si všimol, že často sníma postavy otočené chrbtom ku kamere (väčšinou detail na hlavu), s čím som sa vo filmoch ostatných tvorcov nestretol (teda aspoň nie v takej frekevencii). Edit: Nedávno som znovu zhliadol Aronofskeho Čiernu labuť a jeho najnovší počin - matka!, minimálne v týchto jeho dvoch filmoch, detaily na zadnú časť hlavy tvoria dôležitý prvok. ___ Rozmýšľam či Tarkovský nebol pyroman, v "Andrejovi Rubľovi" zapálil kravu (ktorá snáď ten ochranný azbest na sebe naozaj mala), v "Zrkadle" dom a v "Obeti" sa jeho (zápalnou) „obetou“ takisto stal dom. ___ Hlavná myšlienka sa dá celkom ľahko vstrebať, už sám názov filmu napovedá, že ide o obetu. Obetu jedného človeka, kvôli sebe, ale aj kvôli iným. Klimax, s horiacim domom a Alexandrovým pobehovaním na mňa pôsobil trochu komicky, ale celkovo na mňa film zapôsobil dosť silným, pozitívnym dojmom, aj keď hlavne zo začiatku som očakával, že to bude celý čas také monotónejšie, ale ako sa to začalo uberať tým dramatickejším, a povedzme, temnejším smerom, tak to oveľa viac získalo moju pozornosť. A v niektorých scénach dokázal Tarkovskij navodiť vyslovene nepríjemnú atmosféru a nepohodlie, o čo sa snáď ani doteraz veľmi nepokúšal. Určite tomu pomohli aj výborné herecké výkony v kľúčových momentoch. 85%

Netradičný ducharsky horor (ktorý vlastne horor vôbec nie je) z pohľadu ducha. Takáto zmena perspektívy určite filmu pomohla k originálnosti a zaujímavosti. V iných filmoch s tématikou duchov, najmä v hororoch, predstavuje väčšinou duch niečo temné, nepolapiteľné. Tu je to naopak. Duch je pojatí snáď v tej najprimitívnejšej, chcelo by sa povedať, až v detskej podobe (plachta + diery na oči). Duch je náš hlavný sprievodca (vyprázdneným) dejom, tak ako my, aj on spĺňa skôr úlohu pozorovateľa, ktorý do deja zasiahne len sporadicky, ale ak už "tvrdo" zasiahne - práve on sa stane tým, kto otočí (potenciálne) smerovanie deja (rozbitie tanierov - odsťahovanie rodiny). A Ghost Story sa "pýši" dlhými (často statickými) zábermi, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Tarkovskij, či filmy ako Vesmírna Odysea... Scenárista síce nemal veľa práce s kvantitou dialógov, či monológov, no zato s kvalitou si dal celkom záležať. Šikovná kompresia času (respektíve deja) pôsobí nenútene, prirodzene. Koniec plodiaci paradoxy (no nie nutne; záleží na vašom výklade) určite zaujímavý a interpretačne otvorený, v podstate ako celý film. Aj keď si myslím, že nejaká viac-menej "jednotná" interpretácia by sa dala nájsť. Príjemný film, prekvapivo nie nudný. A výborný soundtrack. 80%

Tunajšie hodnotenie snáď hovorí za všetko.

