Adigiotto

Hory v nás vyvolávajú bázeň a považujeme ich za krásne. Lenže hory vôbec nezaujíma, čo si o nich myslíme. Nemajú svoje špeciálne zákony. Nemajú ducha. Vznikli pohybom tektonických platní. Jednoducho sú tu s nami. A nechcú nám nič povedať. Ak niekto počuje "hlas hory", je to v lepšom prípade výplod fantázie, v horšom halucinácia. Človek si nevie odpustiť všetkému vtláčať (svoj) zmysel a význam. To je antropomorfizmus pochopiteľný u praľudí. Ak sa moderný človek unáša magickým myslením, že všetko má zmysel, že "to tak malo byť", že náhoda nejestvuje, že otvorená (nedokysličená?) myseľ sa spája s vesmírom, že jin a jang sú ultimatívnym vysvetlením ľudskej existencie, je to dôkaz, že ďaleko sme sa z jaskýň nedostali.

Slovenské a české distribučné názvy sú niekedy fakt na zvracanie.

Desať osviežujúcich dielov.