Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Animovaný
  • Drama
  • Komedie
  • Horor

Recenze (17)

plakát

Nemocnica - Season 2 (2022) (série) odpad!

Kedže ostatní to s týmto počinom zrejme vzdali, pridám jednu recenziu sám: Ešte stále rovnko preafektované, amatérske, a neznesiteľne nerealistické. Celá nemocnica má tak 2 pacientov, takže na rozdiel od skutočných lekárov, čo sú v práci od nevidím do nevidím, títo majú čas na dramatické výstupy.

plakát

Renfield (2023) 

Navzdory postave policajtky, ktorej by som v živote nezveril ani hračkársku pištoľ a vysielačku, to bolo zaujímavé B-čko, kde preplietli vzťahovú terapiu, mafiu a horor spôsobom, ktorý mi pripomínal typ humoru z The Simpsons. Vydarila sa typická "Kejdžovina". Takže, kto očakával presne to, nebude sklamaný.

plakát

M3GAN (2022) 

Málo nudných scén, napätie a dobre načasované hudobné kúsky. Rovnako ako Ex Machina atmosféricky spracúva zápletku svojvoľnej AI. Nerozumiem hodnoteniu tuná. Jedine ak sú tzv. hororoví znalci skrachovaní pseudo-intelektuáli, ktorí sa cez deň tvária, že všetko hororové musí byť Dom 1000 mrtvol alebo Hellraiser, ale v posteli sa túlia k vankúšom s My Little pony.  Musím ale povedať, že takto mali byť spracované filmy typu "Unfriended", kde sa high-tech trendy otočia proti užívateľom. Nebol by to potom taký bezduchý odpad. Jedine, co by som vytkol je klišé začiatok s nehodou a nulové inštinkty tety incelky. Či už materské, alebo sebazáchovy. Občerstvila ale absencia partnera hlavnej hrdinky. Ak je v horore partnerská dvojica, jeden z nich je často nudný panák v zbytočných scénach. Dej celkovo napreduje rýchlo, okrem častí kedy je nevyhnutná dráma.

plakát

Hunter x Hunter (2011) (seriál) 

Hodnotím túto verziu, nakoľko tú  1999 nepoznám(a v prípade že je na tom ako Stardust Crusaders OVA, tak to ani nevadí).  Na rozdiel od Togašiho "Yu Yu Hakushjo" som čakal niečo na spôsob typickej výpravnej komédie pre deti. A čudoval som sa, prečo je HxH tak kultový. No no postupne sa z toho vyvinulo niečo, čo by som nazval: "Kill Bill s vizuálom pokémona." Štastie, že to má už toľko vydaných častí.

plakát

Tensei šitara slime datta ken (2018) (seriál) 

Hodnotím s tým, že isekai žáner ma ako taký nikdy veľmi nebral. V podstate hnacou silou príbehu je neporaziteľný hlavný hrdina, ktorý je tak ako vo "One punch Man" určitou silou, ktorá vytvára vžťahy medzi postavami a núti ich morálne sa vyvíjať. Aj keď rozdielom je absencia množstva vtipov, dej je dostatočne zaplnený a predstavuje myšlienku: aké by to asi bolo prežívať japonskú RPG na vlastnej koži. Naviac, hrdina nerieši väčšinu konfliktov údermi. Je to až jeho posledná možnosť. Ako reinkarnovaný pracujúci muž stredného veku pozná význam spolupráce a konštruktívnych riešení. So svojou mocou si teda môže dovoliť vyjednávať v prospech väčšiny.  Takže rovnako sa nejedná o naivného dobráka.  Hodnotenie dávam za to, že každá scéna má svoj účel a málokedy ide len o bezduchú výplň.  Sledovať Tensei Šitara Slime datta ken je skutočne oddychový čas.

plakát

X (2001) (seriál) 

Nakoľko som to prvý krát videl ešte na nemeckej tv VIVA+, chytilo ma použitie piesne "Mother Earth" od Within Temptation pre nemecký dubbing seriálu ako dokonalé epicko-sentimentálne kombo.  Clamp som síce väčšinou poznal ako autorky romance. Tu je ale dobrá zmes supernatural, shounen súbojov a postáv so zaujimavými osobnosťami. Na rozdiel od filmu ma potešil zmierlivý záver. Ale ako to už býva v týchto príbehoch o "vyvolených", vedľajšie postavy sa pomenej predvedú kvalitnými súbojmi.  Dej je ale pochmúrny, melodramatický, a nešetrí nikoho.

plakát

Sakamoto desu ga? (2016) (seriál) 

Je mi jasné, že nejakých fanúšikov to má. Dokonca to veľa ľudí označuje za kvalitné comedy anime.  Dôvod, prečo nedávam rovno odpad, ale iba jednu hviezdu je, že presne také to je. Nie je to technicky zbabrané, nie je to "zlé až je to legenda", dokonca to nie je ani trochu urážlivé.   Jednoducho táto anime ani neexistuje. Prečo neexistuje? Lebo ak si vyberiete ako zápletku protagonistu, ktorý je príliš dokonalý, môže to dopadnúť dvomi spôsobmi. 1. Mohlo by to byť ako diela ONE, kde je postava neistá spoločensky 2. Alebo ako v tomto prípade. Je skutočne príliš dokonalý, a tým pádom sa nič zaujímavé nedeje.   Je to ako piesne o láske v rádiu. Neurazia, neprekvapia a celkovo len nudne reprezentujú žáner.

plakát

Kanata no Astra (2019) (seriál) 

Opísal by som to v jednoduchých bodoch. 1. Prvá cca polovica pripomína bežné bezduché teenage anime. Taká oddychovka. 2. Prvá časť zápletky je, ako názov napovedá: "stratení vo vesmíre" 3. Vzťahy a osobné príbehy sa postupne rozvíjajú. *4. Nakoniec príjemný zvrat. Áno, to poteší. Avšak jednorázové príbehy, ktoré stoja na tom, že ich nikto nevyspoiluje sú práve také. One shot pleasure.  80% dávam preto, že každý občas potrebuje doplniť menu menšou porciou, ktorá neohúri, ani nesklame.

plakát

Uramiči onísan (2021) (seriál) 

Všeobecne mám rád anime o realite pracovného života. Na rozdiel od takého Agressive Retsuko tuto ma pobavili len občasné cynické hlášky Uramichiho a Ikaeteru smejúci sa na penisových vtipoch.  2 hviezdy za trochu sodnú anime + 1* za to, že mániodepresívny mladík hostuje detskú show.

plakát

Oteckovia (2018) (seriál) odpad!

Trápny, afektovaný, prihriatý a amatérsky pokus o rodinný sitcom na spôsob USA minulé storočie. Je pozoruhodné, že aj bez nahraného smiechu to dokáže byť lacné a trápne. Nie každý otecko musí chľastať a nadávať. Ale čo za vzor to tie slobodné liberálne feministky dávajú dnešným chlapom?  V podstate by to mohla byť aj dobrá komédia, keby to nekazila snaha natlačiť do TV hercov vychovaných divadlom, ktorí zabudli, že v telke je ich vidieť a počuť aj bez prehrávania. Jednú výhodu ale takto neprirodzené stvárnenie homo sapiens má. Slovenská tvorba je neuveriteľne zábavný zdroj humoru, ak je človek dostatočne nadrbaný.