Spoilery. S veľkou mocou prichádza veľká sranda! Asi tak by mohla znieť východisková téza filmu (samozrejme trochu preháňam). Už úvodný záber (na detské kresby) nám naznačuje, že film sa bude niesť v "detskom duchu". Spiderman ako tínedžer. Čo od toho očakávať? Určite snahu zapáčiť sa detskému, respektíve tínedžerskému publiku. Film sa snaží pojať výrok "s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť" naozaj z trochu iného uhlu. Už to nie je len o tom, že sa Peter Parker stáva hrdinom, ale stáva sa predovšetkým (pseudo-zodpovedným) "dospelým". Peter Parker si chce dokázať, že už nie je len chlapec, a že už "všetko" dokáže sám. Už veľmi nepotrebuje dohľad a "barličku" v podobe dospelej osoby (Tonyho Starka), a dokáže byť rovnocenným partnerom. Učí sa, objavuje nové schopnosti obleku, pavučiny, ale keďže až tak neposlúcha, novú hračku (oblek) mu zoberú. ___ Občas mi vadila, tá takmer komediálna odľahčenosť. Vadilo mi, že Peter berie niektoré konkrétne veci ako srandu, hlavne situácie, kedy jemu (alebo aj iným ľuďom) išlo v podstate o život. Chápem, že sa to snažili tvorcovia prispôsobiť čo najviac istej vekovej skupine, ale keď potenciálne vážna, dramatická, akčná scéna, vyzerá ako zbierka vtipných skečov, tak mi to už jednoducho naozaj veľmi nesedí. ___ Je to dejovo naozaj výživný film, ale neprináša nič, až také - povedzme - odvážne. Hoci sa mi nejak veľmi nepáčil "Amazing spiderman 2", páčilo sa mi aspoň, že priniesol určitý "zvrat", odvážny krok, čo sa týka postáv - na konci zomrela Peterova priateľka. Túto scénu "Spider-Man: Homecoming" v podstate reflektuje a to v midpointe ("stred filmu", ktorý zvykne naznačovať či film skončí šťastne, alebo tragicky), lenže tu svoju milovanú zachráni. ___ Humor je podľa mňa niekedy nevhodne použitý (napr. spomínané akčné scény) a niekedy mi príde, až hraničiaci s trápnosťou. Soundtrack nevýrazný. Herci dobrý. Moment, kedy sa "antagonista" stane ešte "väčším antagonistom" (opäť) trápny. Páčil sa mi aspoň ten tvorcovský ťah, dosadiť hlavného záporaka do otcovskej role. 75%

Veterina je horor. "Raw" je v niektorých svojich momentoch hnusný a odpudivý film, prívlastok horor mu podľa mňa určite patrí. Už v otváracej scéne sme trochu zmätený a zneistený, tým že je snímana ako veľký celok (teda nedokážeme rozlíšiť identitu osoby) a ďalej sa na ňu významovo naviaže až približne v polovici filmu (až vtedy pochopíme o čo tam išlo). ___ Hlavná postava (Justine) nastupuje na veterinársku školu ako šestnásťročná, pričom na tejto škole študuje aj jej staršia sestra. Justine najprv prechádza školskými - začleňovacími obradmi ("imatrikuláciou"), kde si starší žiaci upevňujú svoju dominanciu nad mladšími. Justine, ako vegetariánka, je pri týchto obradoch donútená zjesť mäso. A práve tu u Justine začína celý charakterový oblúk (vývin). ___ Film sa dá "čítať" asi viacerými spôsobmi. Doslovne, alebo aj metaforicky. Zjedenie mäsa malo na Justine určitý dopad. To že začne mať chuť na mäso, môžme brať ako nejakú opačnú reakciu na to, že zjedla prvýkrát mäso - namiesto zhnusenej reakcie (a ešte silnejšieho "vegetariánskeho presvedčenia"), začne mäso vyhľadávať. Dokonca aj v ľudskej podobe. Prečo? Ak si priblížime jeden z dialógov pri obede, kedy sa niekoľko postáv rozpráva o tom či je horšie byť znásilnená opica, alebo znásilnená žena, pravdepodobne nájdeme odpoveď. Justine stavia opicu (zviera) a ženu (človek) na rovnakú úroveň. Práve preto možno u nej nastáva otázka: keď už jem zvieracie mäso, prečo by som nemohla aj to ľudské?, aký je rozdiel? V tomto prípade to môžme brať ako určitý apel na vegetariánstvo ako na najlepšiu formu "stravovania sa". ___ Túžba po mäsa sa v "Raw" prepája aj s túžbou po intímnom styku, ale zároveň aj akéhosi strachu zo straty panenstva a zmenami v čase dospievania. Takisto si môžme všimnúť aj určité súperenie sestier, ktoré miesto toho aby sa posúvali na vrchol školského - potravinového rebríčka, v ňom pomalý upadajú (v jednej scéne sú doslova aranžované ako psy). ___ "Raw" mi pripomenul aj minuloročný film "Neon Demon" s ktorým zdieľa aj niektoré motívy, z časti aj niečo podobné v hudbe. Hudba v "Raw" je podľa mňa výborna a perfektne načasovaná (použila sa aj sebauvedomelo - prechodom z diegetickej hudby do nediegetickej, čo však samo o sebe nie je ničím zvláštne). Niektoré motívy mi prišli trochu zbytočné, alebo nerozvinuté (napr. učiteľ, ktorý si "zasadol" na Justine). ___ Záverečná bodka ("máme to v rodine") dáva film do trochu iného obrazu a dáva mu trochu lepší (celistvejší) tvar. "Raw" (odhliadnuc od záveru) nám možno iba hovorí, že v období dospievania a na novej škole, kde sa študenti doslova žerú zaživa, to je jednoducho ťažké. Škoda slabého prijatia na čsfd, no čo už, na Pelíšky to proste nemá. 90%

Shyamalanovi treba (minimálne) uznať, že je odvážny tvorca. Nebojí sa točiť filmy podľa seba, ktoré v komerčných vodách nemusia byť každému pochuti. Shyamalan natočil found footage film (alebo film s prvkami found footage, lebo keď sa pozrieme na samotný význam, alebo skôr preklad slovného spojenia "found footage" tak vidíme, že to vo filme nie je, ale to je jedno... ), ktorý nám sprostredkúva skrze dve deti, ktoré točia "dokument" (pričom nám je naznačované že "Becca sa vyzná"). ___ Film je (aj) vtipný, myslím si, že väčšinou zámerne. Aj preto mi "The Visit" na jednej strane pripadá ako vtipná reflexia (nie vyslovene paródia) určitých typov hororov (práve zmieňovaných "found footage", a iných), a na druhej strane je to typická Shyamalanova hra na (ďalej doplniť úvodzovky podľa vlastnej potreby) nečakané pointy. Hlavne zo začiatku sa vtip ťaží aj z menej výrazného vedľajšieho motívu - kontrastu generačného, či technologického - vidiek vs mesto, mladý vs starý, s wifi vs bez wifi. ___ "The Visit" je samozrejme postavený aj na napätí a celkom dobrých ľakačkách, pričom sa zľaknete a zároveň možno aj zasmejete. Horory nemám napozerané skoro vôbec, asi preto som si všímol iný (možno) netradičný inšpiračný zdroj, a to Janka a Marienku :). ___ Hudbou sa vo filme šetrí, a ak sa už použije, tak určite v ten správny čas (dokonca aj ako kontrapunkt, o ktorom hovorí Becca, že ho použije vo svojom dokumente, čiže sa vo filme nájde aj určitá sebauvedomelosť). Veľmi pekná práca pán Shyamalan. 85%

Celkom prekvapivé. Veľmi podarený origin. Už od začiatku všetko pekne klape, načrtáva sa mytologické pozadie a vznik Wonder Woman. Obmieňajú sa trochu "typické" ženské a mužské role (napr. WW zachráni - vytiahne z vody Steve-a), čo sa dalo čakať vzhľadom na to, že hlavná postava je superhrdinka. Zaujímavý je aj stret dvoch "kultúr" či "civilizácií", z čoho hlavne zo začiatku vyplývajú aj vtipné momenty. Dramaturgicky je film taktiež veľmi dobre zvládnutý, takisto netreba zabudnúť na bojové scény, sú tiež veľmi pôsobivé. Síce som o hlavnom záporakovi mal už od začiatku podozrenie, filmu to na kráse nejak výrazne neubralo. Čakal som málo a dostal som celkom dosť. 85%